Knihy - Trestné právo strana 1 z 24

Vysokoškolská učebnica „Praktikum z trestného práva procesného" je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo procesné. Vecne nadväzuje najmä na učebnice a na základné predpisy trestného práva procesného, prípadne na iné pramene tohto právneho odvetvia (napr. relevantná judikatúra). „Praktikum" má za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom trestného práva procesného v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na tento účel osvedčila tzv. „metóda prípadových štúdií", ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Metóda prípadových štúdií sa v „Praktiku" uplatňuje pri riešení prípadov, ktoré sa skutočne stali, a riešenie ktorých slúži ako vzor pre vzdelávanie študentov práva, alebo vymyslených (umelých) prípadov, ktoré majú slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata tejto metódy spočíva v tom, že študenti dostanú opis určitej situácie , ktorá sa vzťahuje na konkrétny parciálny problém trestného práva procesného. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, zameraných na určenie správneho procesného postupu, alebo úloh zameraných na zhodnotenie správnosti v situácii uvedeného procesného postupu. Pri riešení týchto úloh vychádzajú študenti zo získaných teoretických poznatkov, z relevantnej judikatúry, ktorá je súčasťou „Praktika" , ako aj z trestno-procesných predpisov, najmä z ustanovení Trestného poriadku. Okrem toho, relatívne samostatnú časť obsahu „Praktika" tvoria vzory vybraných rozhodnutí, ktoré orgány činné v trestnom konaní a súdy používajú pri meritórnom alebo inom zásadnom rozhodovaní v trestnom konaní. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva procesného je to, že predpokladá aktívnu účasť a vyžaduje tvorivé myslenie študentov. Tí sa tak učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom, na konkrétny prípad.

Všetko o kyberšikane a šikanovaní v škole v kontexte trestného zákona. Brožúra neponúka pohľad psychológa ale práve naopak, nazerá na problematiku šikanovania z legislatívneho pohľadu a upozorňuje na trestnoprávnu zodpovednosť, napĺňanie skutkovej podstaty trestného činu v súvislosti s trestným zákonom a zákonom o priestupkoch a možné sankcie voči agresorovi.

Predkladaná zbierka 70 súdnych rozhodnutí k poškodenému a obeti trestnej činnosti, čo už mimochodom nie je len kriminologický, ale aj trestno-procesný pojem (obzvlášť zraniteľná obeť), sa v prvom rade zameriava na samotného poškodeného , jeho procesné postavenie v trestnom konaní a uplatňovanie trestno-procesných práv atď. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má o. i. právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Zbierka súdnych rozhodnutí je prehľadne členená na tri časti. V prvej časti sú súdne rozhodnutia zamerané na trestno-procesné postavenie poškodeného, jeho práva a trestno-procesné úkony, ktoré poškodenému Trestný poriadok umožňuje realizovať v trestnom konaní. V druhej časti nazvanej Poškodený z pohľadu posudzovania zavinenia a iných okolností súvisiacich s trestnými činmi sú zaradené súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú niektorých druhov škôd, a to aj z hmotno-právneho hľadiska v súvislosti s kvalifikovanými skutkovými podstatami, a tiež niektorých ďalších podistým špecifických otázok. Tretia časť je zameraná na náhradu škody a vymáhanie náhrady škody.

Predložená publikácia sa podrobne venuje trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 až 234 Trestného zákona v znení platnom od 1. januára 2021. Obsahuje analýzu relevantnej právnej úpravy, a to medzinárodnej, ako aj domácej vrátane mimotrestnej, a tiež komparáciu legislatívy so zahraničím. Autori, renomovaní odborníci na oblasť trestného práva, poukazujú tiež na aktuálne sa vyskytujúce aplikačné problémy, ale pozornosť upriamujú aj na praktické roviny nastolenej problematiky, ktoré môžu byť užitočné pre právnych praktikov, najmä s poukazom na relevantnú súdnu prax.

