Elist strana 14 z 25

"Skutočný, a predsa miestami neuveriteľný životný príbeh neobyčajnej ženy, ako ho opísal jej syn Štefan. Ten, kto ju najlepšie poznal, no zároveň ju neraz poriadne potrápil. Bella sa narodila v Sovietskom zväze, no väčšinu života prežila na Slovensku. Vychovala dve deti a pustila sa do odvážneho podnikania - založila si cestovnú kanceláriu. Hoci jej život začala komplikovať závažná choroba, nikdy sa nevzdávala. Aké to je viesť cestovnú kanceláriu a zároveň bojovať s čoraz neposlušnejším telom? Bola naozaj čarodejka? Tých pár mesiacov, ktoré sme strávili na lodi, bolo pokojných a príjemných. Neudialo sa nič mimoriadne. Nebolo to ani dobrodružné ani zaujímavé, podľa mňa nuda. Vtedy som pochopila, že tie isté životné podmienky, tie isté príbehy je možné vnímať a prežívať rôzne. Buď ako nudné a nezaujímavé, alebo ako vzrušujúce, dobrodružné a neobyčajné. (mama)"

Skutočný, a predsa miestami neuveriteľný životný príbeh neobyčajnej ženy, ako ho opísal jej syn Štefan. Ten, kto ju najlepšie poznal, no zároveň ju neraz poriadne potrápil. Bella sa narodila v Sovietskom zväze, no väčšinu života prežila na Slovensku. Vychovala dve deti a pustila sa do odvážneho podnikania - založila si cestovnú kanceláriu. Hoci jej život začala komplikovať závažná choroba, nikdy sa nevzdávala. Aké to je viesť cestovnú kanceláriu a zároveň bojovať s čoraz neposlušnejším telom? Bola naozaj čarodejka? Tých pár mesiacov, ktoré sme strávili na lodi, bolo pokojných a príjemných. Neudialo sa nič mimoriadne. Nebolo to ani dobrodružné ani zaujímavé, podľa mňa nuda. Vtedy som pochopila, že tie isté životné podmienky, tie isté príbehy je možné vnímať a prežívať rôzne. Buď ako nudné a nezaujímavé, alebo ako vzrušujúce, dobrodružné a neobyčajné. (mama)

"Diaľnica číslo 16 je súčasťou diaľničného systému Trans-Kanada a s najväčšou pravdepodobnosťou na nej stretnete viac medveďov než áut. Nádherná príroda, čerstvý vzduch a žiarivé vodopády. Cesta je svojím krásnym a zároveň zlovestným aspektom tým najlepším priateľom samotného diabla a miestni obyvatelia jej nepovedia inak ako DIAĽNICA SĹZ. Prezývku dostala zaslúžene. Už po desaťročia na nej miznú dievčatá a ženy, ktoré zostali navždy nezvestné, alebo sa ich telá našli zohavené v jej blízkosti. Napriek niekoľkým podozrivým zostáva táto záhada po desaťročia nevyriešená a obetí stále pribúda…" "Predstavte si miestnych obyvateľov, ako sa každé ráno lúčia so svojimi blízkymi. Dcéry, manželky, priateľky. Odchádzajú do práce, na nákupy, do školy a vy nikdy neviete, či nezmeškajú posledný autobusový spoj. Stáva sa to často, lebo verejná doprava tu jazdí zriedkavo. Zmeškáte, máte smolu. Vtedy sa uchýlia k stopovaniu alebo sa vyberú po vlastných. Je ťažké určiť, ktorá možnosť znie horšie, no vždy si s úľavou vydýchnete, keď ich začujete prejsť cez prah dverí. Sú doma a vy môžete ísť pokojne spať. " Raymond sa zastavil v rozprávaní a pohliadol na žltú tabuľu vyčnievajúcu z kríkov. V pravom dolnom rohu sa vynímali fotografie dievčat, ktoré sa stali obeťami diaľnice. Nad ich tvárami sa do oblúka tiahla výstraha: DIEVČATÁ, NESTOPUJTE NA DIAĽNICI SĹZ! VRAH NA ÚTEKU! Zo slov padali modré kvapky znázorňujúce slzy. Telom novinára Dona Sheltona prešla mrazivá triaška. Bolo to, akoby cítil ich mŕtve dotyky volajúce o pomoc. Každý si občas pomyslí, že to, čo sa stane ostatným, jeho nikdy nestretne. Diaľnica sĺz číslo 16 predstavuje fiktívny príbeh vytvorený na základe skutočných faktov. Hlavnou postavou je šéfredaktor novín The Seattle Times, Don Shelton. Uprostred noci obdrží telefonát, v ktorom mu príslušník Kanadskej kráľovskej jazdnej polície oznamuje zmiznutie jeho dcéry. Don odchádza do Kanady a zúčastňuje sa pátrania po nezvestnej Madison. Počas vyšetrovania postupne odhaľuje príbehy dievčat a žien, ktorých zmiznutia a vraždy zostali zahalené tajomstvom a jeho nádej na nájdenie dcéry tak slabne každým dňom.

