Knihy - Encyklopédie, obrazové publikácie strana 4 z 20

V povodí rieky Bebrava rozpína sa dlhočizná kotlina, ktorá je zo všetkých strán obklopená svojimi pahorkami. Hôrky, kopce aj hory sú však len pozadím čarovných scenérií, ktoré so sebou Bebrava a jej kotlina prinášajú. V jej srdci sa už pred sedemstodeväťdesiatimi rokmi zabývali ľudia a vybudovali si na jej šírych poliach mesto. Bánovce nad Bebravou sa stali slobodným kráľovským mestom už v roku Pána tisíctristosedemdesiatšesť. Nie je sa čomu čudovať, lebo už v stredoveku chyrovali všetci o tom, akých remeselníkov Bánovce majú. Obuvníci, krajčíri, tkáči, stolári, mäsiari a mnohí iní šikovnínobyvatelia svoje mesto zveľaďovali, ale i bránili. Nezľakli sa ani Turkov, ktorí do mesta vpadli o necelé tri storočia. Začiatkom toho sedemnásteho sa mesto nad Bebravou mohlo pýšiť aj vzdelanými deťmi, keďže tu Bánovčania postavili svoju prvú základnú školu. Mohli byť právom hrdí aj na hrad Uhrovec, ktorý pomohol turecké vojská zadržať a porazeným nebol. Dnes je po storočiach vytrvalosti poranený požiarom, no svojemúry hrdo drží nielen pre turistov. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok.

Unikátny kraj Detvy sa spolu s tradíciami od nepamäti odrážal v každodennosti miestneho ľudu. V piesni a tanci, v bohato zdobenom odeve, ako aj v remeslách a pôvodnej ľudovej architektúre. Rezká podpolianska hudba, pestrá krojová výšivka či ojedinelé vyrezávané prícestné kríže sa stali symbolmi presahujúcimi tento región. Malebné lazy plné popretkávaných polí a roztrúsených usadlostí všade na okolí. Samoty na hornatých svahoch vyhasnutej sopky Poľany pripomínajú dávno stratený obraz Slovenska, ktorý sa tu zachoval dodnes. Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, keď sú zazelenané polia posiate množstvom bielych korún kvitnúcich čerešní. Prebúdzajúca sa slovenská príroda v tej najkrajšej podobe. Nad všadeprítomnými lazmi sa vypína mohutná Poľana. Na jej úpätiach, vysoko nad Detvou, stoja po stáročia strmé kamenné bralá ako dávny odkaz tunajšej sopečnej minulosti, ktorá vytvorila steny Kalamárky, Kešovky či Melichovej skaly. Okolité staré lesy vo svojom vnútri stále ukrývajú domov rysov, vlkov, medveďov a sú jedným z posledných divokých kútov slovenských hôr. Detva so svojimi podpolianskymi zákutiami je dokonalým miestom pre každého fotografa. Čas sa však nedá zastaviť a aj krajina okolo Detvy sa postupne mení. Staré drevenice v tichu líhajú k zemi a z mnohých obrábaných oráčin sa stávajú zarastajúce lúky. O to viac si treba vážiť prácu gazdov, ktorí sú aj ďalej verní odkazu svojich starých otcov a nedajú dopustiť na tvrdú prácu. Ostáva nám veriť, že tunajší kraj aj naďalej zachová svoju malebnosť, aby aj naše ďalšie generácie mohli zažiť genius loci Detvy.

Miesto, kam sa vydáme dnes, patrí medzi najstaršie obývané územia na Slovensku. Ožilo vďaka čarovnej vode ušľachtilých riek, ktoré sa pre tento región rozhodli spojiť svoje sily. Mocný Dunaj a rozumný Váh pretekali územím dnešného Komárna už v dobe bronzovej, keď dávali miestnym obyvateľom to najcennejšie – vodu. Neskôr nechali po sebe plaviť obchodnícke lode, aby zaistili mestu aj dostatok tovaru. Mocné rieky zaujali rôzne národy, no nie každému dovolili ich vody prekročiť. Môžu spomínať na kmene Keltov, na rímske vojská, ktoré na brehu Dunaja vybudovali svoje tábory. Zaiste si pamätajú aj na sťahovanie národov, keď sa na ich území zabývali Avari, a aj na to, ako ich obsadili Slovania. Predpokladá sa, že niekde pri Komárne v roku 863 prekročila hranice Dunaja misia slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Premýšľajú nad tým, ako sa cítili v Uhorsku, i nad tým, koľko sĺz smútku, ale aj radosti odplavili počas celej svojej existencie. Môžu byť pyšné, keď sa na Komárno pozrú dnes. Keď vidia, čo v tomto malebnom meste aj vďaka nim vyrástlo. Že vidia obyvateľov rôznych národností, kultúr i názorov žiť pokope a v mieri. Že majú ony aj ich mesto obdiv pred celým Slovenskom. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovné Komárno a jeho okolie.

