Elist strana 14 z 22

Naučiť sa dnes programovať je oveľa jednoduchšie, ako kedysi. S množstvom návodov a fór je dnes riešenie problému vzdialené len niekoľko minút hľadania. My vám prinášame túto jedinečnú eučebnicu programovacieho jazyka Imagine (http://www.imagine.input.sk). Označuje sa aj ako „detský programovací jazyk“, ale nie je len pre deti zaujímajúceho sa o túto oblasť. Svojim vzhľadom pripomína skôr detský svet, v ktorom kreslíte chvostom korytnačky objekty, ktoré jej naprogramujete, v pozadí sa však ukrýva mocný nástroj, s ktorým sa naučíte objektovo orientované programovanie priamo v slovenskom jazyku. Prikazujete korytnačke, čo má urobiť. Napríklad príkazom do 90 sa korytnačka pohne o 90 pixelov dopredu. Je to veľmi jednoduché a s Aninovou schopnosťou vysvetľovať veci ešte jednoduchšie na úžasných príkladoch sa cesta za schopnosťou programovať stáva jednoduchšou. — Varovanie pre pedagógov a rodičov: Napriek tomu, že sa tento text používa v terciách gymnázia Školy pre nadané deti, treba mať na pamäti, že žiaci našej školy majú informatiku od prvého ročníka ZŠ a nie sú úplne neskúsení programátori. Niektoré kapitoly sú aj pre nich pomerne náročné, úroveň vyžadovanej abstrakcie a algoritmickej zručnosti je v nich vysoká a v plnom rozsahu sú ich schopní pochopiť iba niektorí. Texty je pokojne možné použiť aj pri vyučovaní informatiky vo vyšších ročníkoch gymnázia. Pre začiatočníkov, alebo deti nižších vekových kategórií môžu slúžiť ako vítaná inšpirácia, ale vždy treba opatrne zvážiť, či je daný text pre danú skupinu žiakov vhodný. Toto ponechávame na Váš pedagogický cit a majstrovstvo. Varovanie pre žiakov: Programovanie je niekedy ťažké. Ale má tú výhodu, že ak spravíte hlúposť, následky väčšinou vidíte rýchlo. A ďalšiu, že mašina robí presne to, čo jej poviete (aj keď zďaleka nie vždy to, čo by ste chceli). A programovanie (okrem toho, že je ťažké) je aj pekné a ak mu prepadnete, už sa toho nezbavíte."

Volám sa Lea a mám päť rokov. Keď som bola v maminom brušku bývali sme v Londýne. Londýn je hlavné mesto na Britských ostrovoch. Je veľmi veľký a býva tam kráľovná a aj princovia. Žije tam veľmi veľa ľudí a aj mamina s tatinom tam pracovali a žili. Moji rodičia ale vyrastali na dedine a tak chceli, aby som i ja žila na dedine. Mali pekné detstvo, behali po lúkach a jedli maliny. Ja som sa narodila už na Slovensku. Naši si kúpili domček s veľkou záhradou na dedine. Museli domček prerobiť, lebo bol veľmi starý, ale teraz omladol. Aj ja som im pomáhala. Nasťahovali sme sa, keď som mala dva roky. Čakala nás prvá zima a napadlo veľa snehu. Keď sme vyšli na dvor bolo tam veľmi smutno. Mamina rozhodla, že si musíme kúpiť nejaké zvieratká, o ktoré sa budeme starať a tešiť sa z nich. Tak začala naša malá farma. Prvý obyvateľ bol kocúr Murko. Tatino ho doniesol z Radošiny. Murko bol môj najlepší kamarát. — Príbeh očami malého dievčaťa menom Lea vás a vaše deti zavedie na ich rodinnú farmu, kde zažíva úplne bežné dobrodružstvá, ktoré potešia práve tých najmenších čiatateľov. O Autorke Od narodenia v roku 1983 žila v malej romantickej dedinke menom Brestovec, ktorá sa nachádza na Myjavských kopaniciach. Školu vyštudovala na Myjave. Po maturite na Strednej poľnohospodárskej škole, sa rozhodla vyraziť do sveta ako au pair. V Anglicku, Nórsku a Rakúsku stretala všade dobrých ľudí, na ktorých má v živote šťastie. Napriek tomu ako jej bolo dobre, vždy sa túžila vrátiť na Slovensko. Kúpila si aj s manželom domček v blízkosti Topoľčian a tam sa starajú o dve deti. Rada trávi čas v záhrade a s deťmi. Občas pod čerešňou sníva, kam by ešte vycestovala. Rada by sa pozrela do Kanady a južného Francúzka.

