Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre

Biblické dielo vedecko-náučného charakteru, pojednávajúce o posledných chvíľach dvoch apoštolov v meste Rím, doplnené kresbami a fotografiami z rímskeho podzemia. Je rozdelene na 4 kapitoly: - Biblické svedectvá zo Svätého písma, - Svedectva z tradície (cirkevní spisovatelia prvýchkresťanských storočí), - Ďaľšie mimobiblické svedectva, - Archeologické skúmanie hrobov oboch apoštolov pod rímskymi bazilikami. Po odbornej stránke knihu lektorovali traja biblickí odborníci: prof. ThDr. Pavol Farkaš, PhD., ThLic. Igor Hanko, Mgr. Jozef Šoška. Imprimatur udelil Mons. Tomáš Galis.

Svätá Gemma Galgani: Svätá Gemma Galgani (1878-1903) je známa pod titulmi ako: „Ovocie Kristovho umučenia“, „Dcéra Kristovho umučenia“, „Kristova nevesta“ alebo „Obeť lásky“. Charakterizovalo ju jej zamilovanie sa do ukrižovaného Krista, ktorého láskavý výzor túžila niesť na vlastnom tele. Okrem stigiem ju zdobil telesný kríž v podobe chorôb ako sú: zakrivenie chrbtice, zápal mozgových blán, úplná strata sluchu, vypadanie všetkých vlasov, paralýza údov, čiže strata pohybu, tuberkulóza. Po duchovnej stránke prežívala ukrutnú tmu, ba dokonca priame napádanie zlého ducha (obsesia), fyzické mučenie, pokušenia rôzneho druhu a pod. Všetko jej to však slúžilo na osobné posväcovanie a ešte väčšiu lásku k Ukrižovanému. Mala osobitný vzťah s Pannou Máriou Sedembolestnou, ktorá jej bola Matkou i sprievodkyňou. Neha a gestá Sedembolestnej Panny voči Gemme sú nádherným príkladom tej najvľúdnejšej nehy, akú môže kresťan od svojej nebeskej Matky očakávať. Gemma bola jedna z mála svätých, ktorý nám odkrývajú jedinečný vzťah s vlastným anjelom strážnym. Bol jej ako „chápavý brat, dôverný priateľ, ale aj prísny otec“. Za svätú ju vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1940 pre vzor svojho života, hrdinské čnosti, stotožnenie sa s Kristovým utrpením, ako aj pre jej veľkodušné zrieknutie sa seba samej, dokonalú poslušnosť, úplnú odovzdanosť do Božej vôle a výnimočnú lásku k Ježišovi Kristovi. Stala sa patrónkou sirôt, chorých a opustených, bojujúcich v pokušení a tých, ktorí hľadajú čistotu srdca. Taktiež sa nazýva „svätou proti samote“. Súčasťou knihy je: obšírny životopis; preklady extáz, listov, denníka, Autobiografie; Deviatnik s cirkevným schválením; obrázková príloha; a deväť obšírnych tém podľa pestrosti z Gemminho života a teológie so zreteľom na duchovný rozbor života každého kresťana.

Každý kňaz je pozvaný pracovať v službe Slova ako ohlasovateľ evanjelia. K tomu je kňazovi udelená milosť zostať navždy počúvajúcim učeníkom, prežívajúc pritom spiritualitu Márie, Martinej sestry. Táto milosť ho robí schopným uveriť Božiemu slovu s vedomím, že slová jeho služby nie sú jeho, ale toho, ktorý ho poslal. Teda kňaz nie je pánom tohto Slova, ale jeho služobníkom. Nie je ani vlastníkom, ale dlžníkom pred tvárou Božieho ľudu. Podobne ako Cirkev, aj kňaz je tým, ktorý evanjelizuje. Je preto potrebné, aby si uvedomoval, že aj on musí byť ustavične evanjelizovaný. Veľmi dôležité pre kňaza pri ohlasovaní evanjelia Božiemu ľudu je vedomie, že túto úlohu nemá sám zo seba. Bola mu zverená samým Kristom. Ak teda kňaz verne plní úlohu hlásateľa evanjelia, prehlbuje pri tom vlastné povolanie, ktoré mu zveril Kristus. Sú to akoby dve strany jednej mince: plnenie zvereného poslania a prehlbovanie vlastného povolania. Je tu však aj hlbšie pozvanie na prežívanie spirituality založenej na Božom slove. Zmapovať Božie slovo do každodenného života je náročnou, ale zároveň veľmi dôležitou úlohou pre každého kňaza. Vyžaduje si neustálu bdelosť, obozretnosť a napredovanie v rozličných oblastiach života. Aby bolo hlásanie Slova účinné, je potrebné, aby kňaz konštruktívne a kriticky poznával, v perspektíve viery a svojho poslania, ideológie, súčasný jazyk, kultúru a typológie šírené hromadnými oznamovacími prostriedkami, ktoré veľmi ovplyvňujú myslenie. Mons. Viliam Judák nitriansky biskup

