Aleph

Zborník z XIII. Cesko-slovenského sympózia k analytickej filozofii, ktoré sa konalo roku 2009 v Smoleniciach, ponúka clánky primárne sa venujúce problematike kontextu a významu v rôznych oblastiach skúmania. Cast príspevkov sa venuje úlohe kontextu vo filozofii jazyka a s tým súvisiacim sémantickým a pragmatickým problémom. V dalšom okruhu príspevkov sa problematika kontextu objavuje v súvislosti s diskusiami o konkrétnych problémoch metodológie a filozofie vedy. Iné príspevky súvisia s oblastou logiky ci dejín filozofie. Zborník odráža pestrost tém, na ktorých pracujú príslušníci relatívne malej komunity analytických filozofov v Ceskej republike a na Slovensku.

V knihe Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka sa Marián Zouhar vracia k svojej tažiskovej téme – k referencii vlastných mien a deskripcií. Hladá v nej ostrejšiu demarkacnú líniu, ktorá oddeluje sémantiku od mimosémantických faktorov vstupujúcich do komunikácie. Túto líniu ignoruje napríklad referencializmus, podla ktorého deskripcie sú referujúce výrazy. Zouhar toto stanovisko presvedcivo kritizuje. Dalej obhajuje opodstatnenost uplatnovania idealizácií a zjednodušení v sémantickej teórii prirodzeného jazyka. Všeobecnejšie tézy svojej práce podrobne zdôvodnuje vecnou analýzou pojmov, ktoré v nich vystupujú, a relevantných druhov jazykových výrazov, na ktoré sa vztahujú.

Předkládaná kniha se zabývá v současnosti velmi živě diskutovaným tématem analytické filosofie jazyka. V tradičním obrázku sémantiky byl výraz bezproblémově spjat se svým významem. Ukázalo se však, že formální sémantika se až příliš vyhýba realitě aktuálně používaných jazyků. Kontextualisté pak dokonce začali tvrdit, že význam výrazu je principiálně a podstatnou měrou určen kontextem jeho užití mluvčím. Sémantiční minimalisté jim však oponují, čímž chrání spíše původní obraz jazyka. Už z metodologických důvodů jsou sympatie Mariána Zouhara jednoznačně na straně minimalistů a kontextualistické pozice podrobuje značné kritice. Aby však mohl adekvátné reflektovat jazykové sémantické evidence, jím navrhovaná teorie významu - minimalistický indexikalismus - není extrémním minimalismem.

Táto kniha je o "vojne v európskych dejinách", nie o "histórii vojen", a preto by čitateľ nemal očakávať prehľad konfliktov v druhej polovici 20. storočia v takom rozsahu ako v predchádzajúcich kapitolách. V uplynulom polstoročí európske štáty spolu nebojovali a je veľmi nepravdepodobné, že sa tak ešte niekedy stane. Ale ak by k tomu predsa len došlo, existujú aj iné dobré dôvody, prečo sa pozerať na rok 1945 ako na koniec jednej éry. Tí, ktorí veria vo "vojnu proti teroru", môžu tvrdiť, že Európa je v šúčasnosti opäť vo vojne. Dokonca aj tí, ktorí nesúhlasia, sotva môžu konštatovať, že mier je stabilný, alebo že stabilným pravdepodobne ostane. Lev Trockij raz povedal: "Nemusíš sa zaujímať o vajnu, ale vojna sa veľmi zaujíma o teba." Nad touto myšlienkou by sa mali Európania, ktorí su presvedčení, že vojna sa ich už netýka , zamyslieť. Európania už síce nemusia podnecovať vlastné vojny a vyvážať ich do zvyšku sveta, ale nevedia zabezpečiť svoje hranice pred širšími konfliktami v globálnom systéme, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.