Diaľnica číslo 16 je súčasťou diaľničného systému Trans-Kanada a s najväčšou pravdepodobnosťou na nej stretnete viac medveďov než áut. Nádherná príroda, čerstvý vzduch a žiarivé vodopády. Cesta je svojím krásnym a zároveň zlovestným aspektom tým najlepším priateľom samotného diabla a miestni obyvatelia jej nepovedia inak ako DIAĽNICA SĹZ. Prezývku dostala zaslúžene. Už po desaťročia na nej miznú dievčatá a ženy, ktoré zostali navždy nezvestné, alebo sa ich telá našli zohavené v jej blízkosti. Napriek niekoľkým podozrivým zostáva táto záhada po desaťročia nevyriešená a obetí stále pribúda... „Predstavte si miestnych obyvateľov, ako sa každé ráno lúčia so svojimi blízkymi. Dcéry, manželky, priateľky. Odchádzajú do práce, na nákupy, do školy a vy nikdy neviete, či nezmeškajú posledný autobusový spoj. Stáva sa to často, lebo verejná doprava tu jazdí zriedkavo. Zmeškáte, máte smolu. Vtedy sa uchýlia k stopovaniu alebo sa vyberú po vlastných. Je ťažké určiť, ktorá možnosť znie horšie, no vždy si s úľavou vydýchnete, keď ich začujete prejsť cez prah dverí. Sú doma a vy môžete ísť pokojne spať.“ Raymond sa zastavil v rozprávaní a pohliadol na žltú tabuľu vyčnievajúcu z kríkov. V pravom dolnom rohu sa vynímali fotografie dievčat, ktoré sa stali obeťami diaľnice. Nad ich tvárami sa do oblúka tiahla výstraha: DIEVČATÁ, NESTOPUJTE NA DIAĽNICI SĹZ! VRAH NA ÚTEKU! Zo slov padali modré kvapky znázorňujúce slzy. Telom novinára Dona Sheltona prešla mrazivá triaška. Bolo to, akoby cítil ich mŕtve dotyky volajúce o pomoc. Každý si občas pomyslí, že to, čo sa stane ostatným, jeho nikdy nestretne. Diaľnica sĺz číslo 16 predstavuje fiktívny príbeh vytvorený na základe skutočných faktov. Hlavnou postavou je šéfredaktor novín The Seattle Times, Don Shelton. Uprostred noci obdrží telefonát, v ktorom mu príslušník Kanadskej kráľovskej jazdnej polície oznamuje zmiznutie jeho dcéry. Don odchádza do Kanady a zúčastňuje sa pátrania po nezvestnej Madison. Počas vyšetrovania postupne odhaľuje príbehy dievčat a žien, ktorých zmiznutia a vraždy zostali zahalené tajomstvom a jeho nádej na nájdenie dcéry tak slabne každým dňom.

