Forza Music strana 7 z 11

Piatak Maxo vášnivo rád číta knihy, no rovnako nadšene hráva aj počítačové hry. Zanietene sa ponára do fantastických príbehov a stotožňuje sa s ich hrdinami, i keď reálny život mu často prináša oveľa väčšie prekvapenia než vymyslené dobrodružstvá. Nová počítačová hra privádza Maxa na územie stredného Dunaja v časoch Rímskej ríše. A na základe pokynov tajuplného bielovlasého starca sa zakrátko stáva nielen jej účastníkom, ale aj tvorcom nových hrdinov a ich osudov...

Úspešný autor bestsellerov Roman Roklina sa zamiluje do atraktívnej Lily, ktorá sa vyznačuje zvláštnou fyzickou anomáliou: každé oko má inej farby. Je však ženatý a na svojej jedinej dcére Petre veľmi lipne. Jedného dňa Lily bez stopy zmizne nielen z mesta, ale aj zo všetkých sociálnych sietí. Navyše zistí, že nie je biologickým otcom Petry. Roman prestane písať, stratí chuť do život a z úspešného muža sa postupne stáva spoločenský vydedenec. Späť do života ho navráti až mail s fotkou od neznámeho odosielateľa.

V jeseni 2004 som sa Milana Lasicu opýtal, či by nebol ochotný stráviť nejaký čas so mnou a s mojím magnetofónom a odpovedať na moje otázky. Tie tázky by sa dotýkali jeho života, práce, rodiny, priateľov, záľub, názorov. Prosto - čohokoľvek, čoho sa dotýkal a dotýka on a čo sa dotýkalo a dotýka jeho. Spýtal sa, čo si od toho sľubujem, a ja som odpovedal, že to sa ukáže až sa dorozprávame. Ak nám to vyjde tak, že by to mohlo byť zaujímavé aj pre iných, mohla by z toho vzniknúť kniha rozhovorov.

Slnko kdesi pod obzorom, zasneženú krajinu osvetľuje polárna žiara. V diaľke bliká zopár svetiel, naznačujúcich ľudské príbytky ponorené v snehu. Som na mieste, kde noc nekončí. Toto ma vždy lákalo. Takto si predstavujem ideálny zvyšok svojho života kedysi v budúcnosti. V okrúžení bielej, bez zbytočného spoločenského tlaku, bez zbytočnej snahy o bezvýznamné veci. Zatiaľ som na také miesto poslala iba hlavnú postavu svojho románu. Či sa to podarí aj mne, zostáva v nedohľadne ako slnko v Tromsø v období temna. Mladá banskobystrická autorka Alica Bartková vtrhla do slovenskej literatúry ako víchor. Vo veľmi krátkom čase jej v najlepších slovenských vydavateľstvách vyšli tri romány a do tlače sú pripravené ďalšie. Román Trhlina začína ako obyčajný príbeh mladej ženy, ktorá ako väčšina jej súčasníkov je tak trochu nespokojná so smerovaním svojho života. Aj by ho chcela zmeniť, aj sa jej nechce. Nečakanú šancu na zmenu jej prinesie nález vzácneho starožitného náramku. 0drazu sa pred ňou objaví možnosť opustiť stereotypný život a splniť si dávny sen - odcestovať k polárnemu kruhu. No jej tu aj iné riešenie. Vrátiť ho právoplatnej majiteľke. Okrem toho trápi mladú hrdinku ešte jeden problém – občasné a veľmi nevyspytateľné výpadky krátkodobej pamäte...

Maxo po letných prázdninách pokračuje vo svojej počítačovej hre Záhadná cesta do minulosti. V druhom leveli musí podľa pokynov šlohnúť Rimanom Dunaj, aby sa jeho Slovania mohli dostať do vnútrozemia a osídľovať ho. Táto úloha je pre Maxa veľmi náročná, rovnako náročný a zložitý je aj jeho vzťah k Viole, ktorú ľúbi, a k spolužiakovi Julovi Bachratému, ktorý ho šikanuje. Maxo má však statočné srdce a bystrú hlavu. Aj sprievodca počítačovej hry bielovlasý starec mu pripomína, že bez boja niet víťazstva, a Maxo sa tejto myšlienky drží.

