Fotofo

V monografii ide mimo iného o prehodnotenie desaťročia ustáleného výkladu dvoch významných režisérových historických filmov, o rozlíšenie scenáristického podielu Alfonza Bednára a následného vkladu Štefana Uhra do výslednej realizácii oboch diel. Doteraz v hodnoteniach dominoval výklad a postoj scenáristu, ktorému odporuje Uhrov autorský zámer, v oboch filmoch zvrchovane uplatnený a "ukrytý" do metaforickej reči a alegórie, podrobených v tomto texte analýze, dešifrovaniu a obsiahlejšiemu výkladu. Historicita, obraznosť aj spôsob Uhrovho rozprávania sú podmienené sakrálnymi zdrojmi katolíckej tradície a spirituality - v Organe v podobe imanentnej mystiky, v Troch dcérach bolestným vytesňovaním tejto mystiky. V Organe štátotvorný zážitok usvedčuje zodpovedných, no neobozretných "spasiteľov" rovnako ako vzplanutie bezškrupulóznych karieristov a servilných imitátorov, transformovaných v rámci dejinnej "chvíle" Troch dcér do tragických následkov osedlania si štátu vládou "ľudu", u ktorého len obmedzenosť prekonáva nehanebnosť vyčíňania. Oba filmy sú zhodnotené aj v rámci Uhrovej ďalšej tvorby a porovnané s príbuznými dielami českej kinematografie (ide predovšetkým o kultový Obchod na korze a Jasného opus Všichni dobří rodáci). Text je podporený početnou fotografickou prílohou i citáciami z prameňov a ponúka sa aj ako všeobecná metóda pre "nákladnejší" rozbor filmového diela, nebrániac sa vyvolaniu nových kritických podnetov či diskusií. Zároveň považuje priestor venovaný obom Uhrovým filmom za isté zadosťučinenie veľkému slovenskému režisérovi a dôkaz bohatého potenciálu jeho jedinečného diptychu. Kniha vychádza aj s oboma technickými (režijnými) scenármi Organ a Tri dcéry od Štefana Uhra.

Publikácia mapuje počiatky a vývoj fotografie na území Slovenska, od jej vynájdenia v roku 1839 až do roku 1918. Podáva komplexné informácie o histórii fotografie na našom území, približuje prácu a prínos najvýznamnejších osobností tohto obdobia a informuje o dobových fotografických procesoch a fotografickej technike. Kniha vychádza z viacročného výskumu a výstavníckej činnosti realizovaných v Múzeu fotografie a kľladie si za cieľ upriamiť pozornosť na dôležité obdobie našej fotografickej histórie, ktorej význam pre dejiny fotografie stredoeurópskeho regiónu je nesporný. Kniha má potenciál stať sa dôležitou pomôckou pre študentov umeleckých škôl a mala by slúžiť aj ako odrazový mostík pre tých, ktorí sa chcú touto tematikou zaoberať podrobnejšie. Kniha vychádza v dvojjazyčnej slovensko-anglickej verzii, takže je určená aj zahraničným záujemcom

Založenie a aktivity Združenia fotografov amatérov YMCA (Youn Menss Christian Association) a Fotoskupiny KSTL Bratislava (Klub slovenských lyžiarov a turistov) sa viažu najmä na obdobie 30. 40. rokov 20. storočia. Reprezentujú tvorivý potenciál slovenských fotoamatérov v medzivojnovom období prvej Československej republiky, ale aj inštitúcií Svazu československých fotografov amatérov v Prahe, medzinárodnej organizácie YMCA (YMCA Slovensko) a národnej organizácie Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Z hľadiska vývoja a histórie slovenskej fotografie opisuje publikácia dôležité obdobie konštituovania organizačnej štruktúry hnutia fotoamatérov zakladanie prvých fotoklubov v rámci Československa, kryštalizáciu hnutia v rámci Slovenska, realizáciu výstav, mapových okruhov, kurzov, tvorivých výletov, participácií na medzinárodných súťažiach, výstavách a iných aktivitách súvisiacich s organizovanou činnosťou fotoamatérov. Knižná publikácia dokumentuje cez príbeh inštitúcií aj príbehy jednotlivcov osobností, ktoré vychovalo prostredie amatérskej fotografie. Mená ako Miloš Dohnány, Viliam Malík, Ladislav Kožehuba, František Král, Jaroslav Horák, sú fenoménom Československej amatérskej fotografie 30. rokov, zároveň svojimi progresívnymi názormi v rámci fotografickej tvorby prekročili hranice amatérskej fotografie. Súčasná história slovenskej fotografie ich zaradila medzi významných autorov dejín slovenskej fotografie.