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví.Zatiaľ čo v minulosti bolo trestné právo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie a inými medzinárodnými záväzkami. Dôkazom toho je skutočnosť, že od účinnosti Trestného poriadku v roku 2006, bol uvedený predpis novelizovaný viac ako 60-krát, čo je výrazne viac ako starý Trestný poriadok z roku 1961 za viac ako 40-ročnú účinnosť. Preto je potrebné, aby komentáre flexibilne reagovali aj na túto situáciu. Autori, vedecko-pedagogickí pracovníci Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a sudca Najvyššieho súdu SR, na základe dlhoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú obsiahly komentár k Trestnému poriadku. Autori si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení uvedenej normy, kde zvýšený dôraz kladú na nedávne legislatívne zmeny. Komentár je doplnený o relevantnú judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, alebo európskych súdov, a doktrinálny výklad jednotlivých ustanovení.

Úplné znenie zákona. Právny stav k 1. septembru 2023 a s účinnosťou od 1. októbra 2023 Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. s právnym stavom k 1. septembru 2023 a s výraznenými zmenami poslednej novelizácie: - zákona č. 192/2023 Z.z. s účinnosťou od 1. októbra 2023.

Autori publikácie prinášajú v tejto jedinečnej monografii dôkladný pohľad na problematiku drogových trestných činov z teoretického, ako aj praktického pohľadu a tiež z hľadiska vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej právnej úpravy. Kniha neopomína ani prínos v podobe úvah de lege ferenda a je obohatená o vybrané aktuálne súdne rozhodnutia. Monografia analyzuje mimoriadne aktuálnu problematiku a vypĺňa doterajšiu absenciu komplexného spracovania témy drogových trestných činov.

Monografia sa zaoberá vybranými zásadami trestného konania v kontexte spravodlivého trestného procesu, ktorý je ústredným motívom celej publikácie. Autori sa snažili o výber tých zásad, ktoré majú na realizáciu spravodlivosti v trestnom procese podstatný vplyv, a sú preto pre čitateľa najzaujímavejšie. Prvá kapitola obsahuje rozpravu o zásade kontradiktórnosti trestného konania ako piliera spravodlivého trestného procesu. Druhá kapitola sa zaoberá zásadou nemo tenetur se ipsum accusare („zákaz donucovania k sebaobviňovaniu“ alebo „nikto nie je povinný obviňovať sám seba“). Tretia kapitola obsahuje dišputu o zásade prezumpcie neviny a jej uplatnení v praxi. Autori okrem teoretického základu spracúvajú aj judikatúru súdov, a to či už z dielne vnútroštátnej, alebo medzinárodnej. Monografia osloví najmä odbornú verejnosť, či už z radov praktizujúcich právnikov (vyšetrovateľov, sudcov, prokurátorov, advokátov), alebo právnikov z akademickej sféry, ale pre svoj obsah a spôsob výkladu bude zrozumiteľná aj pre každého, kto sa nejakým spôsobom podieľa na priebehu trestného konania u nás.

Kniha obsahuje aktuálnu analýzu problematiky extrémizmu a jeho prejavov v trestnej činnosti na Slovensku v období od roku 2017 do súčasnosti. Autorka sa zaoberá teoretickým a legislatívnym rámcom extrémizmu, rozborom jednotlivých skutkových podstát trestných činov extrémizmu uvedených v Trestnom zákone spolu s opisom skutkových okolností konkrétnych trestných vecí a následne skúma rozhodovaciu prax Špecializovaného trestného súdu týkajúcu sa trestných činov extrémizmu v období od roku 2017 do súčasnosti. „Autorka v monografii približuje najmä praktické aspekty kriminality spojenej s extrémizmom, pričom sa zameriava na analýzu relevantných dát a poskytuje náhľad do rozhodovacej praxe špecializovaného trestného súdu týkajúcej sa trestných činov extrémizmu. Publikácia tak poskytuje dobrý prehľad nielen na zhodnotenie rozhodovacej praxe, ale najmä predstavuje potrebný podklad na nastavenie trestnej politiky v danej oblasti rešpektujúc princíp evidence-based policy.“ JUDr. Jakub Ľorko, PhD. „Rozsah, spôsob spracovania, ako i výskum v tejto oblasti je nadštandardný a v rámci odborného diskurzu doposiaľ spracovaný nebol.“ doc. JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD. „Kniha je výsledkom serióznej a dôkladnej práce autorky, ktorá preukázala vysokú odbornosť a zodpovednosť pri spracovaní citlivej a aktuálnej témy.“ Mgr. Michal Porubský LL.B., LL.M.

Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí je vnútroštátnou právnou úpravou SR, ktorá sa aplikuje pri styku s cudzinou, a to hlavne v prípade uznania a výkonu trestu odňatia slobody. Je uplatniteľný jednak v prípade odoslania rozhodnutia zo SR do iného členského štátu EÚ, ale taktiež v prípade prijatia rozhodnutia z iného členského štátu EÚ v SR. Je prejavom zavedenia (implementácie) požiadaviek EÚ vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v EÚ.V komentári sú spracované teoretické a praktické poznatky. Pramenia jednak z odbornej literatúry, dokumentov orgánov EÚ, súvisiacej vnútroštátnej a európskej právnej úpravy a v neposlednom rade z rozsiahlej judikatúry – hlavne Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Komentár obsahuje taktiež aplikačné poznatky expertov z príručiek vypracovaných na úrovni EÚ. Text komentára sa neobmedzuje iba na tie aplikačné otázky, ktoré sú upravené v ustanoveniach zákona, ale podáva výklad taktiež takých otázok, ktoré zákon síce výslovne neupravuje, ale aplikačná prax sa s nimi stretáva.Ide o jediný komentár k zákonu č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí na knižnom trhu.

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona.

Z hľadiska potenciálu učebného textu možno vysloviť, že spracovaná publikácia predstavuje v rukách študenta práva nielen nástroj pre získanie najzásadnejších informácií a poznatkov plynúcich zo samotných ustanovení Trestného poriad-ku, ale rovnako pre osvojenie si súdnych rozhodnutí vytvárajúcich prelomy v oblasti výkladu a chápania najvýznamnejších trestnoprocesných nástrojov. Učebnica tak predstavuje ideálny prostriedok pre správne pochopenie najzásadnejších tresnoprocesných inštitútov, pre poznanie zmyslu relevantných právnych noriem ako aj pre samotné kreovanie právneho myslenia budúceho právnika. Na základe uvedeného možno tiež vysloviť, že publikácia nemá výlučne charakter učebnej pomôcky pre študentov právnických fakúlt, ale vzhľadom na jej vysokú kvalitu, odbornosť koncipovania textu a precíznosť jej spracovania má potenciál slúžiť aj ako zdroj cenných informácií pre odbornú verejnosť.

Učebnica „Trestné právo procesné. Osobitná časť“, spĺňa kritéria vysokoškolskej učebnice. Jej obsah je uspôsobený ob-sahutej časti predmetu trestné právo procesné, ktorá sa zaoberá skúmaním a výkladom právnej úpravy priebehu jednotlivých častí a štádií trestného konania, ako aj skúmaním a vysvetľovaním medzinárodnej spolupráce v trestných a spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Učebnica prezentuje systematizovaný súbor a výklad poznatkov k jednotlivým otázkam uvedenej časti trestného práva procesného, pričom vychádza predovšetkým z aktuálnej právnej úpravy predpisov trestného práva procesného a ich uznávaného výkladu. Jej vydanie obohatí odbornú trestnú literatúru na Slovensku a prispeje k zvýšeniu kvality výuky trestného práva procesného.