Štát Izrael existuje len sedemdesiat rokov, no za svoju krátku existenciu dokázal zúrodniť nehostinné miesta vďaka dômyselným zavlažovacím technológiám, vybudovať infraštruktúru, postaviť špičkové nemocnice a vzdelávať svoje obyvateľstvo na prestížnych univerzitách. Aj v modernom svete, v ktorom prevládajú technológie, zaujíma Izrael popredné miesto. Priaznivé legislatívne prostredie viedlo k tomu, že dnes má viac začínajúcich podnikov než Kanada, India, Japonsko, Južná Kórea a Veľká Británia. Po USA má najväčší počet spoločností zaregistrovaných v NASDAQ. Čo ho priviedlo na takúto vysokú úroveň? Podľa autora Aviho Jorischa sú to práve inovácie a dômyselný duch, ktorí núti Izraelčanov čeliť všakovakým výzvam. Keby sme sa totiž bližšie pozreli na desať desať najvážnejších problémov, ktorým čelí dnešný svet, môžeme si byť istý, že niekto v Izraeli sa pokúša o ich vyriešenie. Aj pätnásť mimoriadne zaujímavých príbehov izraelských inovátorov, ktoré pútavo približuje americký novinár a publicista Avi Jorisch vo svojej knihe Budete inovovať, odzrkadľuje snahu ich autorov zmeniť a uľahčiť život miliónom ľuďom na celom svete. Je to akýsi vnútorný mravný imperatív, ktorí si odovzdávajú celé generácie Budete inovovať, aby ste svet mohli urobiť lepším miestom pre život.

Za príbehmi úspešných svetových značiek, ktoré nás sprevádzajú aj dnes a ovplyvňujú naše životy, sa skrývajú úspechy aj pády, podvody, korupcia, kolaborácia, zbabelosť, ale aj nezdolnosť ducha, odvaha, vytrvalosť, viera v správnosť či úspech riešenia alebo zdanlivo jednoduchej myšlienky. Sú to príbehy plné tragédií, nehôd, zrád, márnivostí a nevraživostí, ktoré neraz hlboko naštrbili rodinné a firemné vzťahy. Sú to aj príbehy o peniazoch, sláve, bohatstve, ambíciách, opojnosti, ale aj príbehy plné invencie, myšlienok, splnených túžob a radosti z vytvárania niečoho trvácneho. Akýmsi spoločným menovateľom týchto príbehov nie je ich šťastný koniec, lebo ešte nijaký koniec nemajú, sú to príbehy, ktoré sa odvíjajú aj naďalej, sú trvácne, lebo produkty alebo služby, ktoré tieto firmy zaviedli, majú nadčasový rozmer väčšinu z nich veľmi dôkladne preveril čas, a to bez ohľadu na segment a klientelu, na ktoré sa zameriavali. Dejiny značiek prinášajú príbehy automobilových konštruktérov, módnych návrhárov, výrobcov športového oblečenia či obuvi, luxusných hodiniek, hudobných vydavateľov, vedcov a vynálezcov, investorov aj radových zamestnancov naprieč rozmanitými výrobnými odvetviami. Hovorí sa, že každá doba má svojich hrdinov. Hrdinami knihy Dejiny značiek sú zakladatelia, riaditelia, manažéri, vynálezcovia či radoví zamestnanci firiem, ktorých široký ohlas, výrobné portfólio, dizajn, kvalita spracovania a výroby, krása, funkčnosť, užitočnosť či mnohé iné, ale jedinečné vlastnosti ovplyvnili spoločnosť, a to v celosvetovom meradle. Mnohé firmy zmenili spotrebiteľské správanie, ako to nebojácne dosiahol Henry Ford, keď sa rozhodol ponúknuť automobil produkt určený len pre najvyššie vrstvy spoločnosti širokým masám amerických pracujúcich. Vlastníctvo produktov niektorých značiek neprepožičiavalo len status bohatstva, ale aj vyjadrenie túžby po jedinečnosti, inakosti, dobrodružstve. Iné firmy zasa prišli s niečím čisto populárnym, s niečím na rozptýlenie života, s niečím na rozveselenie ducha.