Dobrá kniha

Vydanie obsahuje označenie jednotlivých biblických kníh - praktické palcové indexátory, ktoré umožnia rýchle vyhľadanie príslušnej knihy. V skromnom zozname slovenských katolíckych prekladov Biblie má preklad Antona Boteka výnimočné miesto. Autor na ňom pracoval s cieľom priblížiť biblické texty moderným jazykom. Ten je prvým krokom k lepšiemu porozumeniu neraz neľahkých textov pochádzajúcich z čias od ktorých nás delia dve tisícročia, ba i viac. Okrem zrozumiteľnosti jazyka je obrovskou prednosťou tohto vydania jeho doplnenie úvodmi, komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. Jeruzalemská Biblia je preklad Svätého písma do francúzštiny, ktorý vznikol vďaka mnohoročnému úsiliu Jeruzalemskej biblickej školy, ktorú vedú dominikáni. Vynikajúci biblisti zhromaždili všetky dostupné historické, archeologické, lingvistické a ďalšie relevantné poznatky, ktoré im umožnili napísať ku každej knihe Svätého písma hodnotný úvod. Vďaka týmto úvodom čitateľ vopred spozná základné posolstvo tej-ktorej knihy, historické pozadie jej vzniku, obsahovú štruktúru, jej začlenenie do celkovej štruktúry Svätého písma. Úvod teda vytvára prvotný predpoklad pre správne vnímanie a porozumenie obsahu knihy. Ďalšou špecialitou Jeruzalemskej Biblie sú marginálne odkazy. Na okraji textu nášho vydania sú umiestnené značky biblických kníh s číslom kapitoly a číslom verša. Je to vynikajúca pomôcka, vďaka ktorej sa priamo pri čítaní textu dá nájsť iné miesto v Biblii, ktoré reflektuje tú istú udalosť, na ktorom sa hovorí o tom istom probléme, kde je použitý rovnaký obraz. Ak je takýto marginálny odkaz doplnený znamienkom +, znamená to, že poznámka k označenej pasáži vysvetľuje aj text, pri ktorom sa odkaz nachádza. Moderný jazyk Botekovho prekladu a vynikajúci pomocný aparát Jeruzalemskej Biblie s jeho úvodmi, komentármi a margináliami robia z tohto vydania Svätého písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie, duchovného povzbudenia a oporu v duchovnom raste pre každého, kto sa podujme pravidelne brať Sväté písmo do rúk a čítať ho.

Pán nazval svojich učeníkov soľou zeme, lebo oni nebeskou múdrosťou osviežili ľudské srdcia omámené diablom. Teraz ich nazýva aj svetlom sveta, lebo osvietení ním, pravým a večným svetlom, stali sa aj oni svetlom v temnotách. Veď cez nich akoby cez dajaké žiarivé lúče vylieva na celý svet svetlo svojej pravdy, lebo zahnali zo sŕdc ľudí temnoty bludu tým, že im ukázali svetlo pravdy. Cez nich sme boli aj my osvietení a z tmy sme sa stali svetlom, ako hovorí Apoštol: ,,Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!" (Ef 5,8) A keď máme to šťastie, že sme boli vyslobodení z tmy bludu, musíme žiť stále vo svetle ako deti svetla. Ak to nebudeme robiť, hrozí, že svojou nevernosťou ako nejakým závojom zakryjeme a zatienime také potrebné a užitočné svetlo pre vlastnú i cudziu škodu. A preto aj ten, čo dostal talent, aby ním získal nebeskú odmenu, a on ho radšej ukryl, ako by ho mal dať na stôl peňazomencom, dostal zaslúžený trest, ako vieme a čítame (porov. Mt 25,26-27). To znamená, že v nás musí stále svietiť tá žiariaca lampa, čo bola zažatá pre našu spásu. Máme totiž lampu nebeského prikázania a duchovnej milosti, o ktorej Dávid povedal: ,,Tvoje prikázanie je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chod-níkoch." (Ž 119,105) Aj Šalamún o nej hovorí: ,,Lebo lampou je prikázanie zákona." (Prís 6,23) My túto lampu zákona a viery nesmieme ukrývať, ale pre spásu mnohých ju treba v Cirkvi stále stavať ako na svietnik, aby sme mali zo svetla tejto pravdy aj my úžitok a aby osvietilo všetkých veriacich. Z Traktátov sv. Chromácia na Matúšovo evanjelium

