Hajko & Hajková strana 2 z 2

Autor skúma etiku Pierra Abélarda v celej jej komplexnosti, ako po historickej, diachrónnej línii, tak aj synchrónnej v rámci kontextu života Pierra Abealarda. V Jozekovom texte je zvýraznená subjektivizačná tendencia Abélardovej náuky o poznaní, ktorá sa prejavuje v etike v dôraze na úmysel, ako jedinečnom a podstatnom kľúči k spravodlivému etickému aj právnemu hodnoteniu každého jednotlivého človeka. Text nastoľuje problematiku mravnej indiferencie v ľudskom konaní. Mravnú kvalitu dostáva ľudský skutok až vôľovým rozhodnutím konať proti svojmu svedomiu alebo v súhlase so svojim svedomím. Čo je proti svedomiu, to je mravné zlo - etický nedostatok. Ťažisková časť získaných materiálov pochádza z dominikánskych, benediktínskych a jezuitských archívov a knižníc, kde bolo možné nahliadnuť do zdrojov originálneho i sekundárneho charakteru.