Na oddelení súdnej patológie, leží mŕtve telo mladej ženy. Stala sa obeťou šialeného a úchylného vraha so sadistickými sklonmi. Je to v poradí už tretia vražda s rovnakým scenárom. Kriminalisticko – expertízne oddelenie prichádza so šokujúcimi výsledkami. Na povrch  vyplávali nové skutočností. Tie však na prvý pohľad nedávajú zmysel. Vrah je dômyselný. Zametá za sebou stopy skutočne profesionálnym spôsobom. Koľko ľudí musí zomrieť aby vrah dokončil, čo má v úmysle? Aká je logika jeho hry? Zahľadieť sa smrti do očí, to chce poriadnu dávku odvahy a pevné nervy. Zoznámte sa s novým tímom oddelenia obzvlášť závažných zločinov... O autorovi Som detektív, toto je môj pseudonym (pochopiteľne). Ekniha z profesionálneho i osobného života je plná napätia i suchého humoru. Mám menej než 2 metre. Pracujem na Oddelení všeobecnej kriminality a mojou snahou je, aby ste i vy, čitatelia, trochu privoňali k prostrediu, z môjho uhla pohľadu. Chcem vám ponúknuť čosi, čoho za normálnych okolností nikdy nebudete svedkami. Otvorím vám dvere do môjho profi života, zároveň trochu pootvorím súkromie. Že píšem pod pseudonymom, iste chápete. Vdovec, otec maloletej dcéry, 6-ročnej Julky.

Prepychová štvrť, ulica s radom nádherných domov. Jeden z nich však ukrýva tajomstvo… V jednej z jeho izieb, kľačí na zemi päť osôb. Tri ženy a dvaja muži. Sú oblečení v bielych tunikách, pokožka ich tiel je sfarbená do zlata, v rukách držia pozlátené kalichy. Čo sa na prvý pohľad zdalo magické, už o pár minút prestalo platiť. Snehovo biela izba sa razom zmenila na hrôzostrašné hnojisko z ktorého mrazí. Na prvý pohľad, ukážkový príklad rituálnej samovraždy. Zdanie však klame! Na povrch vyplávali nové skutočnosti. Detektívi identifikovali telá. Mŕtvymi boli podnikatelia, majitelia prosperujúcich spoločností, riaditelia bánk aj cestovných kancelárii. Čo vyzeralo na prvý pohľad jednoznačne, vyšetrovaním sa obrátilo naruby: tesne pred smrťou bol vybielený osobný účet každej z obetí. Obrovské sumy peňazí končili v bankách sídliacich na Seychelských ostrovoch aj vo Švajčiarsku. Brutálne „podnikanie“ s ľudskými životmi naberá na obrátkach. Vrah splieta ďalšie siete… … a čas sa neúprosne kráti. O autorovi Som detektív, toto je môj pseudonym (pochopiteľne). Ekniha z profesionálneho i osobného života je plná napätia i suchého humoru. Mám menej než 2 metre. Pracujem na Oddelení všeobecnej kriminality a mojou snahou je, aby ste i vy, čitatelia, trochu privoňali k prostrediu, z môjho uhla pohľadu. Chcem vám ponúknuť čosi, čoho za normálnych okolností nikdy nebudete svedkami. Otvorím vám dvere do môjho profi života, zároveň trochu pootvorím súkromie. Že píšem pod pseudonymom, iste chápete. Vdovec, otec maloletej dcéry, 6-ročnej Julky. Podporte ma aj sledovaním mojej oficiálnej Facebook stránky.