S úsmevom je život krajší. Práve o toto tvrdenie sa opiera kniha Keby Pán Boh nerozumel žartu, v ktorej nájdeme veľké množstvo vtipov z rôznych oblastí cirkevného života. Vo vyše 400 žartoch ukrytých v tejto drobnej publikácii sa postupne s nadhľadom zasmejeme na rôznych situáciách, s ktorými sa možno stretnúť v našich farnostiach či pri stretnutiach s kňazmi.

Publikácia, ktorá sa Vám dostáva do rúk, je výsledkom záverečných prác študentov teológie z cirkevných dejín. Miroslav Šidlo predstavuje diecéznych kňazov Nitrianskeho biskupstva, ktorí boli súdení Štátnym súdom v Bratislave v rokoch 1948-1989. Marek Kotras sa zaoberal vo svojej magisterskej práci nitrianskymi diecéznymi kňazmi, ktorí boli odsúdení okresnými (ľudovými) súdmi, krajskými súdmi a Najvyšším súdom v Prahe. Juraj Klinko prezentuje osudy kňazov, ktorí boli sústredení z celého Slovenska v kámom pracovnom tábore v Močenku. Vo svojej práci sa sústreďuje na kňazov Nitrianskej diecézy. Všetky tri práce vznikli na základe štúdiá dokumentov v jednotlivých archívoch, príslušnej literatúry a výpovedí ešte žijúcich prenasledovaných kňazov, resp. svedkov. Kiež aj toto svedectvo trpiacej a umučenej Cirkvi nás vedie k vďačnosti a úcte voči týmto svedkom viery a nech v nás prehĺbi vzťah k hodnotám, pre ktoré znášali nepriazeň toho sveta. Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup

Jarné a letné mračná, ktoré so sebou neraz prinášajú silné búrky, môže sprevádzať i jav, ktorý nie je žiadnou raritou. Tmavú zamračenú oblohu v jednom momente pretne silný blesk, pričom jeho hromový úder do našich uší doľahne až omnoho neskôr. Časový posun medzi zábleskom na jednej strane a jeho zaburácaním na strane druhej, niekedy trvá dlhšie ako desať sekúnd. Táto bežná zvláštnosť je spôsobená tým, že zvuk sa šíri omnoho pomalšie (cca. 340 m/s) než samotné svetlo (299792458 m/s). Dráha dlhá tristotisíc kilometrov, ktorú preletí lúč svetla behom jednej sekundy, by teda zvuku trvala približne 250 hodín, čo je vyše desať dní. Človek teda neraz svojím sluchom vníma ako prítomné to, čo je v skutočnosti pre náš zrak už minulosťou... Scéna ukrižovania bola obrazne povedané sprevádzaná jednou veľkou búrkou: obloha sa zatiahla, nastala tma po celej zemi, slnko sa zatmelo a zem sa zatriasla (porov. Mt 27,51; Lk 23,44-45). Ozvena z búrky tejto kalvárskej obety k nám dolieha pri každom slávení Eucharistie, keď kňaz vyslovuje slová: Toto je moje telo... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás...