Vychádza pri príležitosti Roku Vendelína Javorku SJ a 60. výročia jeho úmrtia Deviatnik s prosbou o blahorečenie pátra Vendelína Javorku SJ nám chce bližšie priblížiť jezuitu, ktorý zomrel v povesti svätca. Chce nám povedať, že na Slovensku sme dedičmi významných katolíckych osobností. K nim patrí aj páter Vendelín Javorka ako verný, ochotný a poslušný vyznávač, misionár, mučeník a pravý Boží sluha. Jeho hrob na žilinskom cintoríne neďaleko kríža neprestáva podnecovať k modlitbe na jeho príhovor v ľudsky beznádejných prípadoch. Deviatnik nás chce nielen povzbudiť modliť sa na jeho príhovor, ale v nás aj oživiť testament, ktorý nám zanechal svätý pápež Ján Pavol II. svojimi slovami: Milovaný slovenský národ, povzbudzujem ťa: Nikdy sa nehanbi za evanjelium! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.

Pôstne a Veľkonočné obdobie nás vedie k najdôležitejším tajomstvám Ježišovho i nášho života. Keď si chceme prehĺbiť život viery, nádeje a lásky, dobrou pomocou nám je práve Božie slovo, ktoré nielen čítame, ale sa ním aj modlíme a usilujeme sa podľa neho žiť. Vtedy sa tajomstvo a posolstvo Pôstu aj Veľkej noci stávajú svetlom, silou, pokojom a radosťou do všetkých chvíľ nášho života. K tomu chce trochu prispieť aj táto knižka, ktorá nám ponúka možnosť prežívať s Božím slovom každú nedeľu Pôstu a Veľkej noci.

Páter Vendelín Javorka SJ (* Černová, 1882 – † Žilina, 1966) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré dala Spoločnosť Ježišova Slovensku a Cirkvi. Pohnuté osudy zaviedli tohto misionára do mnohých krajín. Na stránkach tejto knihy sa dozviete o jeho neúnavnom ekumenickom úsilí. Ideálom, pre ktorý žil, pracoval a trpel, bolo zjednotenie pravoslávnej a katolíckej Cirkvi. Počas svojho plodného života mal páter Javorka mnoho príležitostí presvedčiť sa, že je to náročný a čisto ľudsky neuskutočniteľný ideál. Začítajte sa do životopisu prvého predstaveného Pápežského ruského kolégia v Ríme (Russicum), misionára na Ďalekom východe a v Šanghaji, väzňa sovietskych pracovných táborov a patróna „beznádejných“ prípadov, ako ho poznajú z jeho posledných rokov v Žiline. Druhé, rozšírené vydanie doplnené o mnohé fotografie vychádza v Jubilejnom roku Vendelína Javorku, ktorý vyhlásila Žilinská diecéza 22. marca 2026 pri príležitosti 60. výročia úmrtia tohto výnimočného jezuitu.

Rastislav Puchala v románe Eloi, Eloi… zachytáva príbeh židovskej rodiny Františka a Gizely Munkovcov a ich detí Tomáša a Juraja. Celá rodina konvertovala na katolícku vieru. Po Povstaní boli Nemcami v Ružomberku, kde žili, zatknutí a o niekoľko mesiacov neskôr zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch. Otec, úspešný podnikateľ, matka, všestranná a umelecky založená, syn Tomáš bol novicom v reholi jezuitov v Ružomberku, vzdelaný a hĺbavý, a syn Juraj, ktorý už ako malý chlapec koncertoval na klavíri v Slovenskom rozhlase. O tejto rodine sa na Slovensku faktogra?cky mnoho popísalo, ale Rastislav Puchala ich svojím románom už trvale ukotvuje v slovenskej literatúre i vo vedomí Slovenska. Dejiny sa najľahšie pamätajú cez pútavé romány, ktoré autentické udalosti obohacujú umeleckým majstrovstvom veľkých autorov. A Rastislav Puchala, tak ako svojimi predchádzajúcimi románmi, aj teraz svoju veľkosť potvrdzuje. z doslovu Františka Mikloška Rastislav Puchala je autorom viacerých prozaických diel, nositeľom literárnych ocenení a Ceny Fra Angelica za slovesné umenie. V vydavateľstve Dobrá kniha vyšla v roku 2024 jeho kniha Kráľovstvá zeme.