Kraj okolo Levíc, ktorý leží na sever od Dunaja, bol vďaka svojej úrodnej pôde a teplej klíme osídlený už od najstarších čias. Popri riekach Hron a Ipeľ prichádzali nové a nové kultúry, neskôr aj národy známe pod meno ako Kelti, Germáni, svoje bitky zvádzal na brehu Hrona aj známy rímsky cisár Marcus Aurelius. Od stredoveku tu spoločne žijú Slováci a Maďari, v tomto priestore sa sformovali tri historické územné celky, a to Tekovská, Hontianska a Ostrihomská stolica. Na prahu novoveku boli obyvatelia tohto kraja ležiaceho na hranici Osmanskej ríše takmer 150 rokov vystavení vojnovým udalostiam v zápase o záchranu Európy. Krutú daň si na obyvateľoch regiónu vybralo aj nepokojné 20. storočie, dve svetové vojny, výmena obyvateľstva aj komunistická diktatúra. Okres Levice vznikol v roku 1960 spojením troch okresov, a to Šahy, Želiezovce a Levice. Levice, súčasné centrum regiónu, boli v minulosti známe ako mesto pohody a dobrej gastronómie. Do mesta lákala návštevníkov husacina, husacie štvrťky – fertále, sa tu predávali už v 17. storočí. Panstvo sa v minulom storočí schádzalo v mestskom hoteli a ostatní pri husacích búdach na námestí. Gazdiné z okolia kŕmili husi kukuricou, husacia pečeň sa vyvážala do celej Európy. Fertále sa predávali aj v mestečkách Bátovce a Tekovské Lužany. K husacine ponúkali Levičania aj vynikajúce víno. Staré tradície odvial čas, z niekdajších bohatých obcí sú dnes zanikajúce sídla, porovnanie súčasnej fotografie s historickou nie vždy ukáže zmenu k lepšiemu. Opačný proces je zjavný v mestách. V porovnaní so šedivými, zanedbanými budovami z čias socializmu prešli dnešné námestia modernou rekonštrukciou, stali sa príjemnými miestami stretávania obyvateľov. Na okrajoch miest pribudli priemyselné parky. Návštevníkom môže región ponúknuť množstvo zaujímavých historických lokalít, hrad v Leviciach, ležiaci takmer na námestí, či vzácne oltáre v bývalom slobodnom kráľovskom banskom meste Pukanci. Turista sa tu nemusí báť davov na turistických trasách, môže si nerušene vychutnať zákutia viničných areálov so vzácnymi stromami moruší. Milovníci ľudovej kultúry sa môžu zoznámiť s jedinečnou a pestrou čilejkárskou oblasťou.

Okolie Dunajskej Stredy, podobne ako aj celá Podunajská nížina, patrí k najteplejším, najslnečnejším a najúrodnejším oblastiam Slovenska. Od nepamäti sa v kraji rozvíjalo poľnohospodárstvo, o čom svedčí obrovská farebná mozaika polí rozprestierajúca sa po celom okolí. Na jar sa polia rozžiaria žltými kvetmi repky, v lete zas bohatými zlatistými klasmi. Jeseň zas celý región, no najmä lužné lesy, zahalí do pestrých a ohnivých odtieňov. Bohatstvo úrody dalo názov aj Žitnému ostrovu, na ktorom sa celý región rozlieha. Práve Žitný ostrov je naším najúrodnejším kúskom zeme. Zároveň ide o najväčší riečny ostrov v Európe. Rozlieha sa medzi riekami Dunaj a Malý Dunaj. Jeho bohatstvo však netkvieiba v tunajšej úrode. Žitný ostrov je totiž aj najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. A sami predsa vieme, že voda je naším najväčším bohatstvom. Životodarná voda hrá v tomto kúte Slovenska mimoriadne dôležitú rolu. Za ňu vďačí región už spomínaným riekam Dunaj a Malý Dunaj. Malý Dunaj ho lemuje zo severu, kľukatí sa a vytvára mnohé čarovné zákutia. Je domovom množstva vodných rastlín a živočíchov a jeho brehy lemuje niekoľko romantických drevených vodných mlynov. Z juhu lemuje región naša najväčšia rieka – Dunaj. Neprehliadnuteľnou dominantou, či už z výšky, alebo zo zeme, je obrovské vodné dielo Gabčíkovo. Pôvodné koryto Dunaja však vedie rozľahlými lužnými lesmi, kde pokojnú vodnú idylku dopĺňa len šum lístia, šplechot rýb či neutíchajúci štebot rozmanitého vtáctva. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Krajina okolo Galanty zaberá roviny na juhozápade Slovenska. Podnebie Podunajskej nížiny robí z tunajšieho kraja jednu z našich najteplejších oblastí – a spolu s bohatstvom vodných zdrojov aj jednu z najúrodnejších. Obyvatelia to vždy vedeli umne využívať, takže poľnohospodárstvo tu bolo odjakživa hlavným zdrojom obživy. Územie priťahovalo svojou výhodnou polohou a podmienkami, preto sa tu od praveku vystriedalo mnoho kmeňov a národov, spomedzi ktorých napokon najvýznamnejšími zostali slovanské a maďarské. Historické pramene, zachované doklady i živá kultúra hovoria mnohé o ich dlhovekom spolunažívaní. Samotná Galanta bola dlhé storočia spätá s významnou uhorskou rodinou Esterháziovcov. Najmä vďaka nej sa stala rešpektovaným šľachtickým mestečkom a jedným z centier hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života