Dobrá správa

John Flavel (1627 – 1691) bol anglický presbyteriánsky kazateľ a jeden z najobľúbenejších autorov duchovnej literatúry v ére puritánov. Po ukončení štúdia na University College v Oxforde slúžil ako pastor v meste Dartmouth v čase intenzívnych náboženských nepokojov. V roku 1662 bol vylúčený z úradu kazateľa, no pokračoval v kazateľskej a pastoračnej službe tajne, čím preukázal obdivuhodnú odvahu a oddanosť. Flavelove diela boli známe svojou vrúcnosťou, jasnosťou, hlbokým duchovným poznaním a schopnosťou sprístupniť komplexné teologické pravdy bežným čitateľom. Jeho diela sa zameriavajú na kresťanský život, pričom zdôrazňujú dôveru v Božiu prozreteľnosť, pestovanie vnútornej viery a vytrvanie v skúškach. Aj storočia po Flavelovej smrti patria jeho diela k obľúbenému čítaniu a sú cenené pre svoju precítenú zbožnosť a praktickú múdrosť, a naďalej inšpirujú čitateľov k úsiliu o získanie hlbšej, vytrvalejšej viery. Dielo Víťazstvo nad hriešnym strachom ponúka liek na emóciu strachu, ktorá je prirodzene prítomná u všetkých ľudí, no ktorá môže svojou intenzitou a tendenciou spochybňovať Boží charakter a Jeho Slovo prerásť do hriešnej neviery a malomyseľnosti.

Hoci majú veriaci právo na všetku duchovnú potechu v Kristovi, zostávajúci hriech a pokušenia im často bránia v radosti z týchto požehnaní. John Owen v diele Biblické dôkazy spasiteľnej viery ukazuje, že viera „je koreňom, z ktorého vyrastajú všetky druhy skutočnej potechy“ a že „veriaci majú podiel na tejto poteche v miere, ktorá je priamo úmerná k dôkazom pravej viery v ich životoch“. Owen skúma náležité pôsobenia viery, ktoré dokazujú jej pravosť, pričom nás povzbudzuje pevne sa držať Krista, usilovať o posvätenie, mať spoločenstvo s Bohom v uctievaní a privádzať naše duše do jedinečného stavu pokánia. Chcete viac oslavovať Boha a mať väčší podiel na poteche, ktorá je v Kristovi? Inšpirujte sa touto pastoračnou úvahou o dôkazoch spasiteľnej viery. „Táto knižočka, ktorá je výťažkom veľkých tém dlhých a často komplikovaných rozpráv Johna Owena o kresťanskom živote, bola príliš dlho prehliadaná. Dôsledná a citlivá revízia Briana Hedgesa obnovuje silu jej argumentov. Neexistuje jednoduchší spôsob, ako sa oboznámiť s Owenovou teológiou kresťanského života.“ Crawford Gribben, autor diela John Owen and English Puritanism: Experiences of Defeat John Owen (1616 – 1683) bol anglický puritán, ktorý slúžil ako viceprezident Oxfordskej univerzity a pastor cirkevných zborov v Coggeshalle a Londýne. Bol osobným kaplánom Olivera Cromwella. Jeho diela znovu vydalo vydavateľstvo Banner of Truth Trust.

Šiesty zväzok súborného vydania diel Kristíny Royovej zahŕňa poviedku Bez Boha na svete, novelu Sluha a viacero krátkych próz, z ktorých časť bola uverejňovaná v dobovej tlači, iné slúžili ako letáčiky či traktáty. Texty krátkych próz sú tematicky rôznorodé, ich ústredný motív však dobre vystihuje citát: „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo“ (Lukáš 19,10). Vari najznámejším dielom Kristíny Royovej, preloženým do mnohých jazykov, je príbeh siroty Martinka Bez Boha na svete. Hrdinom je malý chlapec, no poviedka oslovuje deti aj dospelých. Hoci pastierik Martinko nemal možnosť chodiť do školy a nevedel nič o Bohu, jeho srdiečko vytrvalo hľadalo a pýtalo sa. Napokon nezostal sám, našiel svojho Stvoriteľa i Spasiteľa a stal sa Jeho ovečkou. Novela Sluha je situovaná do dedinky Hradová, kam zavíta mladý muž Metod. Stáva sa sluhom jedného z gazdov. Je iný ako miestni, každému vie poradiť, pomôcť, pracuje nadmieru spoľahlivo. Spriatelí sa s osamelým Židom i chromým mladíkom. Pre dedinské spoločenstvo je impulzom, ktorý ich povzbudí k hľadaniu Boha. Zaujímavý dej má napokon prekvapivú pointu.

