Horská lucerna

V poradí druhá básnická kniha slovensko-americkej poetky Oľgy Urminskej, ktorá po emigrácii žila v amerických alternatívnych, hippie komunitách je výberom jej básní z archívu zo 70. a 80. rokov v preklade Samuela Vahovského. Poézia z tohto obdobia, časť ktorej bola publikovaná v amerických časopisoch a zborníkoch, reflektuje jej rebelský, nonkonformný a nezávislý život v týchto komunitách. Ale predovšetkým skúsenosť materstva, afirmáciu ženského tela, akými to aktuálne robila americká druhá vlna feminizmu či beat poézia – návratom k vytesneným formám rytmu, zariekavania či opakovania. Druhá časť knihy pod názvom „Jeden deň v živote umelkyne“ predstavuje civilnejšie ladené básne, ktoré ukazujú na jej neskoršie snahy popísať jedinečnosť umeleckého procesu, zachytávajú ju ako poetku aj maliarku.

Rôzne miesta rozprávajú rôzne príbehy, stačí rozhrnúť zem a čítať. Kdekoľvek sa pozrieme, nájdeme jazvy po dotyku s dejinami. Tri básnické skladby Jána Púčeka obsiahnuté vo zväzku Sklená huta vyrastajú z konkrétnych miest v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch, na ktorých zanechali stopy nielen veľké dejiny, ale aj konkrétne práca sklárskych či drevorubačských komunít. Prelínajú sa v nich dokumentárne fakty, tradované mýty, fragmenty ľudských príbehov i vlastná skúsenosť autora. Sklená huta, Stará hradská i Údolie sú skutočné miesta, ktoré môžeme nájsť na každej mape, zároveň sú to však aj univerzálne metafory životného priestoru, do ktorého človek vtlačil svoju stopu a tá bujnie, alebo sa v priebehu storočí úplne stráca.

Kniha renomovaného slovenského literárneho vedca a kritika je súborom interpretácií ôsmich slovenských próz vydaných v uplynulom desaťročí. Sedem kapitol – Spor s dejinami, Neisté Ja, Nesamozrejmá krajina, Poviedka, Identita, Rodina, Rod, Bilancia a Cudzinec predstavujú tvorbu Jána Roznera, Ivany Dobrakovovej, Richarda Pupalu, Vandy Rozenbergovej, Veroniky Šikulovej, Pavla Vilikovského a Ivana Medešiho. Interpretácia je vedená predpokladom, že do výstavby i recepcie diel sa do istej miery premieta dobový horizont literárnosti, predstavy o podobe prózy, relevantné v čase vzniku a vydania kníh. Východiskom je hypotéza o hraničnej povahe desaťročia, predpoklad, že vo vzťahu k reflexii literárnej tvorby je krátke i dlhé zároveň.

Už od svojho debutu bol Łukasz Jarosz, ktorý nemal ašpirácie stať sa literátom, so svojím jednoduchým a pritom mytologickým jazykom vnímaný ako solitér v kontexte mladej poľskej poézie so svojim autobiografickým príbehom, ktorý je rozpovedaný skutočne a pravdivo, cez prizmu iniciačných skúseností – zamilovanie, sex, narodenie dcéry, rozvod, smrť blízkych. Prvý slovenský výber jeho poézie predstavuje básnika súčasného života v malopoľskej dedine, v tradičnej katolíckej rodine, básnika, ktorý na rozdiel od svojich rovesníkov neopúšťa tento svet, aj keď ho prežíva s plným vedomím smrteľnosti, pozorujúc otca, ktorého život mal žiť. Tento život, ktorý číta, môže byť pre nás aj vzhľadom na kultúrnu aj teritoriálnu blízkosť nielen príťažlivý, ale aj rozpoznateľný a veľmi skutočný.

Dobiehajúca kultúra je súborom publikovaných aj nepublikovaných textov kultúrnej kritiky z prvých dvoch dekád 21. storočia, od vstupu Slovenska do Európskej únie až po kovidovú krízu, zachytávajúcich konjunktúru a pád kapitalizmu pohostinnosti. S názvom inšpirovaným Habermasom a jeho dobiehajúcou revolúciu, kniha mapuje návrat k historickým naratívom a znovunastolenie kultúrneho buržoázneho poriadku s cieľom prekonať traumy 20. storočia.

Debutová zbierka Viktora Suchého Básne o počasí obsahuje trojveršia žánrovo blízke haiku, aforizmu a hádanke. Nová zbierka bez veľkých písmen, ktorú autor dopísal v Pekingu, obsahuje haiku v štyroch cykloch ročných období. Jeho miera sústredenia a zaujatia prchavými javmi, ktoré súčasne odrážajú jeho rozpoloženie získava nové kontexty a odtiene, nové formy blízkosti, prepojenia a dôvery. Názov inšpirovaný citátom gréckeho básnika a knihovníka Kallimacha – veľká kniha, veľké zlo - obhajuje poetiku básnických miniatúr.

V roku 2020 sa Maroš Bafia s cyklom svojich básní Prichádzajúci chlapec stal finalistom súťaže Básne SK/CZ, ktorým zaujal vo svojej presvedčivej polohe nonkonformného individualistu. Nasledoval cyklus Čo zostalo z prichádzajúceho chlapca. Autor cez kontrast, iróniu, vtip a aforistickú výpoveď odzrkadľuje svoju zraniteľnosť a krehkosť, ktoré sa prejavili počas predchádzajúcich rokov. Tie boli preňho formatívne a do značnej miery potvrdili jeho polohu akéhosi blúdiaceho individualistu. Mohli by sme tu hovoriť o citovej výchove 21. storočia.

Pokračovanie knihy o malej Sofii, v ktorej ilustrátorka Noemi Rácz kreslí a píše príbehy, ktoré zažila so svojou dcérou Sofiou a jej zvieratami. V tejto knižke sa malý psík Oli stáva spoločníkom Sofie a ona sa stáva jeho spoločníčkou. Vychádza dvojjazyčne slovensko-maďarsky.

Už od prvých zbierok Joe Palaščák prekvapoval svojou zrelosťou. Vo svojej piatej básnickej knihe sa mužskosť v dejinách, jej podoby a zlyhania stávajú nosnou témou. Cez príbehy, mytológiu aj náboženstvo autor uvažuje o tele a potláčaní zraniteľnosti, o výbojnosti a cestách kamkoľvek. Nimi sa prelína osobný príbeh muža, mladého otca, ktorý premýšľa na pozadí krajiny 21.storočia, kam inam by šiel. KamInam ako slovenské slovo je ozvenou pútnického španielskeho „camino“ – cesta.

„V 90. rokoch niekto na sochu Marxa a Engelsa v Berlíne nasprejoval nápis – Wir sind unschuldig/My sme nevinní. Chcel tým zrejme povedať, že teoretici komunizmu nie sú zodpovední za zločiny režimu, ktorý sa nimi inšpiroval.“ Čo všetko sa udialo v mene Marxa? Na pozadí historických udalostí, intelektuálnych dejín 20. storočia a vybraných filozofov autor ukazuje, čo z marxizmu bolo zodpovedné za krach marxizmu, ale tiež ako sa vždy nanovo a revolučne pokúša rehabilitovať nielen ako metóda, ale aj spoločenská prax pri stále sofistikovanejších formách útlaku. V závere ponúka nový pohľad na to, prečo je MY dnes, v ére fosílnej ekonomiky a klimatickej krízy, opäť potrebné.

Grafická kniha je korešpondenciou s rokom, v ktorom sa mladá žena vysporiadava so smrťou svojej mamy. Ako autorka a ilustrátorka v nej debutuje kurátorka a teoretička vizuálneho umenia Gabriela Kisová, ktorá si roky kreslila a písala pre seba. Príbeh je nakreslený expresívnou čiernou tužkou a vyrozprávaný lyrickou skratkou, v ktorej sa jej darí zachytiť komplexnú ľudskú emóciu. Listy sú adresované jednotlivým mesiacom a v nich aj antickým božstvám, ktoré stále dokážu rámcovať náš pohyb v kultúre, aj v kultúre trúchlenia. Listy z pevniny sú snahou zachytiť miesto, o ktoré sa dá v takýchto chvíľach oprieť.

Zázemie grafičky a ilustrátorky Kataríny Rybnickej je v grafickom dizajne, v jej ilustráciách sa tak nevyhnutne objavuje úzky vzťah medzi slovom a obrazom. V knižke Psí život vytvorila nie jedného, ale hneď niekoľkých psov. Všetko je tu prispôsobené najmladšiemu čitateľovi. Psia kniha jednoducho ukazuje, čím sa od seba líšia malý a veľký či suchý a mokrý pes. Kniha nie je len knihou, ale aj hrou a prostriedkom na vymýšľanie si nových príbehov s Vašimi deťmi. Psia kniha bola finalistkou Národnej ceny za dizajn, rovnako finalistkou výstavy Well Designed Book v Katowiciach.

Ústrednou témou knihy Ostrovy nikoho je postoj západnej kultúry k smrti, ktorá prešla v 18. storočí zásadnou premenou. Vizuálny umelec Maroš Rovňák sa venoval umeleckému výskumu posunu v našom vnímaní smrti od obdobia osvietenstva, ktoré podnietilo v Európe vznik moderných cintorínov a túto tému aj fotograficky mapoval na vybraných európskych aj slovenských cintorínoch 19. storočia. Kniha prináša veľmi živý text, pozostávajúci z jeho úvah, rešerší a postrehov z jeho umeleckého výskumu. Hypomnemata je odkazom na antickú tradíciu písania, ktorú aktualizoval Michel Foucault v starosti o seba. Fragmentárne úvahy na pomedzí disciplín estetiky, teórie architektúry a histórie, literatúry, filozofie a vizuálneho umenia spája bytostný záujem o niečo, čo posledných dvesto rokov odoláva našej predstavivosti. Kniha je doplnená súborom autorových fotografií.

Adaptovaný biblický príbeh, v ktorom si Noem stavia obrovský stôl pre rastliny, aby ich zachránil pred potopou, vznikol po hurikánoch a je inšpirovaný ekologickým hnutím aj mobilnou záhradou umelcov. Láskavý a poučný príbeh, ktorý napísal a rovnako aj ilustroval, je podľa autora aj pre dospelých, deti zasa učí hravým spôsobom o záhradkárčení a botanike. Príbeh je z jeho archívu (1999) a slovenskému čitateľovi sa tento autor knižne predstavuje po prvýkrát.

Raný cyklus slovenskej umelkyne emigrantky z roku 1968 Oľgy Urminskej je o mladých ženách z prostredia amerických komún, v ktorých autorka žila. Vysoko štylizované lyrické opisy pracujúce s rytmom a opakovaním majú skoro až piesňový charakter a odkrývajú škálu emócií, životných postojov a hodnôt týchto žien a sú na nich vidieť vplyvy ženskej beatnickej poézie. Bilingválnu knihu sprevádzajú autorkine ilustrácie z jej archívu. V preklade Samuela Vahovského.

Debutová poetická kniha prináša fascinujúci obraz katastrof, úkazov a kalamít v novodobých dejinách. Revoltujúce oceány, skaly a sopky, tento širší obraz a príbeh novodobých dejín prináša poetka v tradícii veľkých krajinárskych maliarov a organicky ich prepája s príbehmi samotárov mužov a žien, neznámych svätých, ktorí prežívajú na troskách týchto katastrof.