Policajt na operačnom stredisku prijíma hovor. Je výhražný. Inštrukcie sú jasné: miesto a požadované výkupné výmenou za ľudský život. Čas beží. Kriminálna polícia v spolupráci s útvarom osobitného určenia prijíma potrebné opatrenia. Ultimátum sa však kráti. Na miesto určenia sa dostaví neznámy muž. Utajená akcia má zelenú. Je dôvod na oslavu? Kdeže! Operačné stredisko prijíma druhý hovor: Iný muž, technicky upraveným hlasom, šokuje! Podmienka nebola splnená, následkom čoho zomrel človek. Nočná mora pokračuje: Výkupné sa zvyšuje o polovicu, v hre sú tentokrát dva ľudské životy. So šokujúcimi závermi prichádza kriminalisticko – expertízny tím: Nezabíjal človek! Čo je zodpovedným za smrť nevinného? Čo sa stalo zbraňou v ruke človeka, ktorý požadoval výkupné? Polícia, zdá sa, tápe v slepej uličke. A ďalšie ultimátum sa opäť nekompromisne kráti... O autorovi Som detektív, toto je môj pseudonym (pochopiteľne). Ekniha z profesionálneho i osobného života je plná napätia i suchého humoru. Mám menej než 2 metre. Pracujem na Oddelení všeobecnej kriminality a mojou snahou je, aby ste i vy, čitatelia, trochu privoňali k prostrediu, z môjho uhla pohľadu. Chcem vám ponúknuť čosi, čoho za normálnych okolností nikdy nebudete svedkami. Otvorím vám dvere do môjho profi života, zároveň trochu pootvorím súkromie. Že píšem pod pseudonymom, iste chápete. Vdovec, otec maloletej dcéry, 6-ročnej Julky. Podporte ma aj sledovaním mojej oficiálnej Facebook stránky https://www.facebook.com/pages/Roman-Hor%C5%88%C3%A1k/267688723409867

Tento všeobecný cestovateľský návod Ti pomôže prekonať všeky prekážky! Zistíš, že cestovanie nemusí byť len pre bohatých. Je preto skvelou investíciou pre každého, kto si chce splniť svoje cestovateľské sny. Cestovateľ, ktorý len stopom prešiel viac ako trojnásobok obvodu Zeme vo viac ako 50-tich krajinách, sa odhodlal podeliť o svoje rokmi nadobudnuté skúsenosti a ty ich teraz nájdeš pekne pokope v knihe Okolo sveta s palcom hore. Kniha je rozdelená do dvoch hlavných častí - pred cestou a počas cesty. V prvej sa autor zameriava na to, čo je vhodné urobiť, kým sme doma a na cestu sa len chystáme. Dozviete sa, čo treba vybaviť, čo si zo sebou nabaliť, ako si na cestu našetriť, s kým a prečo sa vlastne na cestu vybrať, aké očkovania a poistenia zvoliť, ako vybaviť víza a mnoho ďalších užitočných informácií. V druhej časti sú už praktické rady, ako sa lacno a efektívne prepravovať, kde sa ubytovať a stravovať, ako riešiť hygienu, internet, telefón, financie, interakcie s ľuďmi, bezpečnosť a tiež návod, ako zarábať počas cestovania. Jednotlivé témy sú rozobrané do dostatočnej hĺbky, aby boli jednoducho pochopiteľné. Doplnené sú o množstvo užitočných webových odkazov a konkrétne skúsenosti. Kniha je napísaná bez zbytočných omáčok, ktoré by mohli nudiť. Autor do knihy zakomponoval aj časť svojej pozitívnej filozofie, čo tomuto návodu dáva ďalší rozmer. Dielo je určené nie len pre dobrodruhov, chystajúcich sa obísť zem, ale aj ako inšpirácia pre bežných turistov, ktorí v ňom zistia, ako je možné minimalizovať náklady a zvýšiť úroveň zážitkov a poznania z navštívených krajín. Kniha bola preložená do šiestich jazykov a získala medzinárodné uznanie.

Z areálu základnej školy zmizlo dievčatko. Tretiačka Natálka Blažejová. Jej spolužiačka Sonička bola poslednou osobou, ktorá ju v ten deň videla. Mávala Natálke cez okno školskej družiny, keď opúšťala školský dvor, držiac za ruku neznámeho muža. Odvtedy akoby sa pod Natálkou prepadla zem. Polícia spustila pátraciu akciu a v spolupráci s kriminalistami okamžite uzatvorili všetky výjazdy z mesta.Ešte tej istej noci sa stratené dievčatko našlo. Znetvorené a dobité v hustom krovinatom poraste. Niet najmenších pochýb, že sa stalo obeťou pedofila.