Čo je pravé šťastie? Na odpoveď sa upriamujú osudy postáv v tomto zväzku diel Kristíny Royovej. Dej príbehov je zasadený do dedinského prostredia začiatku 20. storočia. Toto prostredie bolo Royovej dôverne známe a známe jej boli aj tienisté stránky života ľudí. Túžila po ich pozdvihnutí, aj preto poukazuje na skutočné šťastie. Próza Ako zbohatnúť je o príbehu dvoch mužov, sedliaka a obuvníka, ktorí sa obrátili k Pánu Bohu a ich životy sa zmenili. Mali však odlišnú predstavu, čo znamená byť bohatý a šťastný, a tak aj ich cesty boli dlho veľmi odlišné. Krásny príbeh o Božej láske a vernosti stvárnila autorka v novele Stratení. Prináša pohľad do vnútorného sveta odstrkovanej a týranej mladej Evy, jej muža Tomáša, švagrinej – pyšnej Anny, jej dobráckeho muža Lányho a ďalších, a odhaľuje pohnútky ich konania. Prózy Keď sa život začínal a Slnečné dieťa spolu voľne súvisia. Ide o fiktívne zápisky mladých učiteľov, ktoré si zaznačovali na začiatku svojho pôsobenia na slovenskom vidieku. Pútavé príbehy sú popretkávané ich myšlienkami, vnímame ich lásku k prírode, životu, deťom a predovšetkým k Bohu.

Klasické dielo „Duchovná záľuba veriaceho“ od Thomasa Watsona je v skutočnosti trilógiou o rozjímaní, ktorú tvoria rozpravy „Duchovná záľuba veriaceho“, „Kresťan na vrchu“ a „Kresťan na zemi, a predsa v nebi“. V prvých dvoch rozpravách autor približuje a aplikuje význam Žalmu 1:2 – „Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o Jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou.“ V tretej rozprave sa zaoberá významom a aplikáciou Žalmu 139:18 – „Keď sa prebudím, vždy len som s Tebou.“ Thomas Watson nádherným a hlbokým spôsobom vysvetľuje, čo to znamená mať záľubu v Bohu a Jeho Slove, a aké životne dôležité je o Bohu a Jeho Slove rozjímať. A potom ukazuje, aké nevyhnutné a súčasne nádherné je mať nepretržité spoločenstvo so živým Bohom. V dnešnej dobe chladného intelektualizmu na jednej strane a plytkej sentimentálnosti na strane druhej je toto storočiami osvedčené a vyvážené dielko známeho puritána veľmi žiaducim liekom. Thomas Watson (1620 – 1686) bol puritánsky autor a kazateľ. Bol absolventom fakulty Emmanuel College na Univerzite v Cambridge. V roku 1646 sa stal pastorom cirkevného zboru St. Stephen´s Walbrook v Londýne. Počas svojho života bol väznený a mal zakázané kázať. Zomrel náhle v mestečku Barnston vo svojej modlitebnej komôrke.

V poslednom období sa téma hľadania Božieho vedenia stala kontroverznou. Niektorí ľudia hovoria, že Boh nemá špecifický plán pre životy svojich detí, ale nám dovoľuje rozhodovať sa podľa seba. Iní hovoria, že Boh nám svoju vôľu oznamuje cez sny, vízie a „slová známosti“. Na rozdiel od uvedených predstáv, ktoré sú žiaľ nebiblické, táto kniha prezentuje osvedčený, biblický pohľad, ktorý hovorí, že kresťania musia hľadať Božiu vôľu vo všetkých kľúčových životných rozhodnutiach, ako sú práca, manželstvo, miesto, kde máme žiť, a cirkevný zbor. Nájdete tu šesť nevyhnutných biblických krokov hľadania Božieho vedenia a ďalšie princípy na rozsudzovanie ďalších praktických otázok, ako sú napríklad majetok a oddychové aktivity, ambície a bohatstvo, a pripojenie sa k cirkevnému zboru a jeho opustenie. Táto kniha je silnou výzvou pre autentickú kresťanskú oddanosť, ktorá oplýva pastoračnými radami.

Táto klasická obrana biblického kresťanstva spísaná pred storočím ako odpoveď na liberalizmus, ktorý sa v cirkvi rozmohol začiatkom 20. storočia, etabluje dôležitosť biblického učenia a porovnáva učenie liberalizmu a biblického kresťanstva o Bohu, človeku, Biblii, Kristovi, spasení a o cirkvi. Dielo Kresťanstvo a liberalizmus od Johna Greshama Machena si zachovalo svoje opodstatnenie naprieč desaťročiami od svojho pôvodného vydania v roku 1923. Časopis World ho zaradil medzi 100 najlepších kníh druhého tisícročia a časopis Christianity Today medzi 100 najlepších kníh dvadsiateho storočia.