celého podunajského regiónu. O významnosť sa však Galanta vždy akoby svorne delila s neďalekou Sereďou. Mesto na brehoch Váhu bolo od svojich počiatkov úzko späté s touto najväčšou slovenskou riekou, ktorá sa tu zo zovretia pahorkatinami rozlieva do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Sereď mala veľké prístavisko pltí – v minulosti dôležitých prostriedkov prepravy všemožných tovarov. Okrem dreva tu pristávali napríklad aj veľké náklady soli z Poľska a mesto sa stalo sídlom uhorského soľného úradu so štátnym skladom soli. Súčasná Galanta, Sereď, blízke Sládkovičovo i desiatky obcí v ich okolí sa právom pýšiapozoruhodnými podmienkami na pešiu, cyklistickú, no predovšetkým nezabudnuteľnú vodnú turistiku. Galantským regiónom okrem mocného Váhu preteká aj menší Dudváh a romanticky pokojný Malý Dunaj, zo zeme tu prýštia viaceré termálne pramene, zrkadlia sa jazerá a zurčia potoky. Pásmi lužných lesov lemované meandre Čiernej vody od Kráľovho Brodu až po Dolný Chotár priam neodolateľne lákajú na prechádzku, sprevádzanú šumením listnáčov a koncertom vodného vtáctva. Riečne a jazerné prostredie je domovom zaujímavých a vzácnych živočíchov, medzi ktorými nechýbajú svižné vydry a ondatry či elegantné labute a bociany. Milovníkom histórie ponúka galantské okolie príležitosť objavovať pútavé dejiny vo vzácne zachovaných kultúrnych pamiatkach a zbierkach miestnych múzeí. Popri romantických kaštieľoch a parkoch sú na riečnych brehoch mimoriadne atraktívne vodné mlyny. Tieto umne postavené diela ľudového staviteľstva sú v súčasnosti premenené na múzeá v prírode a do dnešných dní akoby v nich žila symbolika spojenia súše a vody v čarovnej krajine Galanty, Serede a ich okolia.

Veľkosťou skromné, no krásou bohaté kráľovstvo Krupinského okresu sa rozkladá v jeho severnej časti. Centrom tejto časti Hontu je kráľovské mesto Krupina – jedno z najstarších slovenských miest s mestskými výsadami udelenými už v roku 1238. Stráž nad Krupinou, ako i nad cestami do okolitých miest kedysi držala strážna veža Vartovka týčiaca sa nad mestom. Táto starobylá kamenná dáma je dnes jednou z najstarších rozhľadní na Slovensku. Nemými strážcami regiónu bola aj pevnosť v Bzovíku, niekdajší kláštor – jeden z najstarších na Slovensku, či impozantný hrad Čabraď. Jedným z najväčších darov regiónu je voda, ktorej liečivú silu poznali už starí Rimania. Vznikli tak unikátne kúpele Dudince, vyhľadávané u klientov z celého sveta. Okolie Krupiny je však aj regiónom vína. Už oddávna sa v miestnych vinohradoch a pivničkách vyrábali a koštovali lahodné vína. Akousi mekkou vinárskeho kumštu v regióne je rázovitá osada Stará hora pri Sebechleboch, zapísaná aj medzi pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Sviatkom vinárstva je Oberačka po sebechlebsky – tradičný festival plný vína, burčiakov a znamenitého jedla s bohatým kultúrnym programom. Nesmierne rozmanité ľudové tradície majú v celom regióne nezastupiteľné miesto. Azda niet dedinky, kde by ich nejakým spôsobom neuchovávali. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Find out about the tallest Gothic winged altar in the world! The Basilica of St. James in Levoča features a unique work of art: the tallest late-Gothic winged altar in the world (18.62 metres tall). It was created by master-woodcarver Pavol of Levoča (born around 1460, died between 1537 - 1542), one of the few medieval artists working in this region who are known by name. He was commissioned to work on a new high altar sometime after 1500, probably at the bidding of local nobleman Ján Thurzo. Creating this altar required several years of preparation and wood-carving work, not only by Master Pavol himself but involving all the craftsmen in his workshop as well. The altar was completed in 1508; it was the largest in central Europe at that time, and its retable (the vertical altarpiece) remains to this day one of the greatest artworks of its kind in Europe north of the Alps. This guide to Master Pavol and his high altar will familiarize you with the life of Master Pavol himself, the background to the creation of the famous Levoča altar and the atmosphere of the period in which this important religious artwork was made, and it also presents a detailed interpretation of the altar's features. Another equally worthwhile part of the guide is its extraordinary pictorial content: a unique collection of photographs by world-famous Czech photographer Jan William Drnek. Translated from the Slovak original by Andrew Billingham.