Kniha je pohľadom do autorovho blúdiaceho podvedomia, ktoré ho núti dištancovať sa od okolitého sveta a hľadať odpovede na otázky vo svojom vnútri až pokým neostane len tiché prázdno. O autorovi Autor sa narodil v Bratislave, hlavnom meste Slovenska plnom zhonu a stresu. Po krátkom čase sa však jeho rodičia rozhodli presťahovať do Martina, malého mesta, ukrytého medzi nádhernými horami, ktoré si zamiloval na celý život. Nech je kdekoľvek, vždy bude jeho domov práve tam. Jeho detstvo strávené na neveľkom sídlisku, úteky do prírody, tajné výlety, všetko to spoznávanie, dospievanie a hľadanie vnútorného pokoja, meditácie v slnečných vlniacich sa lúkach či blúdenie tmavými nocami v uliciach. To všetko boli impulzy, ktoré formovali a odkrývali jeho osobnosť až do kritického bodu kedy toho videl toľko, že to nedokázal uniesť a tak odbremenil svoju myseľ touto knihou. Inšpiráciou bol celý jeho dovtedajší život, vnútorný svet v ostrom boji s tým vonkajším, sa v knihe spájajú v jeden.

Detektívny román Kat je 5. dielom obľúbeného slovenského autora Romana Horňáka. Roman vás z pozície detektíva opäť prevedie kompletným vyšetrovaním zaujímavého skutočného prípadu. Aj na Slovensku sú ľudia sú schopní neuveriteľných vecí a to, čo sa dočítate v diele Kat vám vyrazí dych! Pred brutálnym katom a jeho nechutnými spôsobmi popráv sa zastavuje rozum bežného smrteľníka. Ako sa ho podarí zastaviť? Kat: “Hľadiac na korpus Ježiša Krista, by každý prinajmenej očakával, že je vyrobený z dreva, hliníka, či ako odliatok z mosadze. Tento korpus bol však iný. Bol skutočný! Skutočne živočíšny. V mysli som sa vrátil späť. Prirodzene späť v čase. Odhliadnuc od okolia, mal som dojem, že stojím pod krížom na Kalvárii, tvárou v tvár človekovi, ktorý o sebe tvrdil, že je Božím Synom. Precitol som. Aj keď na kríži visel celkom iný muž, spôsob popravy, podobný tomu spred dvetisíc rokov bol rovnaký, až identický, povedal by som. K drevu kríža bol pribitý človek. Človek, muž, doslova zdratý z kože. Vyzeral akoby sa na ňom vybláznila skupinka medikov. Odpľul som si. Nie z neúcty. Skôr preto, že sa vo mne zdvihla hladina žalúdočných štiav. Násilných vrážd som už videl zopár, no táto tromfla všetky doterajšie. V rebríčku čo do brutality, obsadila bezkonkurenčne prvé miesto."

Pútavé rozprávanie o tom, aké to je, v osemnástich vymeniť svoju rodnú dedinku za veľký Londýn. Spoznávať rôzne národnosti a kultúry sveta. Čo všetko môže so sebou priniesť odvaha a chuť sadnúť do lietadla a opustiť vlastnú rodinu. Žiť v hostiteľskej rodine a starať sa o ich deti. Kniha je určená pre študentov a aj cestovateľov, ktorí sú leniví zdvihnúť zadok z kresla a cestujú len prstom na mape. Bez zbytočných čísiel a únavných detailov opisuje ako sa žije v Anglicku, v Nórsku a Rakúsku. Aký bol prvý dojem zo stretnutia rôznych kultúr sveta a ako sa s nimi žije. Iba ak žijete s ľuďmi pochopíte aký je to národ. To sa nedá zistiť z desať dňového pobytu. Študenti na strednej škole, veľakrát nevedia kam sa podejú a čo budú v živote robiť. Prežívajú prvé lásky, sklamania a hľadania sami seba. Často si myslia, že už to neprežijú a že nie je východisko z nejakého problému, ktoré puberťácii zažívajú. Po prečítania knihy si uvedomia, že v živote ich veľa čaká, a že nešťastná láska alebo prísna výchova nie je koniec sveta. Každý môže v živote niečo dosiahnúť a ťažiť z toho celý život. Preto držím všetkým nešťastným stredoškolákom, aby toto obdobie prežili bez traumy. Všetci si tým museli prejsť, treba brať všetko s humorom a aj zo zlého treba niečo dobré vyťažiť. Sústrediť sa na štúdium a spraviť si plán, čo zo života očakávajú. A možno im v tom pomôže aj táto kniha. Pridávam pár fotiek na dôkaz aký je svet krásny a že rozprávanie bolo skutočné. Kamarátka raz v kaderníctve zbadala fotku Islandu a ani nevedela, kde je na mape, rozhodla sa že tam pôjde ako au pair. Len tak málo stačí… jedna fotka a život môže ísť ďalej. O Autorke Od narodenia v roku 1983 žila v malej romantickej dedinke menom Brestovec, ktorá sa nachádza na Myjavských kopaniciach. Školu vyštudovala na Myjave. Po maturite na Strednej poľnohospodárskej škole, sa rozhodla vyraziť do sveta ako au pair. V Anglicku, Nórsku a Rakúsku stretala všade dobrých ľudí, na ktorých má v živote šťastie. Napriek tomu ako jej bolo dobre, vždy sa túžila vrátiť na Slovensko. Kúpila si aj s manželom domček v blízkosti Topoľčian a tam sa starajú o dve deti. Rada trávi čas v záhrade a s deťmi. Občas pod čerešňou sníva, kam by ešte vycestovala. Rada by sa pozrela do Kanady a južného Francúzka.

