Herial

Po bestselleroch Intimita vlkov, Posadnutosť a Ružový trojuholník, vydáva spisovateľ a scenárista Jozef Heriban poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem. Originálny zmysel pre humor, dráždivá sexualita, kompozičné novátorstvo, ale aj prekvapujúce prechody z reality do absurdity sú zárukou neopakovateľného čitateľského zážitku. Heribanove postavy sa strácajú v bielej hmle, ktorá ich obklopuje. Všetky sa svojím spôsobom hrajú na skrývačku. Vystierajú ruky, aby sa dotkli niekoho blízkeho. Aj keď sa im to nedarí, stále znovu a znovu hľadajú vo svojom živote lásku, nehu, pravdu a porozumenie.

Eva Widermanová žije vo svete rýchlokvasených celebrít, falošných vzťahov a trblietavej pretvárky. Pohybuje sa medzi ľuďmi, ktorí denno-denne vyrábajú veľké farebné mediálne bubliny. Vďaka nim sa skoro každý môže stať aspoň na chvíľku slávnym. Evu Widermanovú tento umelý svet zraňuje a najradšej by z neho utiekla. Niekam ďaleko. K svojim milovaným kaktusom, k vysnívanej láske a k naozajstným priateľom. Keď padne na úplne dno, zachrániť ju môžu už len antidepresíva. Tamara Heribanová vo svojom románovom debute opisuje život veľkého vydavateľského domu. Originálnym humorným spôsobom zachytáva precitlivenú dušu hlavnej hrdinky, asistentky obávanej šéfredaktorky najvplyvnejšieho bulvárneho časopisu. Eva Widermanová varí kávu, rozdeľuje poštu, o ničom nerozhoduje a tvrdí, že ničomu nerozumie. Vraj ani sama sebe.

Top 37 žien Slovenska je názov exkluzívnej publikácie, ktorá predstavuje naše mimoriadne ženské osobnosti.Táto publikácia je aj výrazom vďaky za energiu a inšpiráciu, ktoré tieto výnimočné Slovenky vnášajú do našich životov. Spoločnosť Herial sa ju rozhodla pripraviť v nákladnejšom výpravnom duchu aj preto, lebo si ju naše osobnosti aj čitatelia zaslúžia. Rozhovory pripravili renomované publicistky Táňa Veselá, Silvia Lispuchová, Alena Heribanová a Julka Mekyňová, profilové fotografie nafotili známi fotografi Anna Mrázek Kovačič, Marcel Gonzalez-Ortiz a Braňo Šimončík Top Slovenky sú hodné našich najhlbších sympatií a nebojíme sa povedať, že aj obdivu. Želáme Vám príjemné chvíle v ich spoločnosti....

Nový román Jozefa Heribana sa dotýka citlivej témy homosexuality. Príbeh piatich hlavných postáv sa zlieva do vzrušujúceho rozprávania o vášnivej láske zničujúcej žiarlivosti a perverznej zrade.

Vyše dvadsať rokov písal spisovateľ a scenárista Jozef Heriban román Prelet sťahovavých vtákov, ktorý sa skladá z troch častí. Próza Niekto na mňa stále píska (1996) získala v roku 1993 Prvé miesto v anonymnej súťaži Literárneho fondu, Intimita vlkov (2008) a Posadnutosť (2009) sa stali hneď po vydaní bestsellermi. Uznávaný literárny kritik Alexander Halvoník sa o próze Niekto na mňa stále píska vyjadril týmito slovami: „Heribanova prvá knižka je predovšetkým posadnutá hudbou. Je presne taká, ako si ju predstavoval mladý konzervatorista: svieža, vrúcna, nežná, vtipná, rozmarná, vzrušujúca, dojímavá a – netradične sexi.“

Samuel Gold Baťovanský je druhým fagotistom vo filharmónii a myslí si, že ho Boh miluje menej ako ostatných. Ako sám hovorí, vie sa s tým vyrovnať, pretože s ním sa život nikdy nemaznal. Namiesto toho, aby sa stal uznávaným svetovým klaviristom alebo slávnym dirigentom, sedí vo filharmonickom orchestri a hrá na tom nemotornom hudobnom nástroji. Ale prekážajú mu aj iné veci. Napríklad, keď hyeny so zadkami pritlačenými k sebe ukradnú gepardici poctivo ulovenú antilopu, alebo keď pripitý svadobný otec otravuje jeho a Pištu Lakatoša, aby hrali stále dokola nejaké hlúpe odrhovačky... Jeho rozhovory s Bohom určite zaujmú čitateľa svojím originálnym humorom a neopakovateľným štýlom, ktorý posúva príbeh do metaforického obrazu nekonečného ľudského putovania za láskou, šťastím a uznaním... Verzia: Fatalistické úsilie hrdinu vypovedať za každú cenu svoju pravdu je pre Jozefa Heribana žriedlom nevyčerpateľnej komiky. Autor dáva svojmu hrdinovi možnosť vyhovoriť sa zo všetkých svojich tráum, posadnutostí i krívd, čím vlastne z neho robí humorného antihrdinu, ktorý poskytnutú možnosť aj dokonale využíva. Oznamuje nám svoje „pochopené“ pravdy a presviedča nás o nich s takou nástojčivosťou, že by sme boli ochotní naozaj uveriť, že svet je plný podrazov, úskokov, ľstí, arogantnej bezzásadovosti a korupcie. Heribanova kniha o fagotistovi, ktorého nemiloval Boh, je podmanivé dielko prežiarené láskou k hudbe, ale samo má rytmus i dynamiku, humor i iróniu, drsnosť i poetickosť, intimitu i schopnosť sociálnej komunikácie. Má však aj nezvyčajnú dávku ľudskej či spoločenskej empatie. Je to nielen smutnoreč za biblického Kaina, ale rovnako aj otázka optimistu o hodnote súčasného človeka, sugestívne nastolená umením nachádzať otázky tam, kde iní nachádzajú iba odpovede. Alexander Halvoník literárny kritik

Každú sobotu navštevuje Lara svojho staručkého otca, o ktorého sa cez týždeň stará opatrovateľka. Teo Mudroch, vozíčkar, žije predovšetkým vo svojich spomienkach na svoju krásnu manželku, presvedčenú komunistku, a na svoju policajnú kariéru, ktorá vyvrcholila menovaním za náčelníka krajskej správy. Túto pozíciu získal predovšetkým za vyriešenie brutálnej vraždy dvoch mužov, ktorá vyvolala v bývalom Československu veľkú pozornosť. Teraz, po mnohých rokoch si otec želá, aby dcéra napísala knihu o jeho najväčšom prípade. Lara sa najskôr bráni, ale nakoniec aj ona prepadne príbehu, ktorý ju fascinuje. Román Najväčší prípad môjho otca je inšpirovaný reálnym prípadom Ireny Čubírkovej z roku 1964. Brutalita, s ktorou Čubírková zavraždila svojich partnerov, nemala v tej dobe obdobu. Príbeh patrí medzi najzaujímavejšie prípady svetovej kriminológie.

Ivan Pavle je jednou z najvýraznejších osobností strednej maliarskej generácie na Slovensku. Jeho maliarsky výraz nesmeroval k hľadaniu módneho prejavu, ale k podstate umeleckej tvorby. Maľovanie mu splývalo so životom – vždy bol maliarom so silnou sebadisciplínou. Od začiatku bol ukážkovým figuralistom, študoval hmotu, analyzoval možnosti rozkladu tejto hmoty, pohybu či jeho sekvencií. Zobrazoval ľudské emócie v uvoľnených psychických stavoch. Nebolo podstatné, či figúry mali výrazne expresívny alebo meditatívny charakter, vždy mali silný výraz s dôslednou znalosťou anatómie. Monografia od uznávaného výtvarného teoretika Ivana Jančára zachytáva doterajšiu tvorbu tohto výnimočného solitéra, ktorý vďaka svojim maliarskym kvalitám patrí medzi najvýznamnejšie zjavy súčasnej slovenskej maliarskej tvorby.