Cestopis o jedinečnej ceste, ktorú sme podnikli na vlastnú päsť, stopom, autobusom, vlakom, loďou (a aj lietadlom) naprieč Novým Zélandom, Austráliou a Áziou. Stretli sme veľa zaujímavých ľudí a videli veľa nádherných miest, krásnu prírodu a úplne odlišné kultúry. O tieto zážitky a skúsenosti sa chceme podeliť s čitateľmi.

"„Dušu nevymeníš“ je zbierka básní, ktorá odzrkadľuje vnútorný svet človeka, približuje dušu, vnútro, ako aj city a pocity – radosť, zničenosť, nádej, beznádej, trápenie i úvahy nad sebou pri sebareflexii, na ktoré nadväzuje ďalší sled udalostí, ktorý má neraz dynamickú podobu, nečakaný zvrat, vyvrcholenie... Prostredníctvom vzájomného spojenia čitateľov s týmto literárnym dielom, mnohí môžu nájsť nemálo aj medzi riadkami, lebo budú „čítať dušu.“ A duša „nemá riadky."" Hoci ju nemožno vymeniť, možno ju zdieľať. Práve zdieľaním táto kniha ponúka možnosť nahliadnuť do nej a možno i do seba pri hľadaní odpovedí na nezodpovedané otázky života vo vedomí, v podvedomí, či stále ukryté v nevedomí. Zároveň pomáha aj získať náhľad na rozličné životné situácie. Taký náhľad, ktorý ich môže pomôcť ľahšie prekonávať, prežívať, či preplávať časovou osou bôľneho vyčkávania na riešenia neraz takmer neriešiteľných prežitých minulých, aktuálnych prítomných, či prípadných budúcich životných udalostí."

O čom je ľudský život? O láske, rodine, práci, informáciách, zážitkoch, snoch…ale aj o menej pútavej téme, ako je stárnutie a smrť. Pracovala som v prostredí, kde sa žilo a pomáhalo žiť, ale kde sa aj umieralo a sprevádzalo v ťažkých chvíľach človeka. To, čo sa odohrávalo v zariadení pre dlhodobo chorých aj umierajúcich pacientov, som sa rozhodla spracovať do minipoviedok s krátkym zamyslením. Zamyslením sa nad tým ako žijeme, zamyslením sa nad tým, ako sa cíti človek na ceste do neznáma, zamyslením sa nad tým, čo môžeme urobiť kým sme ešte zdraví. Ukážka: Melánia Na prvý pohľad obyčajní, samostatne sa pohybujúci, niekedy usmievaví ľudia. Túlajú sa chodbami a hľadajú svoje pracovisko, inokedy vysedávajú so zbaleným kufrom s cieľom ísť domov pri dverách uzavretého oddelenia. Títo, na pohľad všední ľudia, sú „neobyčajne” stratení v reálnom svete. V medicíne sa tento stav označuje slovom demencia. Pacienti s demenciou sa orientujú v súradniciach svojej mysle, záhadných a málo prebádaných. Otváram dvere izby, kde ma s úsmevom víta pacientka Melánia. „Veľmi sa teším, že ma zoberiete. Akosi nemám čo na práci,” posťažuje si. Kráčame do spoločenskej miestnosti, kde znejú ľudové piesne. O chvíľu mi šeptom oznamuje, aby nerušila ostatných: „Musím už odísť, lebo prídu naši a sama domov nepotrafím. Pójdete se mnú?” vysloví nárečím podfarbenú otázku. Viem, že nemá význam jej odporovať, a predsa sa pokúšam. „Máme čas, pôjdeme spolu o pár minút,” opatrne odpovedám. Znervóznie a rozpačito opakuje: „Dójdu naši a nenájdu ma!” Odchádzame. Popoludní navštívim pani Melániu opäť v jej izbe. „Ako ste využili čas dopoludnia?” znie moja otázka. S úsmevom a nadšením informuje: „Viete, bola som tam, kde sa spievalo. Ojojoj, ako len pekne spievali!” „S kým ste tam boli?” vyzvedám. „S takou príjemnou pani, ktorá ma sprevádzala až sem.” Uvedomila som si, že v danej chvíli som pre Melániu iná osoba ako pani z dopoludnia. Spev si pamätala, ale moju tvár nie. Spomínala iba zážitok zo spevu. Akoby zachytila len emócie, nie tvary. Melánia ma zakaždým víta ako novú osobu, s ktorou sa prvýkrát zoznamuje. Je to zvláštny pocit. Ako dve herečky vo filmovom štúdiu, kde po odklepnutí klapky hráme tú istú situáciu odznova. Všimla som si, že pacienti postihnutí demenciou v sociálnom kontakte vnímajú najmä, a niekedy iba, emócie. * Pojem demencia pochádza z latinského: „de mentia”, čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume.” Recenzia: Ďakujem Zuzke za veľmi peknú publikáciu, ktorá ma na chvíľu vrátila do Liečebne. Ďakujem aj ostatným zamestnancom, sanitárom, zdravotným sestrám, fyzioterapeutom, lekárom, pánovi riaditeľovi, rehoľným sestrám, ktorí dotvárali rodinnú a družnú atmosféru. Každý bol originálne dôležitý. Prajem všetkým, aby si uchovali pekné spomienky a na nepríjemné rýchlo zabudli. Väčšina z nás sa rozpŕchla, ale ducha Liečebne so snahou byť empatický a pomôcť chorým môžeme dávať ďalej. Nech je aj táto knižka nám na povzbudenie, že žiadna snaha nie je márna… MUDr. Michal Mrocek, primár

