Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre

Kniha obsahuje komentáre k textom evanjelia každej nedele liturgického roka A, v ktorých vysvetľuje starozákonné súvislosti, kultúrny kontext či spôsob myslenia ľudí vtedajšej doby. Jej cieľom je jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom ponúknuť čitateľom evanjelia nový a obohacujúci pohľad na jeho obsah. Texty nie sú určené iba pre kňazov, katechétov či vedúcich biblických stretnutí, ale pre každého, kto má túžbu hlbšie sa ponoriť do posvätných textov evanjelia. Obohatením publikácie je QR kód na konci každého textu, po načítaní ktorého sa zobrazí komentár v podobe videonahrávky.

Kniha obsahuje komentáre k textom evanjelia každej nedele liturgického roka C, v ktorých vysvetľuje starozákonné súvislosti, kultúrny kontext či spôsob myslenia ľudí vtedajšej doby. Jej cieľom je jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom ponúknuť čitateľom evanjelia nový a obohacujúci pohľad na jeho obsah. Texty nie sú určené iba pre kňazov, katechétov či vedúcich biblických stretnutí, ale pre každého, kto má túžbu hlbšie sa ponoriť do posvätných textov evanjelia. Obohatením publikácie je QR kód na konci každého textu, po načítaní ktorého sa zobrazí komentár v podobe videonahrávky.

ThDr. Andrej Mária Čaja (nar. 1976) je kňazom medzinárodného združenia Dielo Ježiša Veľkňaza – Rodina Panny Márie. Teologické štúdia absolvoval na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, ktoré ukončil dizertačnou prácou v roku 2009. Je autorom monografií: Panna Mária vo Svätom písme a Panna Mária v Božom pláne spásy. V predkladanej novej knihe Panna Mária v Tradícii Cirkvi I. ponúka prvý zväzok dejín mariológie venovaný základom mariánskej náuky a úcty v kresťanskom staroveku.

Pravé svetlo prišlo na svet... A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali (Jn r, 9.4-5). Akoby nám Ján svojím Prológom túžil prerozprávať osud uboleného Jóba, ktorý volá: Svetlo je opäť bližšie áko vo tmách som si lôžko pripravil (Jób 17,12-13). Kristovo ponorenie sa do tmy v tomto duchu pripomína „Podobenstvo o svadbe kráľovho syna“: Keď sa svadobná sieň naplnila hosťami, kráľ tam zbadal človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu... Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy Í ruky a vyhoďte ho von do “ (Mt 22,10-11.13). * Ak by sme si tieto slová dovolili premietnuť »na Svetlo zostupujúce do temnoty z Jánovho Prológu a následne i na moment ukrižovania, keď bol svet vskutku zahalený do tmy (porov. Mt 27, 45), ľahko by sme v mužovi vyhodenom von do hustej noci mohli spoznať spasiteľný údel Ježiša Krista, ktorý sa vo svojej obeti sám postavil na naše miesto, a prijal náš trest. Podobne .ako strestaný svadobčan z podobenstva, rovnako aj náš P sôrjaav - edésan: Jn 18,12), vyhodený do ( 23,44), zvlečený zo svadobného odevu až zostal nahý na kríži (porov. Jn 19, 23), aby sme si my, zhromaždení v jeho Cirkvi, zaslúžili vstúpiť vo svadobnom odeve do svetla nebeských siení - na Baránkovu svadobnú hostinu! (porov.*Z/u 19,7-9).

Tak, ako Boh pri stvorení ukryl do vnútra človeka svoj obraz (Gn 1,27), tak ukryl do vnútra Cirkvi Eucharistiu. Sviatosť oltárna následne zvnútra zanecháva svoju vlastnú podobu na Cirkvi a dáva jej akoby podiel na vlastnej sviatostnosti, čím sa aj samotná Cirkev stáva sviatosť v Kristovi, čiže znak a nástroj dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva (LG, 1; Dl 11, KKC 766). Povieme, že Eucharis-tia tvorí Cirkev. Zároveň však platí aj opak. Aj Cirkev tvorí Eucharistiu. To môžeme zvlášť pozorovať, ak kontemplujeme svätú omšu ako Máriino mystické telo. Matka i omša chápané ako prirodzenosť v totálnej službe nadprirodzenosti vyjadrujú Bohu svoje áno: Služobnica Pána tak urobila pri Zvestovaní, keď vyriekla ponížený fiat slovo pokorenia, sláviaca Cirkev tak zas robí pri liturgii, keď vyslovuje kon-sekračný fiat slová premenenia. Teraz povieme, že Cirkev tvorí Eucharistiu

Kedy ste naposledy videli rozkvitnutý kvet? Kedy ste sledovali poletujúceho motýľa? Kedy naposledy ste sa zastavili a vnímali krásu, ktorá sa okolo vás nachádza? Áno, zabúdame na nevšednosť a krásu okolo nás a namiesto toho sa zamotávame do každodennej monotónnosti. Svet a život vnímame skôr ako zoznam povinností, ktoré je nevyhnutné vykonať. To nás však skutočne nenapĺňa. Namiesto toho je potrebné spomaliť a naučiť sa uvedomovať si krásu Božieho stvorenstva, ktoré nás obklopuje. Inšpirovať nás môže publikácia Rozkvitnúť pre život nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, ktorá obsahuje nenáročné úvahy o stvorenstve a je obohatená o farebné fotografie prírody. Kniha má lacetku a je vhodná ako darček.

