Eurobook Limited

Nový román Marka Verina si kladie otázky, čo sa môže stať spoločnosti, posadnutej novými technológiami umelej inteligencie, AI. V príbehu, ktorý sa odohráva v protirečivom prostredí výtvarnej bohémy, informačných technológii a bezdomovcov, vyhnaných na okraj spoločnosti, sa odvíja intímny vzťah muža a ženy, ktorí hľadajú to najdôležitejšie, prosté ľudské šťastie: „Minulosť je vždy spojená s výčitkami. Ak by sme boli teraz na Robinsonovom ostrove a nemuseli merať čas, sama by som ti vyrozprávala všetko, do poslednej podrobnosti. Zvedavo by som počúvala tvoje príbehy. Ale či nevidíš, čo sa tu deje? Čo sa to s nami stalo? Čo sa stalo s mestom, ktoré si dávno opustil? My sme tu ostali. Naše životy sa odohrávali na oboch brehoch tejto rieky a teraz tu niet jediného mosta. Neviem, čo je s ľuďmi, ktorí ostali na tom druhom, horšom brehu. Neviem, či ten, kde som sa ocitla bez toho, aby som sa snažila, či je to správny breh. Možno je lepší, ale nie spravodlivý.“ Napínavý príbeh o láske, ktorá hľadala cestu z bludiska. Tu a teraz, v budúcnosti, ktorá nie je v nedohľadne. Román bol inšpirovaný unikátnym dielom slovenského maliara Viliama Chmela (1917-1961) a súčasníkov Generácie 1905. Je pokusom načrtnúť nielen obraz súčasnosti, so všetkými prejavmi kultúrneho rozpadu, ale aj nejasnej budúcnosti, ktorá sa javí byť nevyhnutnou.

Vianočná novela o láske v čase Vianoc, v zabudnutom mestečku vo francúzskych Alpách. Príbeh plný vôní, vášní a sladkostí pre dušu.. Kto nás pripravil o kúzlo Vianoc? Reklamné pútače, výkladné skrine nákupných stredísk? Neustále sa opakujúce mydlové opery z obrazoviek? Alebo sme sa oň pripravili my sami? Keď po prvý raz pocítite únavu a nechuť z blížiacich sa vianočných sviatkov, znamená to, že ste s konečnou platnosťou stratili živé spojivo s detstvom. Je to dosť prísny rozsudok, proti ktorému niet odvolania. Ale ak vám ešte aj na sklonku života nevypovedala pamäť, máte ešte jednu šancu vrátiť sa späť. Možno práve na Vianoce. Ale nie je to podmienkou. Vianoce sú najlepší spôsob ako sa tam vrátiť s istým leskom a vôňou všetkého toho krásneho, čo ste zažili v detstve. O tom niet pochýb. Pýtate sa ako na to? Kam sa vybrať a s kým? Čo si vziať so sebou, na čo v žiadnom prípade nezabudnúť..

Rozsahom skromná novela (v mojej verzii s ilustráciami nepresahuje 166 strán) je bezpochyby jedno z najhlbších diel Leva Nikolajeviča. „Mnoho bolo variantov k veľkolepej novele Tolstého, ale pocity spravodlivosti toho, kto za ňu bojuje, vždy boli prítomné a narastali. Hadži Murat je práve ten príbeh o sedliakoch, ktorý chcel celý svoj život Tolstoj napísať“ konštatoval Viktor Šklovskij. O tom, že sa za “útlou” novelou skrýva celý intelektuálny vesmír svedčí aj konštatovanie Tolstého tajomníka A. Sergejenka o Hadži Muratovi. Celkovo zaznamenávame 23 začiatkov novely, 10 redakcií záverečného textu, 25 krát sa Tolstoj „bil“ s XV. kapitolou o Mikulášovi I. Zachovalo sa celkom 2152 rukopisné strany verzií Hadži Murata. O význame tejto novely pre Tolstého hovorí i fakt, že sa ju rozhodol nezverejniť počas života. Z druhej strany je súborný materiál spojený so vznikom novely Hadži Murat ojedinelý najmä tým, že je rozsahom nepomerne veľký, aký sa nepodarilo nájsť vo vzťahu k žiadnym iným Tolstého dielam. Preklad Hadži Murata z pera Marka Verina je výsledkom priam archeologického výskumu nielen ojedinelého štýlu Tolstého na sklonku života, rôznych variantov, ale aj dobových materiálov, ktoré Lev Nikolajevič používal počas písania novely a novších historických štúdií o vojenskej aktivite Ruska na Kaukaze od Petra I. po súčasnosť. Výsledkom sú moje poznámky a eseje v druhej časti knihy. Myslím si, že pomôžu súčasným čitateľom lepšie pochopiť nielen život skutočného avarského bojovníka, ale aj pozadie na ktorom sa odohráva dramatický príbeh. Novelu a následné eseje sú ilustrované významnými ruskými výtvarníkmi, ktorí sa venovali Kaukazskej vojne ako životnej téme.

Casus belli je pokračovaním novely Prvá obeť. Spor medzi priateľmi, historikom a autorkou úspešných populárnych kníh, prerastie do súboja na život a na smrť. Dôvodom sú nové skutočnosti o príčinách vojny v 1939 roku. Tomášovi a podarí získať senzačné archívne dokumenty. Amy a jej manžel robia všetko, aby sa nedostali na verejnosť. Beznádejne vyzerajúca situácie sa zmení až keď sa objaví mladá informatička Eter. Hľadá odpoveď na otázku: prečo je niekto ochotný spáchať zločin, aby skryl pravdu o minulosti. V druhej časti sa vzťahy medzi Tomášom a Ester skomplikujú. Ocitnú sa na opačných „frontoch“. Ester je proti svojej vôli zatiahnutá do európskych politických hier, Tomáš hľadá nové dokumenty o takzvanej Štvrtej ríši za oceánom v tajnom súkromnom archíve. Napínavý príbeh vyvrcholí nečakane a kruto, najmä voči hlavným postavám. Odhaľuje nielen pozadie politických hier a zámery „hráčov“, ktorí vedome otvárajú dvere neonacizmu v Európe. Je dôverným príbehom o ľuďoch, ktorí hľadajú lásku. I za cenu pochybností a prehier.