Peter Valo (4. 7. 1948 Komárno), novinár a spisovateľ, rozhlasový a televízny scenárista, autor pätnástich kníh. V jeho tvorbe sa humor skloňuje vo všetkých pádoch, lebo, ako sám hovorí, človek je smrteľný, sranda večná. Bol blízkym priateľom mnohých dnes už legendárnych hercov, režisérov, spisovateľov, ale i výtvarníkov a lekárov. Tí všetci defilujú na stránkach jeho početných poviedok, kníh, ale i reportáží. Jeho najnovšia próza s názvom SPOVEDNÉ TAJOMSTVO je súhrnom na seba voľne nadväzujúcich poviedok, inšpirovaných vlastnými zážitkami a pozorovaniami od čias štúdia na Vysokej škole múzických umení, cez povinnú vojenskú službu so všetkými jej absurdnosťami, až po bohatú novinársku prax. Humor a tragika majú k sebe blízko, je na vás, čo si vyberiete. Peter Valo sa dôsledne drží prvého prístupu. Aj preto sa čitateľ spolu s ním dokáže zasmiať nad tým, čo je skôr smutný obraz doby a jej pokrútených vzťahov.

Objavenie penicilínu je v histórii pevne spojené s menom Flaming, hoci liečivé účinky plesne vyskúšali až jeho nasledovníci. Ale naozaj nikto pred ním na túto spojitosť neprišiel? Možno aj a možno ním bol Mudr. Armin Hoffmann zo Sniny už počas 1. svetovej vojny. Slovensko však bolo chudobné, a aj keď výsledky doktora Hoffmanna hovorili jasnou rečou, vtedajšie ministerstvo zdravotníctva sotva vzniknutého štátu malo iné problémy ako sa zaoberať výskumom doktora zo vzdialeného kúta republiky. Obrovský boom plastickej chirurgie dnes vďačí predovšetkým za večnú túžbu ľudstva uchovať si mladistvý vzhľad. Pôvodne však plastická chirurgia vznikla z potreby rekonštrukcie vrodenej malformácie či úrazu. Pri jej vzniku u nás stál MUDr. Štefan Demjén, ktorý odmietol ponuku prestížnej nemocnice v USA a radšej za vlastné peniaze nakupoval nástroje pre kliniku plastickej chirurgie v Bratislave. Nie všetky príbehy sú len o lekároch-priekopníkoch vo svojom odbore, hoci každý z nich musel okrem svojej profesie zvládnuť aj iné znalosti. Napríklad dešifrovať vetu staručkej pacientky z Kvetnice, ktorá „keď išla po grátoch, boleli ju pokrútky“ alebo odhaliť chorobu s názvom „zipsový syfilis“. Kniha päťdesiatych kurióznych príhod z lekárskej praxe zo všetkých kútov Slovenska prináša množstvo humorných situácií, o ktoré nie je núdza ani v takých nadmieru vážnych zariadeniach ako sú ambulancie a nemocnice. Zároveň však hovorí aj o lekárskych objavoch či nových postupoch, za ktoré sa ich objaviteľom namiesto odmeny a slávy dostalo len pocitu dobre vykonanej práce.

Dvojnásobný majster ČSSR v cyklistike Robert Hutyra sa v roku 1983 rozhodol s rodinou opustiť republiku. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, no po odmietnutí spolupráce s Štb, pociťoval zo strany vládnucej triedy šikanu a navyše v socialistickom zriadení, kde všetko patrilo všetkým a nikto nebol za nič zodpovedný, nemohol rozvinúť svoj podnikateľský talent. Na cestu za železnú oponu si vybral teplovzdušný balón. Veľké dobrodružstvo sa odohralo v noci zo 6. na 7. september. Keď ich zachytila pohraničná hliadka, boli už v bezpečnej výške a po 55 minútach zosadli v rakúskom vinohrade blízko dedinky Falkenstein. Spôsobov ako uniknúť železnú oponu bolo viacero. Nie všetky mali šťastný koniec. Autor v druhej časti knihy podáva svedectvo nielen o útekoch cez našu hranicu, ale aj o útekoch cez Berlínsky múr, ktorý bol desaťročia symbolom rozdelenia nemeckého národa.

