Fo Art strana 2 z 3

Monografia vydaná k 85.výročiu Štefana Bubána.

Slnečníky sú zbalené. Slnko je strapaté a lenivé. Čoraz ťažšie sa prebúdza,aby sa vykotúľalo na oblohu. Dni sa krátia. Roky akoby chceli dobehnúť tie predchádzajúce, pokúšajú sa naťahovať krok. Čas ich však pevne drží na uzde. To len nám sa zdá, že mu dochádza dych. A akosi nechceme pripustiť, že nie čas, ale my ťaháme za stále kratší koniec. Pokúšame sa bilancovať: čo sme mohli a mali urobiť a čo sme urobili. Ako sme využili jedinú príležitosť byť ľuďmi. Keď pán profesor Karol Plicka chodil po našom hrboľatom Slovensku a zapisoval ľudové piesne, mnohí speváci nevedeli, koľko majú rokov. Šťastní ľudia, poznamenal pán profesor. Žili život a nie roky! Obzerám sa dozadu s básnikom, aké krátke boli roky, ktoré som prežil a ako často bolo mi dlho. Nech rátam, ako rátam, tých prvých, bolo nepomerne viac. Chvalabohu. Všetko má svoj čas. Všetko je ako má byť. Preto aj ja balím svoj slnečník a do diára si píšem: Starec, JE PO SEZÓNE! A pod čiarou nechávam odkaz: Žite život a nie roky! Na scéne života sa reprízy nehrajú.

Celoživotná tvorba maliarky Jarmily Dicovej-Ondrejkovej obsiahne širokú škálu umeleckých žánrov a techník, od komornej maliarskej a grafickej tvorby cez ilustráciu a tapisériu až k veľkoplošným monumentálnym realizáciám do interiérov i exteriérov architektúr. Výsledkom je pozoruhodný a špecifický autorský program, ktorý v domácich pomeroch len ťažko zaradíme do zaužívaných vzorov a schém a vnímame ho ako solitér.

Kniha je prvou časťou trojzväzkovej monografie o stredovekej sakrálnej architektúre na území Slovenska. Pojednáva o stredovekých kostoloch ako o mnohovrstvovom kultúrno-historickom fenoméne. Zameriava sa nielen na architektonické premeny sakrálnych stavieb, ale aj ich mnohoraké funkcie v zložitom súkolí náboženských, sociálnych, politických a ekonomických vzťahov stredovekej spoločnosti. Prvý zväzok obsahuje prológ o počiatkoch kresťanskej sakrálnej architektúry a tri hlavné kapitoly. Prvá je tematicky zameraná na sakrálnu architektúru v období počiatkov kristianizácie na území Slovenska (najprv ako súčasti Veľkej Moravy, potom Uhorského kráľovstva). Druhá kapitola je venovaná stavbám s centrálnou dispozíciou rotundám. Tretia kapitola pojednáva o kláštoroch a kapitulách. Súčasťou každej z kapitol je výberový katalóg významných lokalít a stavieb. Publikácia je dielom tímu odborníkov z oblasti dejín umenia, archeológie, stavebno-historického výskumu, histórie a archívnictva. Rozsiahly text dopĺňa množstvo fotografií a plánov.

V roku 2019 uplynulo sto rokov od narodenia Vincenta Hložníka (22.10.1919, Sveredník - 10.12.1997, Bratislava) V nadväznosti na spomínané výročie je pripravená aj táto publikácia. Monografia, ktorú predkladáme čitateľovi si kladie za cieľ prezentovať život a dielo Vincenta Hložníka -legendárneho pedagóga , nestora slovenskej modernej grafiky i knižnej ilustrácie, spoluzakladateľa Klubu grafikov i Bienále ilustrácií Bratislava, spoluzakladateľa a čestného predsedu Spolku výtvarníkov Slovenska, ale v prvom rade nesmierne plodného maliara a grafika. Hložník vytvoril počas svôjho života jedinečný umelecký opus, ktorého rozsah v našich končinách azda ani nemá obdoby. Nesmierny rozsah a mnohovýznamovosť umeleckej tvorby je prezentovaná v tejto publikácii, ktorá predstavuje reprezentatívny prierez celoživotnou tvorbou.

Kompletné vydanie legendárneho seriálu z časopisu Roháč... Jožinko bol Damoklov meč, ktorý Jozefovi Babuškovi, presnejšie jeho alter egu Schekovi 23 rokov visel nad hlavou. Strpčoval mu víkendy, nútil ho k nadľudským výkonom, aké pozná len novinár tiesnený termínmi. Drvil ho balvanom zodpovednosti, že ak raz zlyhá a v noci z nedele na pondelok nevymyslí ďalšie dobrodružstvo a najmä ho nestihne zložitou technikou precízne nakresliť a kolorovať, nové číslo Roháča nevyjde. Zdá sa, že len Jozef Babušek úspešne absolvoval všetky seriálové univerzity a precízne ovláda poetiku i techniku komiksu. Jožinko bol milovaný partner generácií detí, ktoré naň dodnes spomínajú pred svojimi deťmi či vnukmi. Ale oslovoval aj skôr narodených. Cez spomienku na vlastnú mladosť a kúsky ponúkal a ponúka jediný účinný prostriedok na ubolenú dušu – smiech. Nesmierne ľudský a vyslobodzujúci.

Anton Fiala ako jeden z mála fotografov na svete vystavoval na všetkých kontinentoch našej planéty. Po výstavách na Severnom póle, v Amerike, Ázii prináša svoje fotografie do Bratislavy. Jeho výstavu Galéria Svet si návštevníci môžu pozrieť do konca júna v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží. Galéria Svet je prehliadkou 59-ich fotografií z celého sveta. Ponúka nahliadnutie na krásy prírody Madagaskaru, Nórska, Afriky, ale aj Slovenska či Antarktídy a Severného pólu, na ktorom mal ako jeden z mála fotografov vlastnú výstavu. Anton Fiala nielenže precestoval a na fotografoval všetky svetové kontinenty, ale na každom z nich mal výstavu vlastných fotografií. Fotograf Fiala cestuje vždy s malou skupinou ľudí prevažne do miest, ktoré nie sú často navštevované. Pri svojej práci používa analógové aj digitálne fotoaparáty, prezradil. Anton Fiala je vášnivý cestovateľ a fotograf. Pred 43mi rokmi začal fotografovaním krás slovenského Liptova, Oravy, Spiša a Kysúc. Pravidelne vydáva cestovateľské publikácie, zúčastňuje sa cestovateľských besiet a premietaní. Výstava fotografií Antona Fialu Galéria Svet je pre návštevníkov prístupná v Slovenskom národnom múzeum, v sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave. Fotografie budú vystavené do 30. júna 2014. Anton Fiala sa narodil v roku 1955 v Bratislave. Po ukončení štúdií na SOU polygrafickom (odbor reprodukčný grafik – fotograf), pokračoval od roku 1975 v štúdiu na FAMU v Prahe, odbor umeleckej fotografie. V rokoch 1972 až 2014 realizoval 109 samostatných výstav a zúčastnil sa na viac ako 94 výstavách v zahraničí, na ktorých získal veľa významných ocenení. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach renomovaných galérií a múzeí doma i v zahraničí.