G-ATELIÉR, s.r.o. strana 2 z 2

Dielo Pravidlo dokonalosti kapucína Benedikta z Canfieldu (1562 – 1611) je jedným z vrcholov západnej kresťanskej mystiky. S podtitulom „stručné a jasné zhrnutie celého duchovného života“ napĺňa kvality diskurzu, ktoré požadovala renesančná dialektika: Je jasný, priamy, otvorený a stručný. A hoci jeho myšlienková osnova sleduje obvyklú náuku o rozvoji duchovného života či o troch stupňoch dokonalosti, ako ju poznáme z diel iných kresťanských mystikov, je na nej vybudované dielo výnimočnej originality a vzhľadu, ktoré čitateľ u iných autorov nenájde. Keďže ide o ťažký text, Benediktovo dielo bolo často chybne interpretované ako obhajoba duchovného kvietizmu a kvôli niektorým formuláciám bolo dokonca v roku 1689 zaradené na tzv. Index zakázaných kníh. V tomto prípade sa čitateľovi dostáva do rúk bilingválne latinsko-slovenské vydanie tretej najrozsiahlejšej časti Pravidla dokonalosti, ktoré Benedikt autorizoval a v latinčine pripravil k vydaniu pred svojou smrťou v Paríži. Jeho tretia časť subtílne popisuje cestu, ktorá môže človeka priviesť k nepredstaviteľnej intenzite života, k životu, ktorý autor primerane nazýva všetko prevyšujúcim.

Autor prináša čitateľovi ďalšie voľné pokračovanie literárneho spracovania jeho denníkových záznamov, zachytávajúcich jeho vnútorné prežívanie prvého roka nežnej slobody (1990) v hlbokom duševnom a korešpondenčnom spojení s Pavlom Straussom. Revolúcia, ktorá nechce zmeniť človeka, je iba surový boj o moc.  Pavol Strauss Za mostom času Titul voľne nadväzuje na pred časom vydané tituly autora V dotyku s Pavlom Straussom VII.,X.,  Posledný rok, V jubilejnom roku 2000, V prvom roku nového tisícročia. Dielo autor venoval 170. výročiu narodenia Pavla Országha Hviezdoslava. Vydanie titulu ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia

Titul vydaný Spolkom priateľov Pavla Straussa prináša náčrt biografie Pavla Straussa - lekára, filozofa, prozaika, esejistu a prekladateľa, učiteľa vysokej kultúrnosti, pozitívneho a povznášajúceho kresťanského humanizmu i eticky obrodenej domácej kultúrnosti(J.Pašteka). Nikdy v živote som nechcel škodiť, zavadzať, brzdiť vývoj života. Nikdy som netúžil po inom ako dobrote, po kráse, po dokonalosti. A nikdy mi nik neveril, nijaká spoločnosť, nijaký režim, nijaká klika.......Svet má jednu zbraň pre tých, čo chcú byť čistí: odstrániť alebo vyhlásiť za blázna! Kto neverí, nemá schopnosť veriť, že iný verí. Ja verím tým, čo za svoju ideu vedia trpieť. Pavol Strauss

Po smrti skladateľa Jána Cikkera a jeho manželky Kataríny sa v pozostalosti našla unikátna zbierka listov umelca, ktoré počas obdobia 1917 –1966 písal a posielal svojej matke. Po preskúmaní korešpondencie bolo zrejmé, že listy sú významným zdrojom hlbšieho poznania Cikkerovej tvorby, jej inšpirácie, ako aj vysvetlením viacerých udalostí súvisiacich so skladateľovým životopisom. Listy sú naviac aj nádherným zverbalizovaním obrovskej emocionálnej bázy hudobného génia a potvrdením kľúčového postavenia, ktoré v jeho živote a do veľkej miery aj tvorbe zohrávala jeho matka. Listy možno smelo označiť za apoteózu vzťahu syna a matky. Editorkou knižného vydania je Mgr. art. Irena Michalicová, ktorá sa 10 rokov venuje spracovávaniu Cikkerovskej pozostalosti a bola iniciátorkou tohto projektu. Kniha nebude určená len muzikológom, ale najširšej kultúrnej verejnosti, ktorá sa na pozadí skladateľových listov dozvie mnohé doposiaľ neznáme okolnosti kultúrno – spoločenského života na Slovensku. pokrývajúci detstvo, štúdiá, dospelosť...

Bol však usilovným študovateľom materiálov z archívov spišských miest, archívu Spišskej kapituly, materiálovz Rakúskej národnej knižnice vo Viedni, diel Jungandreasa, Starka, Münnicha, Hajnóczyho, Fekete-Nagya, Liptáka, Brucknera, Kreichela, Webera, Gréba, Wagnera a iných jemu dostupných prameňov. V tomto diele predkladá svoj pohľad na prehistóriu územia, geologické fakty, historicko-fonetické odvodenia pôvodu jazyka regiónu a zaujímavosti jeho osídlenia. Vlastné i prevzaté texty Fabriciho, Schwaba, Genersicha, Collinássyho, Starka a Münnicha dopĺňa ukážkami nárečí hnileckej doliny v podobe vážnejšej, melancholickej i humorne ladenej, poeticky neprehliadnuteľnej ľudovej regionálnej tvorby. Čo môže priniesť dnešnému čitateľovi práca Leopolda Grussa z roku 1938? Súhrnné i dobové pohľady na históriu regiónu, jeho osídľovanie, dejiny baníctva tohto územia, zozbierané historické banské názvoslovie, no i vyvrátenie v nedávnej minulosti šírených predsudkov o škodlivosti každého nemeckého úsilia v tejto doline, ktoré viedlo po II. svetovej vojne k zničeniu mnohých nemeckých prameňov, čím boli viac ako 700 ročnej histórii tohto regiónu spôsobené nenávratné škody. Preklady ešte dochovaných pôvodných prameňov a historických prác však môžu aspoň čiastočne zaplniť umelo pretrhané cesty poznania našej histórie. Pomôžme si voľnou parafrázou citátu Leopolda Grussa: Prekladom neuvádzame žiadne nové dejiny gelnického údolia. Osudom generácií je však ich striedanie. Ak odídu dve – tri bez písomnej stopy, môže byť ich strata v chode dejín nenahraditeľná. I to je dôvod priblíženia tohto diela súčasníkovi prostredníctvom prvého vydania jeho prekladu do slovenčiny.