Čierna princezná a ryšavý poddaný, kniha druhá je druhý diel románu o Nene (už) Toldovej a jej láske. Celý dej knihy začína tam, kde skončila jednotka a hneď sa život hlavnej hrdinky radikálne mení. Prejde si najhorším obdobím svojho života, budú na ňu padať steny domu, osud jej pripraví prekážky, zlomí ju, zničí a toto všetko ustojí a stane sa z nej napriek všetkému vyrovnaná osoba, ktorá urobí chyby, ktoré oľutuje. Alebo to nebudú chyby? Vážne je jej vyvolený (poddaný) Oliver? Možno sa „chyby“ stať mali… Ukážka z diela — „Oliver, čo ťa hnevá viac? To, že to povedal, alebo to, že to počula tá nová baba?“ spýtal sa James. — „Nová baba? Začína ma to zaujímať,“ uškrnul som sa, sadol si na gauč a vyložil si nohy na stolík. — „Preháňaš,“ zahovoril Oliver akoby mimochodom, „máme novú spolužiačku. Tá suseda, čo nás špehovala cez kríky.“ — „A prečo by ti malo vadiť, že to počula? Z dedinských, klebetných rečí bude poznať horšie veci,“ zabával som sa. — „Čo sa týka Neny, tak je mi fuk, že to dnes počula.“ — „Nemyslím si, že ti to je jedno. Si moje dvojča a videl som, ako si na ňu hľadel, keď k nám kráčala na zastávku. Potom sa prejavila ako namyslená krava a ešte viac si sa o ňu začal zaujímať. Veď si mi napísal sms-ku, že ti riaditeľka prikázala, aby si jej ukázal školu. A to, že si ju poslal do pivníc? Takto sa dvorí v škôlke,“ vyslovil svoj názor James. Ja som sa len smial a dobre sa na nich dvoch bavil. Odpil som si poriadne z piva a klepkal si na plechovku prstami. — „Len aby sa nám Oliver totálne nezaľúbil,“ hľadel som na neho. — „Prestaňte,“ bránil sa Oliver, „je bohatá a namyslená,“ vyjadril prvý dojem. — „Aha,“ nadvihol som obočie, „len aby náhodou nad vami nezvonili svadobné zvony.“ — „To ťažko,“ oprel sa a tiež si poriadne odpil, „žije si úplne iný život. V dávnych časoch by bola priceznou.“ Ako sa len Oliver v tej chvíli mýlil. A ja som zo žartu hovoril najväčšie pravdy. Bola pravda, že prvý dojem Nena bohvieaký neurobila, no následne sa otvorila a stal sa z nej anjel. Aktuálne som ju vnímal ako niečo imaginárne, nedosiahnuteľné. Pomaly ale isto som si začínal uvedomovať, že ju pokladám za súčasť svojho života. O autorke Nena Turner je slovenská spisovateľka z Prešova, narodená v roku 1991 pod znamením váhy. Z literatúry obľubuje fantasy, romány, anime komiksy a sama o sebe tvrdí, že je prehnanou romantičkou. Čo sa týka jej tvorby, tak píše od dvanástich rokov a odvtedy je Nena Orntová jej hlavnou postavou s ktorou sa v každom diele stotožňuje. Jej snom je vydať rad románov a poviedok pri ktorých by bola Nena Orntová nástrojom ako vtiahnuť čitateľov do deja a odbremeniť ich od každodennej reality (nudy, smútku, negatívnych emócií).