Ismerje meg a világ legnagyobb szárnyas oltárát! A lőcsei Szent Jakab-templom kivételes műremeket őriz – a világ legmagasabb (18,62 m) késő gótikus stílusú szárnyas oltárát. Az oltárt Lőcsei Pál mester (szül. 1460 körül – megh. 1537 és 1542 között) készítette, egyike azon kevés középkori művészeknek, akik hazánk területén alkottak, és akit név szerint is ismerünk. Megbízói 1500 táján választották ki őt az igényes munka kivitelezésére, feltehetően Thurzó János sugalmazására. A főoltár megalkotásához többéves előkészületre volt szükség. Az oltárépítményen nemcsak Pál mester dolgozott, hanem egész műhelye részt vett a munkában. A szárnyas oltár 1508-ban nyerte el végleges formáját. Abban az időben a legnagyobb méretű oltár volt Közép-Európában – oltártáblája ma is a legnagyobbak közé tartozik a kontinensen. Könyvünk, a Lőcsei Pál mester szárnyas oltára megismerteti az olvasóval a híres lőcsei oltár születésének körülményeit, közelebb hozza hozzánk Pál mester személyét és felvázolja azt a kort is, amelyben ez a nevezetes alkotás született. Részletesen elemzi magát a művet is. A szöveggel egyenértékű a könyvet illusztráló lenyűgöző képanyag, amelyet Jan William Drnek világhírű cseh fotográfus készített. A fordítás K. Cséfalvay Eszter munkája.

Erfahren Sie mehr über den höchsten Flügelaltar der Welt! In der Basilika des Heiligen Jakobus in Leutschau befindet sich ein einzigartiges Kunstwerk – der höchste spätgotische Flügelaltar der Welt (18,62 m). Sein Autor ist der Bildhauer Meister Paul von Leutschau (*um 1460 - † zwischen 1537 - 1542), einer der wenigen mittelalterlichen Künstler, die in unserem Gebiet tätig waren und namentlich bekannt sind. Er wurde mit der Arbeit am Altar irgendwann nach 1500 beauftragt, wahrscheinlich auf Einladung von Johannes Thurzo. Der Altar erforderte eine mehrjährige Vorbereitung und die Arbeit nicht nur von Meister Paul selbst, sondern auch seiner gesamten Werkstatt. Im Jahr 1508 war der Altar fertig – zu jener Zeit war er der größte Altar in Mitteleuropa und das Altarretabel gehört bis heute zu den größten Kunstwerken seiner Art in den Ländern Europas hinter den Alpen. Der Führer Meister Paul und sein Altar berichtet über die Umstände der Entstehung des berühmten Leutschauer Altars und Meister Paul selbst, er bringt Ihnen die Atmosphäre der Zeit näher, in der dieses bedeutende sakrale Werk geschaffen wurde und enthält eine detaillierte Interpretation des Altars. Ein ebenso wertvoller Bestandteil des Führers ist das außergewöhnliche Bildmaterial - einzigartige Fotografien des weltberühmten tschechischen Fotografen Jan William Drnek. Aus dem slowakischen Original übersetzt von Roman Cvrkal.