Ježiš ako Boží Syn prišiel na svet skrze Máriu a Mária je zasa prostrednicou, cez ktorú smerujú naše modlitby ku Kristovi. Bez nej sa k nemu nemôžeme dostať. Ich vzájomný vzťah môžeme rozčleniť na dve obdobia: od Ježišovho narodenia po zázrak v Káne Galilejskej, kedy je Mária matkou Ježišovou; a potom obdobie od tejto udalosti po Kalváriu, kedy sa Mária stáva matkou všetkých, za ktorých jej Syn zomrel. Každý mariánsky ctiteľ je pozvaný priučiť sa takémuto vzťahu: milovať Ježiša a milovať i svojich blížnych. Publikácia V plnosti slávy je zhrnutím mariánskych homílií Viliama Judáka, ktoré počas niekoľkých rokov prednášal na mariánskych slávnostiach či iných príležitostiach. Predstavujú autorovu osobnú spiritualitu vo vzťahu k Panne Márii. Jeho teológia je ucelená a pramení z bohatstva foriem duchovnosti. Kniha obsahuje aj texty, ktorých autorom je dogmatický teológ Ľubomír Hlad.

Keď sa mi pred viacerými rokmi dostala do rúk kniha Petra Eggera o kresťanskom pohľade na svetové náboženstvá, netušila som, že onedlho bude táto téma mimoriadne aktuálna. Rok 2015 však priviedol do nášho životného priestoru nie len vlnu utečencov z islamských krajín ale aj záujem o náboženstvo, s ktorým sme pred tým neboli nikdy tak bytostne konfrontovaní. Teroristické útoky motivované islamom nás postavili pred problém samej podstaty náboženstva ako takého. Po prečítaní jednotlivých kapitol venovaných svetovým náboženstvám som nadobudla presvedčenie, že práve skúmanie pôvodu a rozšírenia svetových náboženstiev pomáha Utvrdiť našu vlastnú kresťanskú identitu v dobe, keď kresťanstvo v Európe je vytláčané inými náboženskými a kultúrnymi praktikami a stále viac stráca svoj vplyv. Mnohí mladí ľudia prejavujú záujem o východné náboženstva hľadajúc tam šťastie a pritom si neuvedomujú, že je to práve kresťanstvo, ktoré európsky priestor povznieslo po všetkých stránkach a odovzdávalo z generácie na generácie najhumánnejšiu náboženskú formáciu akú svet poznal. V komparatívnom spôsobe poznávania samej podstaty každého náboženstva je návrat k jedinej pravej viere už len prirodzeným dôsledkom. Kniha ma zaujala jednoduchou formou spracovania a prehľadným rozvrstvením jednotlivých kapitol, čo môže dobre poslúžiť katechétom prípadne stredoškolským profesorom nie len na hodinách náboženstva ale aj na hodinách etiky, ak sa postavia k náboženskej problematike nezaujato a pravdivo. Napokon aj autor začínal ako stredoškolský profesor a jeho štýl je blízky študentskému prostrediu. Vnímajúc, že mnohokrát nepoznáme význam náboženstiev v dejinách ľudstva a už vôbec si neuvedomujeme jedinečné priority kresťanskej viery, rozhodla som sa knihu z nemeckého originálu preložiť a požiadať nášho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka o pomoc pri jej prípadnom publikovaní. Chcem vysloviť úprimnú vďaku za to, že kniha uzrela svetlo sveta, ako aj všetkým, ktorí sa na publikácii knihy akýmkoľvek spôsobom podieľali. Dagmar Babčanová