Najnovší román Petra Štrelingera ZLATÁ VODA možno považovať za vzrušujúci žurnalistický thriller. Čitateľ je od prvých stránok vtiahnutý do deja, v ktorom autor, investigatívny novinár, odkrýva kauzy, ktoré sa na slovenskej politickej scéne zjavili hneď po „zamatovom“ prevrate v roku 1989: vlakovú lúpež a „profesora zločinu“, ako ho nazvali médiá; tragickú autohaváriu Alexandra Dubčeka, kde autor nastoľuje otázku, či išlo skutočne o nehodu; ďalej prípad Percheron o podivnej snahe cudzieho kapitálu ovládnuť slovenský tranzit plynu, ale i ďalšie. Hlavný protagonista románu sa vyberie aj do vojnou zmietanej Juhoslávie, aby získal svedectvo o bratovražednej občianskej vojne. Základ všetkých spomínaných kauz je reálny, čo však autorovi nebráni, aby do príbehu vnášal aj fikciu. Novinár Ján Eugen nie je nijaký papierový hrdina, ale človek z mäsa a kostí, ktorý si užíva život naplno: s jeho pôžitkami, ale i prehrami či nešťastiami. Druhou líniou románu je preto súkromný život protagonistu, konkrétne jeho vzťah k ženám, ktoré miluje a zároveň zrádza. Láska dominuje v celom románe, no najkrajší vzťah asi nachádzame v dramatickom ľúbostnom príbehu o Konvalinke, ktorý má znaky tajomstva a takmer detektívne rozuzlenie. V tejto osobnej línii sa autor však dokázal vyhnúť tomu, k čomu takéto spovede v literatúre zvádzajú – k sentimentalite, falošnému pátosu a sebaľútosti.

Kniha vydaná pri príležitosti 20-ich rokov kapely GLADIATOR na hudobnej scéne

Do úspešnej edície rozhovorov Jána Štrassera s osobnosťami slovenskej kultúry (M. Lasica, Z. Studenková, M. Labuda, K. Pe-teraj, L. Chudík) pribudne v septembri ďalšia atraktívna poloţka. Pod názvom NOSÍM V SEBE MNOHÉ JAZVY sa prostred-níctvom rozhovoru s renomovaným novinárom, textárom a lite-rátom predstaví Milan Kňažko, uznávaný herec, významný politik a určitý čas aj vrcholový manaţér jednej zo slovenských súkromných televízií. Kniha vychádza 14. októbra 2010.

Rukopis Zabijaci už svojím názvom avizuje čitateľovi, že pôjde o drsný príbeh, kde vražda a pomsta sa dostanú do kruhu, v ktorého vyjsť je takmer nemožne. Alica Bartková, talent, aký sa vyskytne raz za desať rokov, presnými ťahmi zachytáva tápanie stratenej generácie, ktorá podľahla drogám a násilie sa stalo jej samozrejmou súčasťou. Hrozivé napätie tohto explozívneho mechanizmu vytvára stupňujúce sa tempo. Autorka príbeh situovala do Ameriky, ale môže sa odohrávať kdekoľvek blízko nás. Veď čo je pomsta, koniec alebo začiatok? A dá sa vôbec utiecť pred sebou samým? Bytostné otázky, ktoré autorka nastoľuje, sú v rôznych obmenách vždy aktuálne. Menia sa len kulisy.

K predchádzajúcim knihám rozhovorov s Jánom Štrasserom a so známymi osobnosťami pribudla ďalšia, rozhovory s Kamilom Peterajom.

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser ponúka čitateľom v tomto roku už druhú knihu rozhovorov: po rozhovoroch s jubilujúcim spevákom, skladateľom a naším najznámejším džezmenom Petrom Lipom zalovil v delikátnejších vodách a „do slovného tanca“ vyzval dámu. Ako býva jeho zvykom, nie hocijakú, lebo tou vyvolenou je herečka Kamila Magálová. Kamila Magálová upútala na seba pozornosť hneď od začiatkov svojej kariéry, kedy popri divadle dostala skvelé príležitosti aj v televízii. Všestranným hereckým umením, šarmom a v neposlednom rade civilným i citlivým prejavom sa veľmi skoro zaradila a medzi obľúbené herecké hviezdy. Treba jedným dychom dodať, že na hviezdnej jagavosti jej roky neubrali. Ba práve naopak. Kamilu Magálovú objavila česká kinematografia a v čase, keď sláva mnohých hercov jej generácie pomaly vädne, tá jej rozkvitá. Zaujímavý je aj herečkin osobný príbeh. Hoci pochádza z prominentnej umeleckej rodiny, svoju kariéru si musela vybudovať vlastným talentom a úsilím. Za žiarivým úsmevom, ktorý je jej poznávacím znamením, sa skrývajú i smutné životné míľniky: vyrastala v neúplnej rodine a v mladom veku stratila matku, po smrti starých rodičov sa odcudzili s bratom... a rozpadlo sa jej dlhoročné manželstvo. Kamila Magálová je nielen skvelá divadelná, televízna a filmová herečka, ale aj výborná speváčka - do sŕdc divákov sa zapísala ako nezabudnuteľná hrdinka prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia. Je aj naslovovzatou kuchárkou. Už niekoľko rokov prináša gazdinkám a gurmánom nové kuchárske recepty a nápady v obľúbenej relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Je to skrátka žena do voza aj do koča.