Vitajte v jednom z najmalebnejších slovenských regiónov – na Spiši. Spiš patrí medzi naše najnavštevovanejšie regióny a jeho krásu už ocenilo nespočetné množstvo turistov. Toto malé spišské kráľovstvo je pod odvekým dohľadom výsostí zhmotnených v majestátnych horách. Zo severu ho chránia veľkolepé Levočské vrchy, z východu zas strmé Branisko. Vysoko nad nimi však bdie impozantná hradba Tatier, ktorých štíty vidno takmer z každej obce okresu. Centrom tejto časti Spiša je starobylý klenot a kráľovské mesto Levoča. Mesto, ktoré sa môže popýšiť nesmierne bohatou minulosťou a mimoriadne zachovaným historickým jadrom. Stredovekému námestiu dominuje renesančná radnica či klietka hanby, no najmä však monumentálna gotická Bazilika minor sv. Jakuba zo 14. storočia. Tá je druhým najväčším kostolom na Slovensku a jej interiér zdobí impozantný drevený oltár Majstra Pavla z Levoče – s výškou 18,62 metra najvyšší drevený gotický oltár na svete. Nuž, niet divu, že nádherná história a podmanivá atmosféra stredovekého mesta dostali Levoču na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vysoko nad mestom sa týči zďaleka neprehliadnuteľná Mariánska hora. Vždy začiatkom júla sa stáva miestom, kde sa stretávajú desaťtisíce veriacich. Doslova jednou z ikon Slovenska je impozantný Spišský hrad, ktorý podobne ako Tatry vidno takmer odvšadiaľ. Hneď pod Spišským hradom sa rozprestiera malebné historické mestečko Spišské Podhradie. Jeho najväčšou dominantou je pôvodne samostatné cirkevné mesto Spišská Kapitula – pre svoju duchovnú hodnotu prezývaná aj Slovenský Vatikán. Opevnenému komplexu historických a cirkevných budov kraľuje majestátna neskororománska Katedrála sv. Martina z 13. storočia. Len niekoľko desiatok metrov od Spišskej Kapituly nájdeme ďalšie miesto oplývajúce jedinečným čarom. Kalvária Spišský Jeruzalem je svojím usporiadaním jedinečnou kópiou skutočnej jeruzalemskej kalvárie z čias Ježiša Krista. Spišský hrad a kultúrne pamiatky jeho okolia sú tiež zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Sivá Brada je však sama osebe jedinečný prírodný výtvor. Je to veľká travertínová kopa, kde pri troch vyvierajúcich prameňoch môžeme v priamom prenose sledovať vznik travertínu. Samozrejme, s istým nadsadením. Kopa takejto veľkosti totiž vzniká desaťtisíce rokov. Gráciu celému regiónu dodávajú aj malebné kostolíky a kaštiele roztrúsené po jednotlivých obciach. Spája ich nesmierna majestátnosť gotiky, ktorú v okolí Levoče cítiť doslova na každom kroku. Zvlášť tu však cítiť aj pôvab renesancie, konkrétne spišskej renesancie. Mnohé stavby, zvoničky, radnice na Spiši majú svoj unikátny vzhľad, ktorý nikde inde nenájdeme. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

V neveľkom kraji na severozápade Slovenska medzi Javorníkmi a Kysuckou vrchovinou obkolesuje okresné centrum Kysucké Nové Mesto dokopy 13 rázovitých obcí. Územie mesta bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Svetské pamiatky tu reprezentujú domy zo 17. storočia lemujúce pešiu zónu. Oproti mestu cez rieku stojí renesančný kaštieľ v bývalej mestskej časti s rovnakým názvom. Od rekonštrukcie v roku 1977 v ňom spravuje a prezentuje svoje expozície Kysucké múzeum v Čadci. Okresom preteká rieka Kysuca, ktorá ho rozdeľuje na dve približne rovnaké časti. Na jeho území priberá len krátke prítoky a pri Žiline sa vlieva do rieky Váh. Kysucké Nové Mesto patrí rozlohou medzi najmenšie okresy na Slovensku, ale vďaka polohe medzi pohoriami Vonkajších Karpát je tu dostatok lesov, lúk a pasienkov, kam len oko dovidí. Obľúbenou zastávkou turistov je rozhľadňa na vrchu Tábor, postavená nad okresným mestom v roku 2015. Najvyšším bodom dolných Kysúc je vrch Ľadonhora. Ďalším turistickým lákadlom je Kysucká brána, odkiaľ si turisti vychutnávajú pohľad na rieku Kysuca, Žilinskú kotlinu aj Kysuckú kotlinu. Priamo popod Kysuckú bránu okolo obce Rudinka prechádza hlavný železničný a cestný ťah zo Žiliny a Považia do Českej republiky a Poľskej republiky. Tranzitná poloha okresu je jedným z najlepších predpokladov na rozvoj tunajšieho cestového ruchu. Tí, ktorí už objavili jeho čaro, si v hlbokých dolinách tiahnucich sa pod úpätiami vrchov vybudovali chatové oblasti tam, kde boli kedysi len holé, odlesnené údolia. Kysucké Nové Mesto sa okrem zalesneného prostredia môže pochváliť aj hvezdárňou Na Podstráni, kde majú jeden z najlepších ďalekohľadov na pozorovanie oblohy na Slovensku. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie., A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Na juhovýchode Slovenska, medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu, stojí už trištvrte tisícročia mesto, ktoré sa svojím rozvinutým baníctvom a železiarstvom nezmazateľne zapísalo do priemyselnej histórie Európy. Priamo na jeho území sa kedysi ryžovalo zlato, v okolí zase celé generácie baníkov z bohatých podzemných žíl dobývali farebné kovy a železnú rudu. Aj svoj pôvodný názov vlastne dostalo podľa mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Rožňava postupom času vyrástla zo svojich baníckych a hutníckych koreňov a rozvinula sa do dôležitého sídla remeselnej výroby a školstva. Nezameniteľnú tvár jej dávalo priestranné námestie, dodnes pozoruhodne zachované, ktoré je najväčším stredovekým námestím štvorcového pôdorysu na Slovensku. Obklopené honosnými meštianskymi domami a sieťou ulíc je územím, kde sa sústreďuje väčšina tunajších architektonických pozoruhodností – renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor, ale predovšetkým gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie. Rožňava svojím zjavom dokonale zapadá do kraja, ktorý ju obklopuje, lebo horný Gemer je nesporne jednou z kultúrnych aj prírodných klenotníc Slovenska. Medzi kultúrne skvosty určite patria ikonické stavby šľachtických sídiel. Majestátna Krásna Hôrka, gotický hrad premenený na reprezentačné šľachtické sídlo, je svojou pozíciou na strmom kužeľovitom vrchu doslova neprehliadnuteľná. Alebo kaštieľ Betliar, ktorému štyri nárožné vežičky a anglický park s romantickými stavbami, jaskyňou a vodopádom dávajú priam rozprávkový vzhľad. Prírodným pokladom je zase jeden z našich úžasných národných parkov – Slovenský kras. Je najväčším krasovým územím planinového typu v strednej Európe a tiahne sa až po južnú štátnu hranicu. V zemi sa tu ukrýva vyše tisíctristo priepastí a jaskýň, ktoré boli spolu s jaskyňami susedného Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veru. Celý svet nám dal doslova písomný dôkaz o tom, aká je všetka táto nádhera vzácna. Tieto jedinečné fotografie sú zase obrazovým svedectvom toho, aká dokáže byť Rožňava so svojím okolím čarovná.

Zlaté Moravce so svojím okolím ležia v zaujímavo uzavretom prírodno- zemepisnom celku. Nazýva sa aj horné Požitavie, lebo priamo jeho stredom preteká rieka Žitava. Jej tichý tok doslova rozdeľuje územie medzi pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Tunajší kraj je akoby zložený z dvoch odlišných svetov. Od úpätí kopcov po Zlaté Moravce zostáva hornatý, aby sa potom na juh od mesta rozbehol z riečnych brehov na obidve strany do šírych rovín severného výbežku Podunajska. Pestrosť prírodnej krajiny pomohla vytvoriť jej kultúrnu rozmanitosť. Samotné mesto Zlaté Moravce malo dôležité postavenie už od úplných počiatkov bývalého uhorského štátu. Koncom stredoveku bolo centrom domínia, ku ktorému patrilo štrnásť obcí, a v 18. storočí spravovalo celú Tekovskú župu. Rovnako významné boli v dejinách neďaleké Topoľčianky. Ich očarujúci zámok bol dlhoročným letným sídlom česko-slovenských prezidentov a tamojší žrebčín je klenotom presahujúcim hranice Slovenska, lebo patrí k najvýznamnejším chovateľským miestam na svete. Podobne ako arborétum v obci Mlyňany, ktoré je zase jednou z najväčších botanických záhrad v Európe. Chovateľstvo ušľachtilých koní, vône starostlivo opatrovaných rastlín, nádherne udržiavané parky a podmanivé panorámy pohorí navôkol sú vari najlepšími symbolmi harmónie prírody a človeka, ktorú je tak fascinujúco cítiť v tejto výnimočnej končine Slovenska. Priam dokonale preto vyžaruje z neopakovateľných momentov, zachytených vo fotografických obrazoch Čarovných Zlatých Moraviec a ich okolia.