Gróf Nicolas Graf von Rosty-Forgách sa narodil síce v zlatej kolíske ale v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste. Jeho život je poznačený vojnou, prenasledovaním a emigráciou do južnej Ameriky. Zo skál ktoré dostal do kolísky namiesto bohatstva a postavenia, si musí sám stavať most ku šťastiu. Román je orientovaný do obdobia pred 2. svetovou vojnou, počas vojny a po vojne. Je zároveň historickým svedectvom z doteraz nepoznaného pohľadu. Dielo je prekladom z nemeckého originálu: Jenseits der goldenen Wiege Dnes sa dajú ľudia splodiť v skúmavke alebo dokonca aj nepohodlne na vesmírnej stanici. Mňa rodičia splodili, na tie časy a vzhľadom k ich spoločenskému postaveniu dosť nezvyčajne – v lese pri hľadaní hríbov, klasickým spôsobom „z lásky“. S tým sa mi moja matka priznala až vo svojom vysokom veku. Stalo sa tak v jeden krásny septembrový deň na mäkkom machu, v blízkosti malého zurčiaceho potôčika. Možno tu pramení moja láska k lesom a prírode. V lese som sa ale nenarodil, lež v Prahe 19. júna v roku 1935, kde môj otec pôsobil ako maďarský diplomat. Údajne ma moji dvaja súrodenci, o tri roky staršia sestra Anna prezývaná Anni, a o šesť rokov starší brat Florián privítali radostne. Bola to tiež sestra ktorá z môjho dlhého mena Constantin spravila zdrobneninu „Tani“. Volal sa tak už jej obľúbený poník v maštali a chcela mať podobnú hračku aj doma. S bábikami sa nikdy nehrávala. Môj otec si ako promovaný právnik a národohospodár zvolil diplomatickú dráhu. Miesto rozprávok som počúval politické diskusie alebo prednášky o cirkevných prikázaniach lebo väčšina mojich príbuzných žila po generácie prísne podľa radikálnej skostnatenej doktríny katolíckej cirkvi.

