G-ATELIÉR, s.r.o.

Bol však usilovným študovateľom materiálov z archívov spišských miest, archívu Spišskej kapituly, materiálovz Rakúskej národnej knižnice vo Viedni, diel Jungandreasa, Starka, Münnicha, Hajnóczyho, Fekete-Nagya, Liptáka, Brucknera, Kreichela, Webera, Gréba, Wagnera a iných jemu dostupných prameňov. V tomto diele predkladá svoj pohľad na prehistóriu územia, geologické fakty, historicko-fonetické odvodenia pôvodu jazyka regiónu a zaujímavosti jeho osídlenia. Vlastné i prevzaté texty Fabriciho, Schwaba, Genersicha, Collinássyho, Starka a Münnicha dopĺňa ukážkami nárečí hnileckej doliny v podobe vážnejšej, melancholickej i humorne ladenej, poeticky neprehliadnuteľnej ľudovej regionálnej tvorby. Čo môže priniesť dnešnému čitateľovi práca Leopolda Grussa z roku 1938? Súhrnné i dobové pohľady na históriu regiónu, jeho osídľovanie, dejiny baníctva tohto územia, zozbierané historické banské názvoslovie, no i vyvrátenie v nedávnej minulosti šírených predsudkov o škodlivosti každého nemeckého úsilia v tejto doline, ktoré viedlo po II. svetovej vojne k zničeniu mnohých nemeckých prameňov, čím boli viac ako 700 ročnej histórii tohto regiónu spôsobené nenávratné škody. Preklady ešte dochovaných pôvodných prameňov a historických prác však môžu aspoň čiastočne zaplniť umelo pretrhané cesty poznania našej histórie. Pomôžme si voľnou parafrázou citátu Leopolda Grussa: Prekladom neuvádzame žiadne nové dejiny gelnického údolia. Osudom generácií je však ich striedanie. Ak odídu dve – tri bez písomnej stopy, môže byť ich strata v chode dejín nenahraditeľná. I to je dôvod priblíženia tohto diela súčasníkovi prostredníctvom prvého vydania jeho prekladu do slovenčiny.

Po smrti skladateľa Jána Cikkera a jeho manželky Kataríny sa v pozostalosti našla unikátna zbierka listov umelca, ktoré počas obdobia 1917 –1966 písal a posielal svojej matke. Po preskúmaní korešpondencie bolo zrejmé, že listy sú významným zdrojom hlbšieho poznania Cikkerovej tvorby, jej inšpirácie, ako aj vysvetlením viacerých udalostí súvisiacich so skladateľovým životopisom. Listy sú naviac aj nádherným zverbalizovaním obrovskej emocionálnej bázy hudobného génia a potvrdením kľúčového postavenia, ktoré v jeho živote a do veľkej miery aj tvorbe zohrávala jeho matka. Listy možno smelo označiť za apoteózu vzťahu syna a matky. Editorkou knižného vydania je Mgr. art. Irena Michalicová, ktorá sa 10 rokov venuje spracovávaniu Cikkerovskej pozostalosti a bola iniciátorkou tohto projektu. Kniha nebude určená len muzikológom, ale najširšej kultúrnej verejnosti, ktorá sa na pozadí skladateľových listov dozvie mnohé doposiaľ neznáme okolnosti kultúrno – spoločenského života na Slovensku. pokrývajúci detstvo, štúdiá, dospelosť...