Babylonské zajatie sa môže prihodiť znovu a znovu. Vládcovia umierajú a nastupujú noví, režimy striedajú iné režimy. Môže sa zdať, že hovoríme o dobách dávno minulých. Novela Kráľovstvá zeme vás presvedčí, že mocnárstva prichádzajú a odchádzajú, zatiaľ čo ľudia ostávajú rovnakí vtedy i dnes. Rozprávanie o krutom babylonskom, či akom to vlastne zajatí, je prekvapivo nostalgické a láskavé. Vonia jeseňou, rodinou a detstvom. Je plné nezlomnosti, nádeje, dôvery

Ako hovoril pápež František, od detstva cítime hlad po príbehoch, rovnako ako cítime hlad po jedle. Náš život, aj keď si to neuvedomujeme, ovplyvňujú príbehy. A pravdou je, že treba rozprávať, čo bolo, aby sme lepšie pochopili, čo bude. Aj naša knižka chce dosvedčiť, že najvzácnejšia z kníh je náš život, ktory? nám bol zvereny?. V ňom aj za maly?mi vecami môžeme objaviť, že sa skry?vajú veľké, a spoznať múdrosť, že dobry? skutok je lepší ako tisíc slov. Pokojné čítanie, uvažovanie a tiež modlitbu na cestu po mori života k jeho múdrosti, pravdivosti a šťastiu vyprosuje autor.

Ticho, modlitba, spoznávanie, rozlišovanie, obrátenie, počúvanie. Tak veľmi toto všetko potrebujeme a tak málo času si na to vieme nájsť. Múdry a svätý zakladateľ rehole jezuitov Ignác z Loyoly (1491 – 1556) bol veľkým znalcom ľudskej duše. Napísal knižku Duchovné cvičenia. V nej radí, aby sme sa aspoň raz za čas na niekoľko dní odpútali od bežných povinností, od priateľov a známych a aby sme odišli na nejaké miesto, kde by sme mohli venovať všetku pozornosť Bohu a sebe. Pozýva nás do ústrania na duchovné cvičenia. Pozýva nás vnímať takto strávené dni ako Bohom darovaný čas. Lebo keď sa v tichu a ústraní dotkne ľudského srdca Božia láska, vždy sa začnú diať veľké veci. „Želám si, aby táto knižočka obohatila všetkých, ktorí sa rozhodnú prísť na duchovné cvičenia. Nech sa im stane akýmsi malým sprievodcom a nech v nej nájdu inšpiráciu, na čo všetko možno využiť tento Bohom darovaný čas.“ P. Ján Benkovský SJ

Vychádza v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity. 7. zväzok dlhodobého projektu Žalm 119 je najdlhším žalmom Žaltára, preto mu venujeme osobitny? zväzok. Ide o abecedny? žalm, každá z jeho dvadsiatich dvoch strof sa začína iny?m písmenom v poradí hebrejskej abecedy. Žalmista s obdivom hľadí na ľudí, ktorí vedia správne kráčať po ceste života. Pri hľadaní receptu na zmysluplny? a šťastny? život sa zameria na Tóru. Detailne vykresľuje stupne duchovného napredovania a vyznačuje cestu zdokonaľovania sa v službe Bohu. Žalm svojou štruktúrou a svojím obsahom predstavuje uceleny? program na dosiahnutie ideálu.

Gizela Munková patrila do židovsko-kresťanskej rodiny. Na jar roku 1945, na sklonku druhej svetovej vojny, zahynula ako zajatkyňa nemecky?ch koncentračny?ch táborov. Rovnako ako jej syn Juraj, manžel František a starší syn Tomáš, ktory? bol jezuitsky?m novicom. Mala štyridsaťštyri rokov. Túto mimoriadne ušľachtilú ženu autenticky približuje text jej zápiskov z cesty do Istanbulu. Z Bratislavy, kde jej rodina vtedy žila, sa tam vydala loďou po Dunaji a vlakom v roku 1933. Niekoľko strán svojho takpovediac reportážneho textu, ktory? pretkáva krátkymi úvahami, napísala zrejme predovšetky?m pre svojho manžela Františka. Odhaľuje sa v ňom nezvyčajny? pozorovací talent, hlbokpoznanie ľudsky?ch charakterov, spoločenská bezprostrednosť a náboženská úprimnosť tejto inšpiratívnej Židovky, matky a manželky, ktorá sa stala horlivou kresťankou.