Gróf Nicolas Graf von Rosty-Forgách sa narodil síce v zlatej kolíske ale v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste. Jeho život je poznačený vojnou, prenasledovaním a emigráciou do južnej Ameriky. Zo skál ktoré dostal do kolísky namiesto bohatstva a postavenia, si musí sám stavať most ku šťastiu. Román je orientovaný do obdobia pred 2. svetovou vojnou, počas vojny a po vojne. Je zároveň historickým svedectvom z doteraz nepoznaného pohľadu. Dielo je prekladom z nemeckého originálu: Jenseits der goldenen Wiege Dnes sa dajú ľudia splodiť v skúmavke alebo dokonca aj nepohodlne na vesmírnej stanici. Mňa rodičia splodili, na tie časy a vzhľadom k ich spoločenskému postaveniu dosť nezvyčajne – v lese pri hľadaní hríbov, klasickým spôsobom „z lásky“. S tým sa mi moja matka priznala až vo svojom vysokom veku. Stalo sa tak v jeden krásny septembrový deň na mäkkom machu, v blízkosti malého zurčiaceho potôčika. Možno tu pramení moja láska k lesom a prírode. V lese som sa ale nenarodil, lež v Prahe 19. júna v roku 1935, kde môj otec pôsobil ako maďarský diplomat. Údajne ma moji dvaja súrodenci, o tri roky staršia sestra Anna prezývaná Anni, a o šesť rokov starší brat Florián privítali radostne. Bola to tiež sestra ktorá z môjho dlhého mena Constantin spravila zdrobneninu „Tani“. Volal sa tak už jej obľúbený poník v maštali a chcela mať podobnú hračku aj doma. S bábikami sa nikdy nehrávala. Môj otec si ako promovaný právnik a národohospodár zvolil diplomatickú dráhu. Miesto rozprávok som počúval politické diskusie alebo prednášky o cirkevných prikázaniach lebo väčšina mojich príbuzných žila po generácie prísne podľa radikálnej skostnatenej doktríny katolíckej cirkvi.

Zuzkina starká bola jednoduchá dedinská ženička s vrtuľou v zadku. Keď si niečo zaumienila, nič ju nedokázalo zastaviť! Vnučka u nej prežila tie najlepšie momenty svojho detstva a považovala ju za svoju mamu. No zdanlivo šťastné detstvo skrýva pod škrupinou udalostí smutné rozhodnutie Zuzkinej mamy. Traumatizujúca udalosť zanechá v Zuzkinej duši rany a podvedomý strach. Po rokoch si matka zistí Zuzkino telefónne číslo a začne jej vyvolávať. Napriek tomu, že sa už dospelá dcéra nechce vracať do minulosti, mama Rela neúprosne až bezcitne otvára Pandorinu skrinku... Zuzke sa postupne vynára pred očami desivá minulosť, peklo na Zemi, ktoré prežila, a spomienky naň jej spôsobujú veľkú duševnú bolesť. Rozhodnutie, či prijať mamu a jej rodinu do svojho života, je ťažké. Ako sa tento skutočný príbeh nakoniec vyvinie? Dokážu si tieto dve ženy opäť nájsť cestu k sebe?

Zuzkina starká bola jednoduchá dedinská ženička s vrtuľou v zadku. Keď si niečo zaumienila, nič ju nedokázalo zastaviť! Vnučka u nej prežila tie najlepšie momenty svojho detstva a považovala ju za svoju mamu. No zdanlivo šťastné detstvo skrýva pod škrupinou udalostí smutné rozhodnutie Zuzkinej mamy. Traumatizujúca udalosť zanechá v Zuzkinej duši rany a podvedomý strach. Po rokoch si matka zistí Zuzkino telefónne číslo a začne jej vyvolávať. Napriek tomu, že sa už dospelá dcéra nechce vracať do minulosti, mama Rela neúprosne až bezcitne otvára Pandorinu skrinku... Zuzke sa postupne vynára pred očami desivá minulosť, peklo na Zemi, ktoré prežila, a spomienky naň jej spôsobujú veľkú duševnú bolesť. Rozhodnutie, či prijať mamu a jej rodinu do svojho života, je ťažké. Ako sa tento skutočný príbeh nakoniec vyvinie? Dokážu si tieto dve ženy opäť nájsť cestu k sebe?