Monografia Zákonnosť v trestnom práve predstavuje prvé ucelené vedecké dielo vzťahujúce sa k predmetnej oblasti skúmania. Jej hlavným účelom je priniesť tak odbornej, ako aj laickej verejnosti všeobecný pohľad na princíp zákonnosti v zmysle jej právnoštátneho chápania, teoretickoprávnych východísk, a taktiež praktických aspektov uplatňovania v rámci normatívnej činnosti slovenského zákonodarcu a aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Monografia sa neobmedzuje iba na zákonnosť z pohľadu orgánov verejnej moci, ale zohľadňuje taktiež realizačnú stránku princípu trestnoprávnej zákonnosti vzťahujúcu sa k súkromným subjektom trestného konania (najmä obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi trestného činu). Aj napriek snahe autora o čo najkomplexnejší pohľad na princíp zákonnosti v trestnom práve bolo objektívne nemožné vyčerpať zvolenú tému, ktorej rozsah je determinovaný už len samotnou existenciou právnej normy ako fundamentálneho prvku celého systému práva. Autor monografie je však presvedčený, že poznaním a správnou aplikáciou formulovaných vedeckých záverov je možné analogicky riešiť aj iné parciálne situácie, ktoré v rámci monografie nie sú explicitne zohľadnené.

Predkladaný výber 63 súdnych rozhodnutí je zameraný na rôzne aspekty týkajúce sa väzby. Celá zbierka je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí. Zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba v trestnom konaní predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší zaisťovací prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam a slobodám, predovšetkým osobnej slobode. Práve kvôli závažnosti tohto zaisťovacieho prostriedku, s ktorým sú nevyhnutne spojené takéto zásahy, sa väzba označuje ako prostriedok zaistenia osôb (obvinených) ultima ratio, tzn. že do väzby by mali byť obvinení braní iba vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania, najmä ak berieme ohľad na to, že vo výkone väzby sú osoby (obvinených), ktoré sú z formálneho hľadiska nevinné. Hoci väzba znamená porovnateľný zásah do osobnej slobody ako trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného odkladu, väzba nemá sankčnú povahu. Pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o otázke viny a trestu, preto sa ani dôkazy nehodnotia vo vzťahu k týmto otázkam, ale výlučne iba vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam väzby, vrátane dôvodov väzby. Väzba nie je trestom, preto aj účel väzby je úplne iný ako účel trestu odňatia slobody. Podľa povahy konkrétnych skutočností napĺňajúcich konkrétne dôvody väzby môže ísť napríklad o zabránenie úteku obvineného (úteková väzba), marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba) alebo pokračovania v trestnej činnosti (preventívna väzba). No práve dôvody väzby celkom jasne ukazujú, že aj napriek naznačeným závažným súvislostiam realizácie tohto zaisťovacieho prostriedku, väzba je v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestného konania. Pri jej realizácii, rozhodovaní o samotnej väzbe aj súvisiacich otázkach, však treba postupovať striktne v zmysle zákona. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto aj veľa ďalších skutočností týkajúcich sa väzby. Celá zbierka právnych viet je prehľadne a tematicky rozdelená na niekoľko častí a zaoberá sa ústavnou a trestno-procesnou charakteristikou väzby, materiálnymi a formálnymi podmienkami väzby vrátane dôvodov väzby, lehotami a trvaním väzby, rozhodovaním o väzbe, prostriedkami nahradenia väzby, opätovnou väzbou a nakoniec aj väzbou v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Verím, že tento výber súdnych rozhodnutí pomôže čitateľovi získať lepší prehľad a orientáciu v judikatúre slovenských súdov, a tým aj vo výklade niektorých otázok týkajúcich sa väzby. (doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.)

Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie - Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a - zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnikých osôb, s výraznenými zmenami poslednej novelizácie - zákona č. 105/2022 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2022 a - zákona č. 111/2022 Z.z. s účinnosťou od 17. júla 2022.