Kniha vykresluje príbeh o zneužití ľudskej dôvery. Ľudia sa dali zaočkovať proti chrípke, ale v skutočnosti dostali očkovaciu látku, ktorá ich stav zhoršila, zlyhávali im životné funkcie. Farmaceutický priemysel chce, aby čo najviac ľudí ochorelo a rástol dopyt po liekoch. Ľudia nakazení týmto nebezpečných vírusom sú agresívni a napádajú zdravých ľudí. Menia sa tak na zombie. Niet inej ochrany pred nakazenými, len ich zabíjať. Usmrcovať iných, aby si zachránili vlastný život. Trailer ku knihe Mŕtva cesta: https://www.youtube.com/watch?v=jgfz5X3HBnQ

Všetko sa začalo zbytočnou hádkou, ktorá ukončila vzťah Marka a Mišky. Tým sa zároveň začína príbeh týchto dvoch mladých ľudí, hľadajúcich opäť cestu k sebe. Toto romantické hľadanie ale pri jednej udalosti odhalí v nich čosi desivé. Musia zabíjať, pretože len smrť iných priťahuje tento pár v znovunadobudnutom vzťahu čoraz viac k sebe. Kriminalisti so špecializáciou na vraždy, kapitán Bystriansky a poručík Jemnický, postupne odhaľujú, koľko aktuálnych a čoraz viac brutálnejších prípadov má tento pár na svedomí. Preto sú prinútení vytvoriť zo zainteresovaných vyšetrovateľov tím, ktorý sa vydáva po stope vraždiaceho páru. Na začiatku spoločného vyšetrovania ale ešte nikto z tímu netuší, akého nebezpečného a krvavého pátrania bude mesto Bratislava svedkom.

Vymaľuj si detstvo! Je tu Album maličkých pre očká i ručičky. Na každú riekanku nájdeš maľovanku. Riekanku si recituj, maľovanku vymaľuj. Krátke bystré básničky, to je Album maličkých – pre tie všetky detičky, čo si rady čítajú a obrázky maľujú.