Príbeh zakázanej lásky je po veľkom úspechu späť! Keď Ema nastúpi v maturitnom ročníku do novej školy, netuší, ako jej to prevráti život naruby. V učiteľovi literatúry nájde spriaznenú dušu a zamiluje sa. Po tom, ako sú jej city opätované a začne sa s učiteľom potajomky schádzať, ocitne sa v ohrození života a musí čeliť mnohým nebezpečenstvám. Nemieni sa vzdať svojej lásky a až náhla a záhadná smrť jej spolužiaka ju presvedčí, že ide skutočne do tuhého. Má Emina obetavosť hranice, alebo je Ema ochotná zapredať aj dušu, len aby ochránila, čo jej je cenné? Mirka Varáčková, držiteľka ocenenia Panta Rhei Awards za mládežnícku knihu roku 2017, aj v tejto knihe dokazuje, že právom patrí medzi najobľúbenejšie slovenské autorky.

Zápisky z frontu (1941-1943) sú autentickým denníkom slovenského vojaka bojujúceho na fronte v 2. svetovej vojne. Začiatok roku 1941 ma našiel doma na dovolenke. Vtedy som si nepomyslel, že nasledujúce roky budem tráviť ďaleko od domova. Mnohé dobré i nepríjemné, krásne aj strašné veci sa budem aspoň v krátkosti snažiť zachytiť v týchto skromných poznámkach. čatár v zálohe Matej Oravec, účtovník roty I/21 motorizovaný prápor

Príbeh zakázanej lásky je po veľkom úspechu späť! Keď Ema nastúpi v maturitnom ročníku do novej školy, netuší, ako jej to prevráti život naruby. V učiteľovi literatúry nájde spriaznenú dušu a zamiluje sa. Po tom, ako sú jej city opätované a začne sa s učiteľom potajomky schádzať, ocitne sa v ohrození života a musí čeliť mnohým nebezpečenstvám. Nemieni sa vzdať svojej lásky a až náhla a záhadná smrť jej spolužiaka ju presvedčí, že ide skutočne do tuhého. Má Emina obetavosť hranice, alebo je Ema ochotná zapredať aj dušu, len aby ochránila, čo jej je cenné? Mirka Varáčková, držiteľka ocenenia Panta Rhei Awards za mládežnícku knihu roku 2017, aj v tejto knihe dokazuje, že právom patrí medzi najobľúbenejšie slovenské autorky.

Zápisky z frontu (1941-1943) sú autentickým denníkom slovenského vojaka bojujúceho na fronte v 2. svetovej vojne. Začiatok roku 1941 ma našiel doma na dovolenke. Vtedy som si nepomyslel, že nasledujúce roky budem tráviť ďaleko od domova. Mnohé dobré i nepríjemné, krásne aj strašné veci sa budem aspoň v krátkosti snažiť zachytiť v týchto skromných poznámkach. čatár v zálohe Matej Oravec, účtovník roty I/21 motorizovaný prápor

Veríte na prekliatie? Že nie? Po prečítaní knihy opisujúcej život ženy od jej narodenia až po vek, v ktorom už nemá čo získať ani stratiť, zostanete na pochybách. V živote hlavnej postavy Lindy akoby zomrela duša a zhasli slová nádeje. Svojou spoveďou vás prevedie traumou dieťaťa rozvedených rodičov, ktorí ju neustále odkladali ako nechcenú batožinu, raz tu a raz tam. Ukáže vám svoju cestu ženy hľadajúcej lásku a opíše skutočné peklo emócií, ktoré by nechcela zažiť žiadna matka. Stratu, s ktorou sa Linda nevedela zmieriť, jej osud nahradí dvojitým darom a znovu jej dovolí sa na chvíľu nadýchnuť. Cesta, ktorou prechádza, je obklopená tmavými múrmi a len ako lúč slnka na chvíľu zablúdi do jej života vášeň v podobe lásky. A práve láska bude tou, ktorá ju opäť sotí na samé dno, kde bude v pokore znášať svoj životný údel. Pomocnú ruku jej dá priateľka Mária ale aj sesternica Lenka, ktorá ju učí zvládať neľahké situácie a bojovať s „prekliatím rodu".