Kniha obsahuje zamyslenia nad vybranými úvodnými modlitbami (tzv. kolektami), ktoré kňaz prednáša vždy na začiatku svätej omše. Práve tie neraz veriaci človek ľahko prepočuje. Predkladané úvahy nám veľmi pútavým spôsobom približujú nielen samotný text konkrétnej Modlitby z daného sviatku, ale zároveň nám na mnohých príkladoch, obrazoch a príbehoch pomáhajú hlbšie pochopiť ich skrytý význam i samotnú svätú omšu. Príťažlivosť jednotlivých krátkych kapitol je umocnená tým, že čitateľovi ponúkajú odpovede na otázky, ktoré si častokrát sám kladie: Prečo chodiť do kostola?; Prečo sa spovedať u kňaza?; Ako sa zamerať na omšu, aby "nenudila"?; Čo sa pri nej v skutočnosti deje?; Nejde len o staromódne obrady «stredovekej» Cirkvi?; a pod. Autor sa zároveň nezabudol skrze príťažlivé príklady a výroky mnohých svätých i svetských spisovateľov dotknúť tém ako: voľná láska; pravá sloboda; pravda; Duch Svätý; Panna Mária... Kniha je určená pre každého, kto je unavený z povrchného prežívania svätej omše alebo svojho kresťanského a náboženského života. Zostaň s nami! Chceme aj my, to spoločne vziať do úst a nechať hovoriť naše srdce ako takí, ktorí ho pomaly spoznajú na našej ceste; predovšetkým tam, kde vidíme už len východisko úteku, keď je nám všetko už primnoho, čo sa tu rozbíja a tlačí, kde sa zdá, že už niet nádeje a nikto nechce už ísť s nami. On je ten, ktorý vidí ďalej a dáva aj silu a svetlo. Preto, Pane, zostaň s nami! Treba však azda na záver pripomenúť: Emauzy nie sú končenou stanicou, ale východiskom nového prelomu. Obom učeníkom sa daroval nový život. Nepodržia si ho pre seba, ale chcú z toho dať ďalej. Zmenení sa vydajú na cestu. Poháňa ich radosť. Vracajú sa na miesto, kde sa zničili ich nádeje. Toto sa im stáva však miestom prísľubu, kde sa im privoláva znovu vlastná skúsenosť: Pán skutočne vstal z mŕtvych! (Lk24,34) zažijú, nie sme sami so svojimi skúsenosťami, ale v spoločenstve s apoštolmi. Ako nové stvorenie v Kristovi vedia, že sa môžu, ba musia podeliť s inými o tento nový a otvorený život a ho stále znovu zakusovať. To dáva šancu človeku každých čias, aj nám. Kiež nám poslúži k tomu aj sympatická knižočka, ktorú vám vrele odporúčam! Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup

Jarné a letné mračná, ktoré so sebou neraz prinášajú silné búrky, môže sprevádzať i jav, ktorý nie je žiadnou raritou. Tmavú zamračenú oblohu v jednom momente pretne silný blesk, pričom jeho hromový úder do našich uší doľahne až omnoho neskôr. Časový posun medzi zábleskom na jednej strane a jeho zaburácaním na strane druhej, niekedy trvá dlhšie ako desať sekúnd. Táto bežná zvláštnosť je spôsobená tým, že zvuk sa šíri omnoho pomalšie (cca. 340 m/s) než samotné svetlo (299792458 m/s). Dráha dlhá tristotisíc kilometrov, ktorú preletí lúč svetla behom jednej sekundy, by teda zvuku trvala približne 250 hodín, čo je vyše desať dní. Človek teda neraz svojím sluchom vníma ako prítomné to, čo je v skutočnosti pre náš zrak už minulosťou... Scéna ukrižovania bola obrazne povedané sprevádzaná jednou veľkou búrkou: obloha sa zatiahla, nastala tma po celej zemi, slnko sa zatmelo a zem sa zatriasla (porov. Mt 27,51; Lk 23,44-45). Ozvena z búrky tejto kalvárskej obety k nám dolieha pri každom slávení Eucharistie, keď kňaz vyslovuje slová: Toto je moje telo... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás...

Každý kňaz je pozvaný pracovať v službe Slova ako ohlasovateľ evanjelia. K tomu je kňazovi udelená milosť zostať navždy počúvajúcim učeníkom, prežívajúc pritom spiritualitu Márie, Martinej sestry. Táto milosť ho robí schopným uveriť Božiemu slovu s vedomím, že slová jeho služby nie sú jeho, ale toho, ktorý ho poslal. Teda kňaz nie je pánom tohto Slova, ale jeho služobníkom. Nie je ani vlastníkom, ale dlžníkom pred tvárou Božieho ľudu. Podobne ako Cirkev, aj kňaz je tým, ktorý evanjelizuje. Je preto potrebné, aby si uvedomoval, že aj on musí byť ustavične evanjelizovaný. Veľmi dôležité pre kňaza pri ohlasovaní evanjelia Božiemu ľudu je vedomie, že túto úlohu nemá sám zo seba. Bola mu zverená samým Kristom. Ak teda kňaz verne plní úlohu hlásateľa evanjelia, prehlbuje pri tom vlastné povolanie, ktoré mu zveril Kristus. Sú to akoby dve strany jednej mince: plnenie zvereného poslania a prehlbovanie vlastného povolania. Je tu však aj hlbšie pozvanie na prežívanie spirituality založenej na Božom slove. Zmapovať Božie slovo do každodenného života je náročnou, ale zároveň veľmi dôležitou úlohou pre každého kňaza. Vyžaduje si neustálu bdelosť, obozretnosť a napredovanie v rozličných oblastiach života. Aby bolo hlásanie Slova účinné, je potrebné, aby kňaz konštruktívne a kriticky poznával, v perspektíve viery a svojho poslania, ideológie, súčasný jazyk, kultúru a typológie šírené hromadnými oznamovacími prostriedkami, ktoré veľmi ovplyvňujú myslenie. Mons. Viliam Judák nitriansky biskup