Atény nad Torysou

Finálna časť rozsiahleho traktátu britského filozofa Henryho Sidgwicka (1838-1900) venovaného systematickej analýze a komparácii princípov morálky zdravého rozumu a moderných etických teórií. Jedno z najprepracovanejších diel anglofónnej analytickej morálnej filozofie si za cieľ kladie hľadanie harmónie metód etiky využívaných v bežnom morálnom uvažovaní bez kompromisov konfliktov, neistoty či náhodnosti. Popularita diela vychádza tiež z faktu, že ide o prvý dôkladný pokus rozvinúť utilitarizmus, najznámejšiu britskú etickú teóriu, vo vzťahu s poprednými etickými teóriami egoizmu a intuicionizmu a preukázať jeho prirodzenú prítomnosť v bežných morálnych úsudkoch. Predmetom prekladu Petra Gurského je tretia a štvrtá kniha 7. edície (1907). Preklad prvých dvoch kníh vyšiel pod názvom Metódy etiky I-II (2023).

Zbierka kratších kriticko-filozofických esejí voľne nadväzujúcich na autorkine doterajšie skúmania v oblastiach filozofie mysle a neurofilozofie, filozofie slobody, sociálnej etiky a kultúrnej kritiky. Jadro diela spočíva v presvedčení, že problémy myslenia nie sú problémami technickými, ale že sú najčastejšie zapríčinené nedostatočným chápaním povahy ľudskej mysle a myslenia samotného. Otázke dobrého myslenia teda nevyhnutne predchádza potreba porozumenia sebe samému ako mysliacej bytosti. Jednotlivé eseje prechádzajú oblasťami filozofie, etiky, antropológie, kulturológie, psychológie, neurológie, dejín filozofie a náboženstva a sú koncipované s konkrétnymi praktickými cieľmi: inšpirovať k rozvoju kritického a analytického myslenia prostredníctvom zjednodušovania zložitého a komplikovania zdanlivo jednoduchého, prezentovať filozofickú reflexiu v originálnej a prístupnej forme a sprístupňovať tak aj náročné filozofické či psychologické koncepty a myšlienky, problematizovať často sa vyskytujúce kognitívne a morálne postoje, a v neposlednom rade ponúknuť originálne filozoficko-poetické úvahy vhodné na ďalšiu reflexiu čitateľov. Každú z esejí dopĺňa originálna ilustrácia Juraja Červeného. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Prvý slovenský preklad magnum opus britského filozofa Henryho Sidgwicka (1838-1900) ponúkajúci systematickú analýzu a komparáciu princípov morálky zdravého rozumu a moderných etických teórií. Hoci sa pri utilitaristickej etickej tradícii často skloňujú najmä mená ako Bentham či Mill, podľa niektorých názorov je práve tento traktát najvýznamnejším a filozoficky najprepracovanejším dielom utilitarizmu. Dielo patrí medzi štandardné študijné materiály študentov filozofie a etiky a bolo tiež spolupríčinou dejinných dianí v angloamerickom svete po 19. storočí, čím môže zaujať aj širšie publikum. Predmetom prekladu je prvá a druhá kniha 7. edície (1907). Kompletné vydanie uzavrie pripravovaný preklad tretej a štvrtej knihy uvedenej edície.

Populárno-náučná publikácia z oblasti vzťahovej psychológie ponúka témy mentálneho tréningu, podpory kreativity, rozvoja komunikačných schopností na neverbálnej aj konkrétnej verbálnej úrovni a systematickosti vyhľadávania vzťahov. Autor využíva 15-ročnú psychologickú prax i silu osobného príbehu, aby bez nadmerného užívania odborných termínov a presycovania čitateľa teóriami poukázal na spôsoby, akými sa možno jednoduchým mentálnym tréningom zbaviť napätia pri kontakte s novými ľuďmi, ako je možné vypracovať si zdravý režim pre záľuby vedúce k priateľským až romantickým kontaktom, a ako sa dá neverbálnou komunikáciou jednoducho ovplyvniť dojem, ktorý zanechávame. Súčasťou knihy sú tiež cvičenia vedúce k prekonávaniu strachu a frustrácie z odmietnutia a zvyšovaniu spoločenskej odolnosti, ako aj humorné sociálne experimenty.

Raný metodologický spis (1660-1662) novovekého holandského filozofa Barucha Spinozu v novom slovenskom preklade a bilingválnej latinsko-slovenskej verzii. Hoci ide o kratšie a nikdy nedokončené dielo, podľa niektorých názorov predstavuje Logiku k Spinozovej Etike. Jeho ústrednými motívmi sú otázka pravdivého poznania, možnosti jeho realizácie a súvisiace formulovanie metód “prečistenia” intelektu založených predovšetkým na správnom rozlišovaní medzi intelektom a predstavivosťou.

Monografia ponúka originálny ucelený výklad filozofie a etiky novovekého mysliteľa Barucha Spinozu (1632-1677), v ktorom sa autorka usiluje o skĺbenie spinozovských a súčasných filozofických a neurovedeckých skúmaní. Kniha postupuje celou Spinozovou filozofiou a prostredníctvom čoraz komplexnejšieho analytického výkladu približuje jej základné rámce, terminológiu a koncepty, takže po nej môžu siahnuť aj čitatelia doposiaľ neoboznámení so Spinozovým myslením. Základnými motívmi výkladu sú prirodzenosť mysle a otázky ľudskej aktivity a pasivity, slobody a neslobody, a to predovšetkým v kontexte skúmaní afektov (vášní a hnutí), ktorým myseľ podlieha. Spinozova filozofia neponúka len brilantné analýzy ľudských prežitkov, no v anticipácii moderných psychoterapeutických techník formuluje tiež metódy prakticky funkčnej afektívno-kognitívnej (auto)terapie zameranej na reguláciu a kontrolu vlastnej pasivity. Chápanie vlastných slabostí a práca s nimi je totiž nevyhnutnou podmienkou realizácie vlastnej slobody – alebo vydania sa na cestu od patetiky k etike.