Vydavateľstvo DALi - Dalimír Stano strana 2 z 2

Mladý autor, ktorý úspešne vstúpil na slovenskú literárnu scénu dielom Cartel A, sa tento raz predstavuje knižkou príbehov Niečo, ktoré tak ako predchádzajúce dielo vyzerá ako autobiografia. Vidieť, že autor má nažité, má niečo, čo je pre umenie najpodstatnejšie a čo môže čitateľovi ponúknuť. Dvadsaťjeden rôznych príbehov, napísaných pôsobivým jazykom a štýlom dokumentuje, že z Andrejčíka vyrastá kvalitný autor, o ktorom budeme ešte veľa pozitívneho počuť.

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru 2008, autor mnohých románov (vrátane románu Zlata rybka, ktorý vyšiel vo VSSS), jeden zo zakladateľov knižnice Francúzskeho inštitútu Latinskej Ameriky, znalec mayskej kultúry a mexického štátu Michoacán, ktorý ovláda mahuatský jazyk a zvyky amerických Indiánov, sa do Mexika vrátil aj pozoruhodnou biografiou Diego a Frida o legendárnom manželskom páre mexických maliarov Diega Riveru a Fridy Kahlovej. V tomto životopisnom diele odhaľuje s presnosťou historika a citlivosťou umeleckého kritika ich americko-indiánske korene a na pozadí pohnutých politických udalostí vtedajších čias vykresľuje ich spoločenský, intelektuálny a umelecký život, ovplyvnený pobytom exulantov z frankistického Španielska či nacistického Nemecka v Mexiku, ich zanietenosť pre revolučné idey, ku ktoré prispeli podnetné stretnutia s prívržencom permanentnej svetovej revolúcie L. Trockým a „pápežom“ surrealizmu A. Bretonom.

Monografia tematicky nadväzuje na predposlednú kapitolu prvého dielu, ktorá mapovala nasadenie Rýchlej divízie (RD) od konca novembra 1941 do konca júna 1943 v južnej časti východného frontu. Prvý krát od skončenia 2. svetovej vojny objektívne popisuje všetky ťažkosti obranného boja v krutej ruskej zime a v kaukazských horách, ale aj pohyblivú útočnú činnosť v takmer tropických horúčavách i v lesoch Kaukazu. Bojové nasadenie Rýchlej divízie na východnom fronte bolo v minulosti marxisticko-leninskou historiografiou prakticky ignorované. V priebehu dvoch rokov existencie RD sa z tohto narýchlo a improvizovane zostaveného útvaru vykryštalizovala elitná divízia slovenskej armády. Divízia bojovala po boku elitných nemeckých divízií Wehrmachtu i Waffen SS, a proti elitným divíziám a brigádam Červenej armády. Hoci slovenskí vojaci nemali motiváciu k boju ako nemeckí či sovietski vojaci, plne sa im svojimi výkonmi vyrovnali. Po porážke nemeckej armády pri Stalingrade však už vojaci RD neverili v nemecké víťazstvo. Morálka upadala a vojaci sa domáhali sľubovanej výmeny. Napokon sa jej v lete 1943 aj dočkali. RD prestala existovať po odchode väčšiny jej skúsených príslušníkov na Slovensko. Kniha je venovaná predovšetkým vojakom a dôstojníkom Rýchlej divízie ako aj ich ruským protivníkom, ktorí padli v boji. Je venovaná aj ostatným príslušníkom divízie, ktorí si čestne a statočne plnili svoju vojenskú povinnosť na východnom fronte.

Keby človek prebehol básnický debut Petra Staríčka Chodec (Vydavateľstvo DALi, Košice) len tak očami, prekvapila by ho formálna dokonalosť tejto prvotiny, kde je prvá časť napísaná vo vycibrených sonetoch a kde aj iné časti svedčia o autorovom talente. Lenže takéto rýchločítanie nestačí; aby sme pochopili Staríčkovu prvotinu, treba ju vedieť prečítať. Nie sú to totiž len zozbierané básne, ale ucelená skladba, ktorá je metaforou zrodu a bytia človeka. Autor svoj zámer tak dokonale zašifroval, že i trpezlivému čitateľovi dosť dlho trvá, kým príde na to, že v riadkoch, pod riadkami, medzi riadkami a za riadkami jednotlivých básní je chodec, vlastne novorodenec, ktorý kráča po napnutom lane a pod sebou vidí hlbokú priepasť, tmu, „z ktorej sa rútia zvuky a slová“ (Jozef Bžoch).

Keby človek prebehol básnický debut Petra Staríčka Chodec (Vydavateľstvo DALi, Košice) len tak očami, prekvapila by ho formálna dokonalosť tejto prvotiny, kde je prvá časť napísaná vo vycibrených sonetoch a kde aj iné časti svedčia o autorovom talente. Lenže takéto rýchločítanie nestačí; aby sme pochopili Staríčkovu prvotinu, treba ju vedieť prečítať. Nie sú to totiž len zozbierané básne, ale ucelená skladba, ktorá je metaforou zrodu a bytia človeka. Autor svoj zámer tak dokonale zašifroval, že i trpezlivému čitateľovi dosť dlho trvá, kým príde na to, že v riadkoch, pod riadkami, medzi riadkami a za riadkami jednotlivých básní je chodec, vlastne novorodenec, ktorý kráča po napnutom lane a pod sebou vidí hlbokú priepasť, tmu, „z ktorej sa rútia zvuky a slová“ (Jozef Bžoch).

Pavol Garan (1978) patrí medzi talentovaných básnikov. Za básnickú zbierku Smrť zahroteným prstom (VSSS 2007) získal prémiu Ceny Ivana Krasku. Tento raz sa prezentuje zbierkou Jednotlivec (Trochejský kôň), ktorú vydalo košické Vydavateľstvo DALi a o ktorej Daniel Hevier napísal: „Od čias mladého Feldeka tu nebol taký spontánny lyrický talent, ktorý hádam zrýmuje všetko. A v poézii ide aj o rýmy, nech si zástancovia freevoľného verša tvrdia svoje. Pretože za rýmovaním je nielen spontaneita, spevnosť, ale aj disciplinovanosť, invencia, kreativita. No a zmysel pre rytmus, ktorý je srdcom lyriky. Br – preč s týmito cudzími slovami zo slovníka teoretikov. Pre Garana totiž nie je nijaké slovo neutrálne, cudzie. On im dodáva svoj esprit, a ak treba, slová si svojvoľne láme, prispôsobuje na svoj obraz. Z fráz, ktoré zobral fras, robí svoje výrazivo. A tak sa napríklad z Keby bolo keby stalo ,keby bolo kedy…‘ A z čista jasna sa zmenilo na ,z čista ďasna‘, čo je logické, keďže ide o v slovenskej poézii pomerne zriedkavú stomatologickú tematiku.“