Piešťany so svojimi preslávenými kúpeľmi ležia v údolí Váhu, na území označovanom ako Dolnovážska niva. Legendárna slovenská rieka sa tu dotýka výbežkov pohoria Považský Inovec, tiahnuceho sa od východu, kým horizont na západnej strane zase tvarujú krivky hrebeňa Malých Karpát. Elegantné kúpeľné mesto na širokých vážskych brehoch si svoje miesto našlo už v pradávnych dobách. Horúce pramene so zázračnou vodou sem lákali vari už lovcov mamutov. Niet divu, že sa tu za doslova tisícročia nazhromaždili skvostné pamätihodnosti a cennosti ľudského budovania. Kultúrou a slávnou históriou dýchajú domy, ulice aj celé malebné námestia. Prechádzka Kúpeľným ostrovom napĺňa vnímanie krásou historickej architektúry či umeleckých plastík v Kúpeľnom parku. Podmanivé prostredie prispelo k zrodu významných osobností spoločenského, kultúrneho, ale aj netuctového športového života – a to od čias stredovekých až po tie naše, moderné. Súčasné Piešťany hýria farbami a bohatým a pestrým životom, lákajúcim návštevníkov nielen zo všetkých kútov Slovenska, ale aj z obrovských vzdialeností sveta. Prichádzajúc za liečivou vodou objavujú príjemnú atmosféru, čo v pôvabnom meste vládne. A šíri do tiež do celého príťažlivého okolia. Ctitelia kultúry a histórie majú z kúpeľnej metropoly na skok k vznešeným šľachtickým sídlam obdivne zachovaným hradom i magickým zrúcaninám. Milovníkom prírody zase piešťanský kraj ponúka skvosty hneď vo viacerých formách. Podmanivé kopce a doliny Považského Inovca sú domovom čulých zvieracích spoločenstiev spoločenstva i krajinou, v ktorej sa pozoruhodne spája teplomilná a horská flóra. Okolitá hojnosť jazerných nádrží a široký tok Váhu sú na druhej strane ideálne na spoznávanie mokradí a vodného života a zachovaných kúskov lužného lesa. Čarovné Piešťany a ich okolie sú jednoducho pôvabným a harmonickým spojením bezpočtu miest, kde telo pookreje a duša nájde pohladenie.

Kežmarok spolu s okolitými obcami je spojením toho najlepšieho z rázovitých regiónov Spiša a Zamaguria. Zasadený do podhorskej prírody otvára brány do troch národných parkov: Tatranského národného parku, Národného parku Slovenský raj a Pieninského národného parku. Kroky turistov pri návšteve tohto kraja preto nesmerujú len do okresného mesta Kežmarok. Ozdoby mestskej pamiatkovej rezervácie ako Kežmarský hrad, evanjelické lýceum a knižnica či drevený artikulárny kostol zapísaný v zozname UNESCO sú však dostupné návštevníkom väčšinu roka. V zime je najobľúbenejšou aktivitou turistov lyžovačka v lone Spišskej Magury. Počas sezóny praská vo švíkoch najmä lyžiarske stredisko Jezersko, ktoré je prepojené s Bachledovou dolinou. O niečo severnejšie, pri hraniciach s Poľskom, ožíva príroda vždy na jar, keď sa verejnosti odomknú vody pohraničnej rieky Dunajec, ktorá obmýva strmé bralá Pienin. Najviac dominantným vrchom na ich poľskej strane sú zďaleka viditeľné Trzy Korony (Tri koruny). Po výstupe na Sokolicu prezývanú Matka pohoria s najviac fotografovanou poľskou borovicou dovidíme hlboko do prielomovej doliny, ktorá je hlavnou špecialitou Goralov, odolných pltníkov z kraja s tuhými zimami, ktorí ju rok čo rok brázdia na drevených pltiach. Pri jednom z nástupných miest v Červenom Kláštore stojí za to obzrieť si chránený areál Pieninské lipy v susedstve kartuziánskeho kláštora, v ktorom sídli múzeum. Staré lipy tu dosahujú obvod až šesť metrov. Okrem múzea je ďalšou zaujímavosťou aj možnosť ubytovať sa priamo na nádvorí kláštora v bývalej hospodárskej budove. Pamiatková rezervácia v Osturni je zas prehliadkou miestnej ľudovej architektúry. Kežmarok so svojím okolím nasýti ducha a vylieči telo. Areál kúpeľov Smerdžonka s liečivou vodou privíta aj rekreantov, ktorí preferujú ubytovanie v prírodných chatkách. Každý tu skrátka nájde to, čo sem príde hľadať. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Sobranecky región bol oddávna bohatý na to, čo človek potreboval k životu. Svedčia o tom archeologické nálezy už z doby bronzovej z neďalekej Tibavy. Pravekí poľnohospodári vedeli využiť úrodnú zem nížin, bohaté vodné zdroje, drevo z hustých hrabových a bukových lesov, pravekí lovci množstvo rôznych druhov zveri, vtákov a rýb. No nielen z chleba žije človek a to naši predkovia veľmi dobre vedeli. V zlých dobách hľadali útechu vo viere a aj keď často sami nemali toho veľa, s úctou a s radosťou budovali blízko svojich obydlí „Božie domy“. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej či v Inovciach, vystavané bez použitia jediného klinca, prežili veky a aj dnes slúžia potomkom ich staviteľov. Mnoho krás nám dala sama príroda. V zelenom objatí stromov sa ukrýva jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku – Morské oko, a nad ním sa ticho vypína Sninský kameň a Vihorlat. Sobranecko je bohaté aj na históriu. Naše dejiny boli oddávna úzko späté s dejinami Užskej župy z čias Uhorska, neskôr s dejinami Československa a dnes už píšeme dejiny „slovenské“. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj nevšedný zážitok.