Prinášame nové vydanie príhovorov pátra Jozefa Porubčana SJ (24. jún 1925 – 2. máj 1998), ktoré predniesol v roku 1992. Príležitosťou na to je sté vy?ročie jeho narodenia. Dôvodom je sviežosť autorovho pohľadu na tému Božích príkazov. Ich chápanie v sekularizovanej spoločnosti je poznačené nánosmi nepochopenia, dezinterpretácie, ľahostajnosti, odmietania, povrchnosti. Páter Porubčan neustále nasmerúva čitateľov pohľad na ich cieľ, na cieľ celého vesmíru, celého stvorenia, každej ľudskej existencie. Autorova fascinácia Božím zámerom zjednotenia všetkého v Kristovi, teda v láske, otvára v uvažovaní o eticky?ch a morálnych otázkach nové pohľady. Tie sú veľmi atraktívne pre moderného človeka hľadajúceho zmysel, istotu, cieľ, autentickosť a úprimnosť. Zaiste oslovia aj mlady?ch čitateľov, ktorí sa ešte len zoznamujú s projektom vlastného života, hľadajú oporné body a dizajnujú svoj postoj k svetu.

V jubilejnom roku nás pápež František povzbudzuje: Kresťanská nádej nás podopiera na životnej ceste, aj keď je kľukatá a únavná. Kresťanská nádej nám vlieva pokoj, keď srdce ťaží neúspech a hriech. Všetci potrebujeme nádej. Nádej nesklame, nezabudnime na to. Zoznámme sa s jeho myšlienkami z buly o vyhlásení jubilejného roka, modlime sa nimi a skúsme podľa nich žiť.

Páter Vendelín Javorka sa už od svojej mladosti dal do služby Bohu, Ježišovi Kristovi, Cirkvi a ľuďom. Nič a nikoho neuprednostnil pred láskou k Ježišovi, preto mohol dosvedčiť: Kto mnoho miluje Boha, mnoho dostane. Nech nás modlitba tejto Krížovej cesty povzbudí svedectvom jeho lásky k Bohu. Nech nám vyprosí milosť milovať Boha a zostať mu verny?mi, pretože to nás vedie dopredu. A nech nás naučí žiť z nádeje nielen v jubilejnom roku, ale po cely? život.

Chrám Svätej rodiny – Sagrada Familia, jeho majstrovské dielo, bol preňho Bibliou z kameňa, .,lesom symbolov", ktorý má pozdvihnúť dušu k Bohu. Na stavenisku tohto nádherného chrámu sa budovala aj osobnosť jeho architekta - veľkého umelca a muža viery, ktorého chce Cirkev vyhlásiť za blahoslaveného. Začítajte sa do životných osudov tohto obdivuhodného syna katalánskeho národa, národa vznešenej kultúry a pevnej viery. Antoni Gaudí bol svetoznámy architekt, ktorého dielo je originalitou takpovediac neprekonateľné. Ako architekta ho pozná celý svet, no jeho osudy sú pomerne málo známe. Aký bol jeho pôvod, aký mal vzťah k svojej vlasti Katalánsku a k jeho kultúre? Aký bol každodenný život tohto architekta, ktorý dlhé roky žil takmer ako mních? Ako vychádzal so svojimi spolupracovníkmi? Je pravda, že jeho umenie možno chápať len vo svetle viery?

Gabriel Hevenesi SJ bol na konci 17. storočia dekanom filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, uznávaným pedagógom a provinciálom rakúskej jezuitskej provincie. Iskry svätého Ignáca vyšli už za jeho života v nie koľ kých vydaniach. Odvtedy sa vydávajú a prekladajú vlastne stále. Iskrami svätého Ignáca sú v knihe krátke citáty z diel a listov zakladateľa jezuitov. Hevenesi ich komentuje spôsobom, ktorý ani po troch storočiach nestratil na údernosti, aktuálnosti, neraz aj vtipnosti. Nechať okolo seba každý deň preletieť jednu takúto iskru môže mať za následok, že v nás zapáli plamienok dobrej mysle, nadšenia, životnej múdrosti, pokoja, povzbudenia, úsmevu a túžby žiť v Božej blízkosti. V novom vydaní nájdete novinku: priestor na poznámky pre vlastné postrehy. Kniha tak chce byť inšpiráciou k dialógu, aby jej čítanie nekĺzalo po povrchu, ako sa dnes často deje, ale aby si čitateľ mohol osvojiť hlbšie a plnšie porozumenie svojmu duchovnému životu.