Vo štvrtom zväzku diel Kristíny Royovej sa stretávame so životnými príbehmi mladých ľudí, ktorých spoločným motívom je ich vnútorný prerod a nachádzanie vzácnej, trvalej hodnoty. To, čo večne trvá, spoznáva mladučká Elenka a jej bratranci, vzdelaní bratia Radoničovci. Túžia pomáhať svojmu národu, no sú premáhaní vlastnou náruživosťou, kým svoje činy neuvidia z novej perspektívy. Pod názvom Deti hauzírerov sa ukrývajú štyri krátke smutné príbehy zo života sirôt žijúcich rodičov. Autorka tieto deti zblízka poznala a účinne im pomáhala. Royová sa v týchto miniatúrach stala hlasom tých najmenších, ktorí boli vystavení neláske, nezáujmu, samote, hladu a chorobám. Šťastní ľudia. Kto sú to? Čo ich robí šťastnými? V čom ich šťastie spočíva? Novela Kristíny Royovej nám dá prekvapujúcu odpoveď. Naozaj šťastným sa stane vnuk babičky Mikulovej v príbehu Prišiel domov, ktorý sa vracia z Ameriky do chalúpky svojich predkov, kde nájde skutočný večný domov. O šťastí bude reč aj v novele o dvoch bratoch, Ondrejovi a Pavlovi, a ich priateľoch. Šťastie im prinesú nielen pozemské radosti, ale paradoxne najmä ťažké situácie, v ktorých poznajú, kto je zdrojom trvalého šťastia.

Úplne nová nádherná edícia tejto svetoznámej alegórie, ktorú v popularite na svete predbieha len Biblia. Toto dielo opisuje cestu manželov - Kresťana a Kresťanky - z Mesta skazy do Nebeského mesta. Ide o nádherný obraz cesty spasenia - od vnútorného boja a usvedčenia z hriechu v duši hľadajúcich vyvolaných posolstvom Biblie, cez ich obrátenie sa celým srdcom ku Kristovi a nájdenie pokoja a zmierenia s Bohom, až po ich následné putovanie životom rôznych skúšok, ktorým čelia všetci zachránení veriaci, a ich slávny vstup do Nebeského mesta k milovanému Spasiteľovi. ,,Hriech sa musí zmyť krvou Spasiteľa a nie prikryť pláštikom náboženstva.,, C. H. Spurgeon

Jeremiah Burroughs (1599 – 1646) bol absolventom Emmanuel College, Cambridge, a štyri roky bol „učiteľom“ anglického zhromaždenia v Rotterdame v Holandsku, kam utiekol pred prenasledovaním zo strany anglikánskeho biskupa Lauda v 30-tych rokoch 17. storočia. Po svojom návrate z exilu v roku 1641 sa stal „kazateľom evanjelia“ v dvoch najväčších zhromaždeniach v Anglicku, v Stepney a v Cripplegate (Londýn). Odôvodnene je mu priznávané miesto v prednej línii anglických puritánskych kazateľov, čo sa prejavilo aj v jeho významnom vplyve na Westminsterské zhromaždenie, z ktorého vzišli najvýznamnejšie reformované protestantské vyznania viery. Burroughs však zomrel predtým, ako mohol vidieť ovocie práce odvedenej na tomto zhromaždení. Burroughsove písomnosti, ktoré boli niektoré publikované pred a niektoré po jeho smrti, sú veľmi početné, no Vzácny klenot kresťanskej spokojnosti patrí k najcennejším z nich. Autor tohto diela sa po celý život usiloval o dve veci: 1. pokoj medzi veriacimi rôznych presvedčení, 2. pokoj a spokojnosť v srdciach jednotlivých veriacich v tom, čo označil slovami „táto smutná doba úpadku“. Vzácny klenot sa zameriava na jeho druhý cieľ. Vyznačuje sa triezvosťou, jasnosťou, výstižnosťou ilustrácií a vrúcnosťou apelu na srdce. „Existuje koráb, do ktorého môžete vojsť, a niet takých ľudí na svete, ktorí môžu žiť tak pokojné, radostné a spokojné životy, ako deti Božie.“ Burroughs vyzdvihuje túto lekciu so všetkou naliehavosťou a presvedčivosťou pravého a verného Božieho služobníka.