Kraj na severe historického Novohradu spája vo svojej neveľkej rozlohe množstvo zaujímavostí. Od romantických lazov uprostred horských lúk na severe po úrodné pahorky na juhu regiónu. Od malých gazdovstiev rozosiatych po celom kraji až po svetoznáme fabriky. Od ich pohnutej histórie až po ich malú renesanciu. Od malebnej prírody až po impozantné kultúrne pamiatky. Okres Poltár je jedným z málo poznaných regiónov našej krajiny. Ponúka však neopozerané pohľady, ktoré dokážu uchvátiť naozaj každého. Okolie Poltára je podľa archeologických nálezísk obývané už od 7. – 8. storočia. Samotné okresné mesto je najznámejšie vďaka tretiemu najstaršiemu mostu na Slovensku. Známy je ako „Turecký most“ – kamenný most postavený v 16. – 17. storočí, v období tureckej nadvlády. Nejde síce o pôvodný most, no na opravy boli použité pôvodné kamene. S Poltárom a s jeho bezprostredným okolím je spojené aj prenádherné sklárske remeslo. Nachádza sa tu významné nálezisko kremeňa i jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Sklárne tu profitovali a dávali chlieb miestnym od polovice 20. storočia. V Zlatne sa zrodila aj legendárna súprava pohárov Zlatá Zuzana, známa doslova po celom svete. „Zlatý“ príbeh štátnych sklární smutne končí v prvom desaťročí nového milénia. Aj keď v malom, sklený príbeh však pokračuje ďalej. Viacerí húževnatí a nadšení sklári v regióne sa dodnes venujú svojmu remeslu. A to svetovo! Miestne sklo dodnes zdobí stoly Kanaďanom, arabským šejkom či Japoncom. Naozaj celosvetovo! Tento kraj však ponúka aj mnoho iných, menej známych príbehov, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Členitý horský a podhorský charakter najlesnatejšieho okresu na Slovensku určujú jeho okolité vrchy. Takmer celé územie okresného mesta Gelnica a 19 priľahlých obcí patrí do oblasti Slovenského rudohoria, ktoré sa rozprestiera po brehoch dolného toku Hnilca. Priamo nad mestom je to týčiaca sa Kojšovská hoľa s meteorologickou stanicou či Folkmarská skala, jeden z najvýraznejších výhľadových vrcholov Volovských vrchov, ktoré sú zároveň chráneným vtáčím územím. Cestovný ruch v tejto oblasti sa sústreďuje v lokalitách okolo Hlineckej doliny, viazanej na územie Slovenského raja údolím rieky Hnilec. Sútok riek Hornád a Hnilec, ktoré miestni využívajú ako obnoviteľný zdroj energie, tvorí začiatok vodnej nádrže Ružín v Margecanoch. Jej prírodné okolie využívané na vodácke športy, rekreačné účely, rybolov, vyhliadkové plavby, vodné lyžovanie, Margecianska línia, historické banské mesto Gelnica, Smolník a banská cesta, obec Žakarovce s prepojením na zimné turistické stredisko Plejsy patria k mnohým záujmovým bodom prírodného turizmu v okrese Gelnica. Čo sa týka kultúrneho turizmu, za najnavštevovanejšie pamiatky kraja sú považované Dom baníka, Banícke múzeum a Zámčisko v Gelnici, banské štôlne v Gelnici a v Smolníku, technická pamiatka Bujanovský tunel v Margecanoch. Tak ako Hnilec a Hornád prechádzajú stredom okresu, jeho územie križuje aj hlavná železničná trať na trase Bratislava – Košice s významným železničným uzlom Margecany. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.