Predkladaná monografia s vybranou judikatúrou sa zaoberá problematikou kriminalizácie marihuany v rámci Slovenskej republiky. Na základe oficiálnych štatistických údajov trestná činnosť súvisiaca s marihuanou, a to najmä prechovávanie malého množstva pre vlastnú potrebu, je najvyššia vzhľadom na ostatné omamné a psychotropné látky. Taktiež je možné poukázať na vysoký počet užívateľov tejto návykovej látky a v spoločnosti je čoraz viac rozšírená najmä medzi mladými ľuďmi. Užívanie marihuany je odporúčané Európskou úniou z medicínskeho hľadiska, avšak ani takéto užívanie nie je v Slovenskej republike legislatívne upravené. Viaceré štáty na túto skutočnosť reagovali liberalizáciou svojej drogovej politiky a prestali za určitých pravidiel marihuanu kriminalizovať v režime trestného práva a využívajú miernejšie alebo žiadne sankcie pri prechovávaní a pestovaní množstva, ktoré slúži pre vlastnú potrebu. Monografia poukazuje na minulé a súčasné trendy a vývoj spoločnosti v oblasti protidrogovej politiky ostatných štátov, ako aj poskytuje rozbor aktuálnej legislatívy platnej v Slovenskej republike s návrhmi de lege ferenda a aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade nemo tenetur se ipsum accusare (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti. Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. Ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon a ktorými je ovládané celé dokazovanie v trestnom konaní. Vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti a ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyjadrujú takpovediac základné pravidlá dokazovania zakotvené v zákone a dotvorené judikatúrou, ktoré v užšom kontexte determinujú zákonnosť dokazovania a dosiahnutie účelu trestného konania vyjadreného v § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len Trestný poriadok alebo TP), ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V širšom kontexte však majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov, napr. zákazu inkriminácie vlastnej osoby, kontradiktórnosti výsluchu svedkov či zákonných podmienok použitia informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, by totiž znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti. Zásady dokazovania upravené v § 2 Trestného poriadku sú charakteristické pre trestné konanie upravené v demokratickom štáte. Tieto zásady, samozrejme, spoločne s ďalšími zásadami trestného konania, poskytujú priestor stranám trestného konania na uplatnenie častokrát aj ich protichodných záujmov. V tomto kontexte sú aj dotvárané, resp. vykladané súdmi, ktorých rozhodnutia obsahuje aj tento výber súdnych rozhodnutí. Verím, že odbornej verejnosti predkladaná zbierka súdnych rozhodnutí pomôže ľahšie sa zorientovať v sudcovskom výklade základných zásad dokazovania v trestnom konaní aj niektorých pojmov či pravidiel, ktoré z týchto zásad vyplývajú, a aj pri samotnej realizácii práva Zásady dokazovania v trestnom konaní patria medzi základné zásady trestného konania.

Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami. Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je to napríklad použiteľnosť záznamu v inej trestnej veci, pri agentovi je to napríklad otázka právomoci agenta, konkrétne zákonné podmienky policajnej provokácie. Právne vety, ktoré tento výber súdnych rozhodnutí zahŕňa, preto čitateľovi môžu poskytnúť minimálne základnú orientáciu či prehľad v relevantnej judikatúre vrátane riešení konkrétnych aplikačných problémov týkajúcich sa problematiky informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. V procese dokazovania sa orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy môžu neraz ocitnúť v dôkaznej núdzi, v ktorej takpovediac bežné dôkazné prostriedky, akými sú napríklad výsluchy, nevedú k dosiahnutiu účelu trestného konania, ktorým je náležité zistenie trestných činov, aby ich páchatelia mohli byť spravodlivo potrestaní. V takýchto situáciách, ak nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ šetrnejšími dôkaznými prostriedkami, alebo ak by dosiahnutie tohto cieľa bolo podstatne sťažené, a za splnenia príslušných zákonných podmienok, im Trestný poriadok umožňuje použiť prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie – informačno-technické prostriedky (napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (napríkladagent). S prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie sú nevyhnutne spojené zásahy do základných práv a slobôd, najmä do práva na súkromie, preto predkladaný výber súdnych rozhodnutí čitateľovi ponúka základný prehľad rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, z komparatívneho hľadiska aj Najvyššieho súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto judikatúra predovšetkým obsahuje relevantný výklad práva na súkromie a základné zásady, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Výber 56 rozhodnutí k výkladu práva na súkromie a základným zásadám, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami.