Inštitút Gaia

Svet je ponorený v zmätku. Tak ako populistické vlny čoraz intenzívnejšie narážajú na demokratické štruktúry – najviditeľnejšie v USA znovuzvolením Donalda Trumpa – nacionalistické a extrémistické politické sily ohrozujú pokrok dosiahnutý počas mnohých desaťročí úsilia. Ako sme sa sem dostali? A ako zaceliť trhliny v našej spoločnosti a hľadať víziu nového smerovania? Filozof Ken Wilber (1949-) vo svojej knihe Post-pravdový svět pripisuje zodpovednosť za túto situáciu predovšetkým progresívnym častiam spoločenského spektra, ktoré dnes pôsobia v pozícií vedúcej kultúrnej špičky. Tomuto prúdu vďačíme za množstvo dôležitých posunov, čo ale v spoločenskej dynamike pôsobí ako problém, je prizma „politicky korektného“ elitárstva, cez ktorú sa pozerá na všetky ostatné časti spoločnosti. Keď k tomu pridáme postpandemickú destabilizáciu vzťahov, rastúce technicko-ekonomické tlaky, a všeobecnú existenčnú neistotu a úzkosť, výsledkom je skutočne veľmi výbušná zmes. Napriek všetkému hnevu, frustrácii a rastúcej polarizácii však máme dôvod na nádej. Cesta vpred sa začína uzdravením progresívnej kultúrnej špičky a vytvorením priestoru pre novú integrálnu evolučnú silu, ktorých spoločné pôsobenie nás môže vyviesť z chaosu, k väčšej celistvosti.

Každá štruktúra a inštitúcia okolo nás potrebuje inováciu, redizajn a transformáciu. Potrebujeme zmeny v oblasti vzdelávania, správy vecí verejných, priemyslu, dopravy, infraštruktúry, energetiky, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a zdravotníctva. Potrebujeme tiež kompletnú zmeniť náš sociálny, finančný a ekonomický systém. Najdôležitejšia transformácia, ktorá sa musí uskutočniť predtým, ako sa pustíme do úplnej premeny podstaty ľudskej prítomnosti na Zemi, však zahŕňa hlboké spochybnenie nášho spôsobu myslenia, nášho svetonázoru a nášho hodnotového systému. Tieto hlbinné zmeny ovplyvnia to, prečo, čo a ako tvoríme, otázky, ktoré si kladieme, a teda aj riešenia či odpovede, ktoré ponúkame. Daniel Christian Wahl (1971-) nás vo svojej knihe Design regenerativních kultur kladením hlbokých otázok pozýva k tvorivým rozhovorom vedúcim nielen k zmene nášho civilizačného príbehu, ale aj k mimoriadnemu osobnému zmocneniu. Pozitívna zmena je plne na dosah. My všetci sme dizajnéri! Dnešný systém sme vytvorili my sami a preto ho aj môžeme pretvoriť tak, aby slúžil ľuďom a planéte.

Predstavte si, že vaša pamäť by sa scvrkla na výsek minulosti dlhý jeden mesiac. Nezasiahlo by to základné funkcie vašich rečových, kognitívnych a emočných centier, ale prišli by ste o všetky hlbšie vzťahové väzby a všetky komplexné city a myšlienky, ktoré sa formujú postupným vrstvením životných skúseností v čase. V dôsledku toho by sa vami prežívaná identita scvrkla na žalostný tieň jej skutočnej hĺbky a bohatosti. No a niečo podobné sa nám stalo vo vzťahu k našim vlastným duchovným a kultúrnym dejinám. Existenčný zmätok, strata celkového zmyslu, hodnotové vykorenenie, vôľová paralýza, zacyklenosť v úzko subjektívnom prežívaní a neschopnosť vzťahovať svoj osobný príbeh k veľkému príbehu nášho sveta sú prejavom odpojenia našej vlastnej psyché od jej hlbinných vrstiev. Veľká kríza identity, v ktorej sa naša civilizácia ocitla, je dôsledkom. Pre zmenu tohto stavu je potrebné skutočné duchovné prebudenie - voči kráse nášho sveta, voči vzácnosti darov, ktorými ako ľudské bytosti disponujeme, voči krehkosti nesmiernej výsady žiť, tvoriť a milovať v tejto jedinečnej dobe. Spraviť rozhodujúci krok smerom k takémuto prebudeniu môžeme len my sami. Nespraví ho za nás žiadna kniha. Čo ale kniha môže spraviť, je vyčarenie príbehu, ktorý uchváti našu imagináciu natoľko, že takýto krok začneme pokladať najskôr za možný a následne za niečo, po čom my sami začneme túžiť. A presne takýto účinok na človeka má príbeh, ktorý vo svojej knihe Vášeň západní mysli rozpráva Richard Tarnas (1950-).

Klimatická zmena a ďalšie globálne výzvy pred nás kladú veľkú úlohu od základov pretvoriť našu civilizáciu a nanovo prerozprávať kultúrny príbeh, ktorý našim životom dáva zmysel a smerovanie. Myšlienkovo provokujúca kniha Charlesa Eisensteina (1967-) Klíma Nový príbeh do diskusie o klimatickej zmene prináša čerstvý vietor. Prichádza s celistvou perspektívou umožňujúcou nové uchopenie rámcov, taktiky a cieľov, s ktorými pri našej snahe zastaviť ničenie planetárneho ekosystému pracujeme. Eisenstein v nej ukazuje obmedzenosť dominantného prístupu k riešeniu klimatickej krízy, ktorý označuje ako uhlíkový redukcionizmus. Mnoho porúch klimy, ktoré dávame za vinu skleníkovým plynom, má svoje skutočné korene v rozpade ekosystémov a skutočne tvorivá reakcia na zmenu klímy by sa preto mala orientovať v prvom rade na regeneráciu ekosystémov. V čase, keď vstupujeme na cestu k spoločenskej a ekologickej regenerácii, táto kniha prichádza s odvážnym a presvedčivým pohľadom na svet postaveným na integrite a cite pre posvätný rozmer prírody i života.