Detektívny prípad, ktorý sa začína dvojnásobnou vraždou, sa síce odohráva v hlavnom meste, no mohol sa stať kdekoľvek na Slovensku. Čo spája obete – desaťročného Jakuba s päťdesiatročným podivínom Jozefom Orechom? A ako s nimi súvisí zranené, sotva dvanásťročné dievča Rebeka, ktoré nikomu nechýba? Čo tají rodina zavraždeného chlapca a kam sa stratil ich starší syn, ktorý mal dávať na mladšieho brata pozor? Na tieto, ale i na ďalšie otázky hľadá odpovede vyšetrovateľ kapitán Richard Čontoš a mladá doktorandka Hana Filová, ktorá mu pri práci asistuje. Ich spočiatku nanútená spolupráca je poznačená nedôverou na oboch stranách: vyšetrovateľ sa domnieva, že Filová je predĺženou rukou jeho nadriadeného a psychologičke sa nepáči, že detektív jej prácu podceňuje. Postupne sa vzťahy medzi nimi urovnajú a spoločnými silami sa im podarí nielen vyriešiť prípad, ale aj odhaliť pozadie zločinu, ktorého korene siahajú do desať rokov starej minulosti, keď sa na jarmoku stratilo trojročné dievčatko...

Spisovateľ a publicista Ján Štrasser prichádza túto jeseň s ďalšou knihou rozhovorov. Tentokrát sa zhovára s prvou dámou slovenskej divadelnej a filmovej scény Emíliou Vášáryovou. No nielen slovenskej scény. Už vo svojich hereckých začiatkoch zaujala mladučká herečka aj tvorcov z Čiech. Ani nie dvadsaťročná nakrútila dnes už kultový film Až přijde kocour, ktorý ju okamžite katapultoval na herecké a divácke výslnie. A českí režiséri na ňu nezabudli ani neskôr. Preto o Emílii Vášáryovej možno bez najmenšieho zaváhania povedať, že označenie „československá umelkyňa“ je jediné správne. Svojím plachým úsmevom a zasneným pohľadom očarúvala celé generácie divákov. Rovnako presvedčivo stvárnila rozšafnú grófku, psychicky narušenú hrdinku či írečitú slovenskú žienku. Spomeňme len Evu Hlavajovú z Urbanovho Živého biča či Kristínu Habdžovú z Hečkovho Červeného vína. V jej prípade išlo vlastne o stelesnenie ideálu slovenských dievčat, ako sa nám zachoval v tvorbe klasikov. A hereckých rolí, v ktorých hrávala ženy oveľa mladšie, ako bol jej fyzický vek, bolo neúrekom. Až s pribúdajúcimi rokmi sa jej repertoár rozšíril o zrelé ženy a charakterové postavy. Prvé rozhovory s umelkyňou nahral Ján Štrasser už pred tromi rokmi a kniha mala vyjsť v roku jej okrúhleho jubilea. Ťažká choroba a smrť jej manžela scénografa Jaroslava Čorbu prerušili práce na knihe a v začatom dialógu pokračovali až na jar tohto roku. Emília Vášáryová patrí k tomu vzácnemu hereckému druhu, ktorého umenie vekom nielenže nestráca nič zo svojich kvalít, ale je stále príťažlivé pre divákov i tvorcov. V roku 2004 za svoj výkon vo filme Horem pádem získala prestížne ocenenie Český lev 2004. Emília Vášáryová hrá v divadle, nakrúca filmy a sem-tam sa objaví aj v televíznych seriáloch. Popritom učí na vysokej škole múzických umení a žije aktívny život, aký vedie od svojej útlej mladosti, ktorú prežila v milovanej Banskej Štiavnici. Najväčší vplyv na formovanie jej postojov a osobnosti mal jej predčasne zosnulý otec, jeho stratu pociťovala po celý život. Ale aj jeho odkaz: byť za každých okolností slušným človekom.