Je toľko vecí, ktoré sa nám javia ako zázrak. Dospievanie, zamilovanosť, prvý bozk. No až v tehotenstve väčšina z nás žien dospeje k poznaniu, že najväčším životným zázrakom je dieťa. Telo z nášho tela, človiečik, ktorý vďaka dvom ľuďom uzrie svetlo sveta. Snívame o tom, aké bude. Čo si z nás vo výbave ponesie a čomu ho s láskou naučíme. Dúfame, že bude krásne, šťastné, a hlavne zdravé. Lenže čo ak sa nad jeho kolískou zídu sudičky, ktoré mu nadelia to, čo nečakáme? Úryvky z knihy Sedeli sme v kupé celkom sami, a tak sme sa mohli rozprávať uvoľnene, čo by za prítomnosti cudzích ľudí nebolo možné. Pozorovali sme okolitú krajinu, ktorá rýchlo mizla za oknom. Prižmúrila som oči a vyzvala ho, aby mi hovoril, čo vidí. Držala som ho za ruku a usmievala sa. Spýtal sa: ,,Si veselý, mamka?“ ,,Nie, Jojko, takto sa to nevraví. Veselá. Ja som veselá.“ ,,Aj ja som veselá.“ V rodoch ešte nemal jasno a často sa mýlil. Raz prišiel za mnou do pracovne a spýtal sa, čo robím. Povedala som, že šijem blúzku a on sa spýtal: „Prečo?“ Odpovedala som, že chcem byť pekná. Potichu utrúsil: ,,Aj ja chcem byť pekná.“ Keďže teraz sme mali času dosť, pokúšala som sa mu to vysvetliť. Vravím: ,,Ujo je veselý, teta je veselá, deti sú veselé. Veselý, veselá, veselé. Káčer je žltý, kačka je žltá, kačiatka sú žlté. Žltý, žltá, žlté. Učiteľ je múdry, učiteľka je múdra, detičky sú múdre. Múdry, múdra, múdre. A teraz to skús ty.“ Keď som chcela od neho niečo nové, na chvíľu akoby zvažoval, či mi vôbec odpovie. Niekedy jednoducho zopakoval to, čo počul posledné. Tentoraz sa však vážne zamyslel a vyslovil: ,,Blbý, blbá, blbé, blbec, zbabelec?“ Očakával uznanie a prekvapil ho môj hlasný smiech. ******************* Nakreslila som obrázok a okomentovala ho. Ceruzka nebola jeho kamarátka. Keď sa na ňu pozeral, mračil sa. Skúšala som to s jeho rukou, ale nešlo to. Potom mi napadla jedna malá lesť. Nakreslila som na papier jednoduchú postavičku s usmiatou tvárou. Pod ňu som výraznými písmenami napísala BABKA. Vyzeralo to ako obrázok z jeho obľúbeného pexesa. Potom som nakreslila druhú, s prázdnou tvárou. Pod túto som napísala MONIKA a spustila som: „Pozri, toto je babka. Usmieva sa, lebo má ústa a očká. A toto je Monika. Je smutná, lebo sa nemá čím usmievať ani čím pozerať. Nakresli jej tváričku. Určite ju to poteší.“ Neviem, do akej miery pochopil moje rozprávanie, ale po chvíli chytil ceruzku a daroval Monike jedno oko doprostred čela. Skúšali sme to tak často, až nakoniec hravo zvládol tváre celej našej rodiny. Neskôr za mnou behal s papierom a vravel: „Napíš babku!“ Často som písala listy Monike. Veľmi živo som si pamätala, ako prežívala moje tehotenstvo a chcela som jej trochu spríjemniť to jej. Dopodrobna som opisovala všetko okolo detí, všetky príhody i trápnosti, ktoré zažívame. Hlavne tie ju vedeli rozosmiať. Jojko ma pozoroval a stále sa pýtal: „Píšeš, mamka?“ Písala som práve o ňom a ukázala mu to. ,,Vidíš? Tu je napísané Jojko. To si ty. Tu na papieri je Jojko.“ Na chvíľu odbehol a doniesol papier. Strčil mi ho na list a povedal: ,,Napíš Jojko!“ Výraznými písmenami som napísala JOJKO. So spokojným úsmevom nosil papier celý deň so sebou. Len čo prišiel manžel z práce, ukázal na papier a seba. „Jojko.“ Jeho písmenková záľuba narastala každým dňom. Pozeral si nápisy na mlieku, múke, na všetkom, čo mu prišlo pod ruky. Tešila som sa, že konečne spája dve podoby jednej veci dokopy. Predtým bol havko ten, čo štekal. Nechápal, že na papieri môže byť tiež havko. Stále sledoval reklamy a nápisy, ktoré v nich videl, pomenoval aj v živote. Keď som raz čosi chystala v kuchyni, vyskočil zo stoličky a z celej sily ma pľasol po zadku. Prekvapene som sa otočila a vtedy povedal: ,,Harvard.“ Nechápavo sme sa na seba s Jozefom pozreli a potom sa manžel nahlas rozosmial. Chvíľu trvalo, kým bol schopný vysvetliť mi, čo sa deje. Mala som na sebe rifle značky HIS. Harvardská investičná spoločnosť. Ich reklama bežala v televízii už niekoľko týždňov. ******************* Záple

Jozef, svojský milovník alternatívnej terapie, sa vracia do dediny, v ktorej si postavil zrub. V ženách sa sklamal. Tie, na ktoré natrafil, si nevedeli patrične uctiť muža, boli lenivé a len by sa nechali obskakovať. Preto ho poteší, keď natrafí na Helgu. Krásnu, no najmä bohatú podnikateľku z Bratislavy, ktorá sa vie o seba postarať. Jozef, ktorý by si pre cent dal vŕtať nielen do jedného kolena, ale rovno do obidvoch, urobí všetko pre to, aby získal nevestu s bohatým venom. No Helga si, na rozdiel od jeho bývalých, po hlave skákať nenechá…