Autobiografické prózy Za svetlom a So svetlom od Kristíny Royovej nás najprv vovedú do sveta materiálne nie bohatého, ale krásneho a pre dušu podnetného spisovateľkinho detstva, v druhej časti pokračujúc rokmi mladosti až po dobu zrelej dospelosti. Ako aj názov naznačuje, svoju životnú cestu Kristína Royová vnímala ako čas hľadania pravdy a obdobie života v poznaní tejto pravdy. V texte nás oboznámi s atmosférou a vtedajšími reáliami nielen v svojom rodisku Starej Turej, ale i inde v bývalom Uhorsku, spoznáme jej širokú rodinu, členov kresťanského spoločenstva i predstaviteľov duchovného a národného života tej doby. To všetko vykresľuje pútavým, pre ňu charakteristickým štýlom. Svoj príbeh spisovateľka vyrozprávala so zámerom, ktorý v texte vyslovila takto: „Túžim po tom, aby každý čitateľ, sledujúci tento životný dej, vhĺbal sa do tej hĺbky milosti, lásky a trpezlivosti veľkého Boha, ktorý jedine z ničoho tvorí niečo.“

Jedenásty zväzok edície diel spisovateľky Kristíny Royovej obsahuje kratšie i dlhšie prózy tematicky zamerané na biblické postavy a ich príbehy. Autorka nás privádza k hlbšiemu pochopeniu životných príbehov mužov a žien Biblie, ako boli napríklad kráľovná zo Sáby, Jozef – syn Jákoba, Náman Sýrsky, Daniel – prorok, Jonáš, Lazár, Saul – apoštol Pavol a ďalší. Jej texty nás vťahujú do napínavého deja zasadeného do historického rámca, pričom sa držia biblického podkladu a zahŕňajú aj vhodne zakomponované citáty z Písma. Cennou časťou rozprávaní je biblický výklad a ponor do duševného sveta danej postavy, ktorá na svojej životnej ceste hľadá jej zmysel a pravdu, stretáva sa s Božím konaním a odpovedá naň. Spisovateľka cez starodávne príbehy oslovuje súčasného čitateľa – hovorí o našich vlastných postojoch, pohnútkach a činoch – a privádza k pochopeniu, čo pre nás znamená Boží Syn, Ježiš Kristus.

Prvý zväzok edície diela Kristíny Royovej zahŕňa tematicky rôznorodé kratšie prózy zameraním blízke mladším čitateľom. Sú medzi nimi viaceré rozprávky, skutočné príbehy aj poviedky. Rozprávky sú vhodné pre detských čitateľov, a aby sa stali pre nich prístupnejšie, mierne sme ich jazykovo prispôsobili dnešnej reči. Zároveň však prinášajú duchovné obohatenie aj tým skôr narodeným.

Kniha „Charizmatická ilúzia“ argumentuje v prospech biblického postoja k duchovným darom, ktorý kresťania zastávali takmer 2000 rokov predtým, ako sa objavilo charizmatické hnutie. Charizmatické hnutie je fenomén, ktorý na Slovensko prenikol v 90-tych rokoch minulého storočia potom, ako sa po páde komunistickej diktatúry otvorili hranice a obnovili základné práva a slobody. Samotné hnutie však vzniklo len niekoľko desaťročí predtým, no veľmi rýchlo sa rozšírilo a jeho učenie a dôrazy zasiahli takmer všetky kresťanské denominácie. Ako však toto hnutie obstojí vo svetle Biblie? Odpoveď na túto otázku sa dozviete v tejto knihe.

Toto útle dielko ponúka na malom priestore 84 strán veľmi veľa – kompletný prehľad biblického a historického učenia o druhom príchode Krista. Táto veľmi dôležitá a často kontroverzná téma je v tejto knihe prezentovaná veľmi triezvym, no súčasne veľmi pútavým spôsobom. Autor ukazuje, čo o tejto téme hovorí Biblia, čo o nej učil Ježiš a apoštoli, čo o nej hovorí Starý zákon a ako sa k učeniu Starého zákona stavia Nový zákon. Potom svoju pozornosť zameriava na knihu Zjavenia Jána (známu ako Apokalypsa) a obzvlášť na jej toľko diskutovanú 20. kapitolu. Potom nasleduje historický prehľad učenia o Kristovom druhom príchode. Kniha je vhodná pre pracovníkov v cirkvi ako aj pre bežných čitateľov.

Čo sa stane, keď zomriem? Otázka, ktorá zaujíma a trápi ľudí od nepamäti. Edward Donnelly vo svojom vynikajúcom dielku dáva na túto otázku biblickú odpoveď. Jeho kniha pojednáva o najpopulárnejšom ako aj o najmenej populárnom zo všetkých kresťanských učení – o nebi, na jednej strane, a o pekle, na strane druhej. No obe tieto učenia patria k sebe a Biblia a kresťanské učenie počas celej histórie vždy robili to, čo Edward Donnelly robí v tejto knihe – držali tieto učenia spolu a nedovolili, aby bolo jedno z nich zdôrazňované na úkor toho druhého. Donnelly najprv maľuje ponuré pozadie biblického učenia o pekle, aby sme mohli byť varovaní pred ním uniknúť a aby nádherná realita neba mohla žiariť o to jasnejšie a bola pre nás o to príťažlivejšou. Táto kniha vyniká triezvym realizmom a pastoračnou vrúcnosťou.