Dominikáni

Pier Giorgio Frassati (Turín, 6. apríl 1901 – 4. júl 1925) je jedným z najobľúbenejších svedkov viery medzi mladými. Poznajú ho po celom svete, a neprestáva privádzať k Bohu ľudí všetkých jazykov, zemepisných šírok, veku a životných situácií. Jedným z dôvodov je nepochybne pôsobivá hĺbka jeho života budovaná okolo Ježišovej prítomnosti v každodennosti, a vyjadrovaná neúnavnou láskou k blížnemu. Jeho život tragicky ukončila akútna choroba v priebehu šiestich dní, ktoré v tejto knihe opisuje jeho sestra Luciana s citom pre detail, bez príkras a s tichým dojatím. Vedie pri tom čitateľa k tomu, aby sa konfrontoval s tajomným a obohacujúcim rozmerom obety. „Detailné, trpezlivé a dojímavé rozprávanie Luciany Frassati, jeho vernej sestry, nám teraz, po mnohých rokoch, sprítomňuje ten krutý týždeň osamelej a mlčanlivej úzkosti. Zviera pri ňom srdce. Bez patetických scén, nadnesených úvah a pamätných fráz čítame jednoduchú, presnú a výstižnú kroniku udalostí, ktorá sa vyhýba nadužívaniu výrazových efektov. Snáď okrem knihy, v ktorej Isabelle Rimbaud opísala posledné dni svojho brata básnika, nepoznám veľa kníh o zosnulých, ktoré by sa dokázali tak hlboko dotknúť duše čitateľa, a to aj duše tých, ktorí nepoznajú útechu prameniacu z viery.“ Giovanni Papini

Pier Giorgio bol jednoducho osobou, ktorá sa vyvíjala v každodennom živote, ale vždy vystupovala do výšky bez toho, že by to bol niekto spozoroval. Pochopili sme ho až neskôr, predovšetkým z jeho listov a zo svedectva tých osôb, ktoré ho poznali. Veľmi miloval hory, lyžoval, jazdil na koni, plával, mal opravdivú vášeň pre Danteho, dával prednosť maliarstvu a poézii. Na základe tejto „normálnosti“ prežívanej s radosťou, s detskou vôľou žartovať, chodievaním na výlety s priateľmi, účasťou na spoločenskom a politickom živote, možno najlepšie zrekonštruovať jeho obraz: do tohto všetkého bol vštepený jeho vzťah k Bohu, jeho rozhovor s Absolútnom. V tom je jeho zvláštnosť a geniálnosť. LucianaFrassati

Krása, ktorá je prítomná v predkladaných Modlitbách učiteľky Cirkvi, svätej Kataríny Sienskej, presvedčivo ukazuje, že je nemožné oddeliť pravdy viery od krásy. Ak sa spojí forma umenia s hĺbkou teologickej pravdy, zrodí jazyk kontemplácie. Otvárate knihu, ktorej autorka v sebe spája dušu proroka i mystika, teológa i umelca. Prof. Giuliana Cavallini OP (Rím, 1908-2004) celosvetovo uznávaná odborníčka na sv. Katarínu Sienskú, autorka kritického vydania Dialógu a Modlitieb sv. Kataríny Sienskej. Zaslúžila sa i o kritické vydanie Libella de Supplemento od Tommasa zo Sieny. Vydala početné publikácie v taliančine, angličtine a francúzštine. Ako riaditeľka Národného centra Katarínskych štúdií (od roku 1968) podporila rozvoj štúdia a záujmu o Katarínu Sienskú aj prostredníctvom konferencií v Taliansku a zahraničí. Svojou účasťou a organizáciou sa podieľala na mnohých seminároch a cykloch prednášok. Počas svojej dlhej a dynamickej vedeckej činnosti dostala rôzne ocenenia, ako napríklad: Diplom za rozvoj v oblasti kultúry a školstva, Pamätnú plaketu udelenú Pápežskou univerzitou sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme. Ján Pavol II. jej pri tejto príležitosti poslal osobné poďakovanie a uznanie za neúnavnú vedeckú činnosť a rozširovanie učenia sv. Kataríny Sienskej. Imprimatur: Damián Mačura OP.

Obuť si sandále a putovať dominikánskou spiritualitou ako krajinou, je dobrodružstvom. Putovanie s nadšením i únavou, s priateľmi i v samote. Sledovaním horizontov i občasným obzeraním sa dozadu. A i napriek čiernobielemu oblečeniu, ktoré nosia „pútnici“ tejto „krajiny“, jej charakteristickým znakom je rozmanitosť, ktorá už osemsto rokov vytvára harmonický celok. Jej pestrosť som sa snažil zachytiť pri písaní tejto knihy. Kniha je akýmsi „cestovateľským zápisníkom“ s mapou, ktorá v sedemnástich kapitolách postupne odkrýva rôzne časti krajiny.