Keď sa mi pred viacerými rokmi dostala do rúk kniha Petra Eggera o kresťanskom pohľade na svetové náboženstvá, netušila som, že onedlho bude táto téma mimoriadne aktuálna. Rok 2015 však priviedol do nášho životného priestoru nie len vlnu utečencov z islamských krajín ale aj záujem o náboženstvo, s ktorým sme pred tým neboli nikdy tak bytostne konfrontovaní. Teroristické útoky motivované islamom nás postavili pred problém samej podstaty náboženstva ako takého. Po prečítaní jednotlivých kapitol venovaných svetovým náboženstvám som nadobudla presvedčenie, že práve skúmanie pôvodu a rozšírenia svetových náboženstiev pomáha Utvrdiť našu vlastnú kresťanskú identitu v dobe, keď kresťanstvo v Európe je vytláčané inými náboženskými a kultúrnymi praktikami a stále viac stráca svoj vplyv. Mnohí mladí ľudia prejavujú záujem o východné náboženstva hľadajúc tam šťastie a pritom si neuvedomujú, že je to práve kresťanstvo, ktoré európsky priestor povznieslo po všetkých stránkach a odovzdávalo z generácie na generácie najhumánnejšiu náboženskú formáciu akú svet poznal. V komparatívnom spôsobe poznávania samej podstaty každého náboženstva je návrat k jedinej pravej viere už len prirodzeným dôsledkom. Kniha ma zaujala jednoduchou formou spracovania a prehľadným rozvrstvením jednotlivých kapitol, čo môže dobre poslúžiť katechétom prípadne stredoškolským profesorom nie len na hodinách náboženstva ale aj na hodinách etiky, ak sa postavia k náboženskej problematike nezaujato a pravdivo. Napokon aj autor začínal ako stredoškolský profesor a jeho štýl je blízky študentskému prostrediu. Vnímajúc, že mnohokrát nepoznáme význam náboženstiev v dejinách ľudstva a už vôbec si neuvedomujeme jedinečné priority kresťanskej viery, rozhodla som sa knihu z nemeckého originálu preložiť a požiadať nášho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka o pomoc pri jej prípadnom publikovaní. Chcem vysloviť úprimnú vďaku za to, že kniha uzrela svetlo sveta, ako aj všetkým, ktorí sa na publikácii knihy akýmkoľvek spôsobom podieľali. Dagmar Babčanová

Ježiš ako Boží Syn prišiel na svet skrze Máriu a Mária je zasa prostrednicou, cez ktorú smerujú naše modlitby ku Kristovi. Bez nej sa k nemu nemôžeme dostať. Ich vzájomný vzťah môžeme rozčleniť na dve obdobia: od Ježišovho narodenia po zázrak v Káne Galilejskej, kedy je Mária matkou Ježišovou; a potom obdobie od tejto udalosti po Kalváriu, kedy sa Mária stáva matkou všetkých, za ktorých jej Syn zomrel. Každý mariánsky ctiteľ je pozvaný priučiť sa takémuto vzťahu: milovať Ježiša a milovať i svojich blížnych. Publikácia V plnosti slávy je zhrnutím mariánskych homílií Viliama Judáka, ktoré počas niekoľkých rokov prednášal na mariánskych slávnostiach či iných príležitostiach. Predstavujú autorovu osobnú spiritualitu vo vzťahu k Panne Márii. Jeho teológia je ucelená a pramení z bohatstva foriem duchovnosti. Kniha obsahuje aj texty, ktorých autorom je dogmatický teológ Ľubomír Hlad.

Kniha obsahuje zamyslenia nad vybranými úvodnými modlitbami (tzv. kolektami), ktoré kňaz prednáša vždy na začiatku svätej omše. Práve tie neraz veriaci človek ľahko prepočuje. Predkladané úvahy nám veľmi pútavým spôsobom približujú nielen samotný text konkrétnej Modlitby z daného sviatku, ale zároveň nám na mnohých príkladoch, obrazoch a príbehoch pomáhajú hlbšie pochopiť ich skrytý význam i samotnú svätú omšu. Príťažlivosť jednotlivých krátkych kapitol je umocnená tým, že čitateľovi ponúkajú odpovede na otázky, ktoré si častokrát sám kladie: Prečo chodiť do kostola?; Prečo sa spovedať u kňaza?; Ako sa zamerať na omšu, aby "nenudila"?; Čo sa pri nej v skutočnosti deje?; Nejde len o staromódne obrady «stredovekej» Cirkvi?; a pod. Autor sa zároveň nezabudol skrze príťažlivé príklady a výroky mnohých svätých i svetských spisovateľov dotknúť tém ako: voľná láska; pravá sloboda; pravda; Duch Svätý; Panna Mária... Kniha je určená pre každého, kto je unavený z povrchného prežívania svätej omše alebo svojho kresťanského a náboženského života. Zostaň s nami! Chceme aj my, to spoločne vziať do úst a nechať hovoriť naše srdce ako takí, ktorí ho pomaly spoznajú na našej ceste; predovšetkým tam, kde vidíme už len východisko úteku, keď je nám všetko už primnoho, čo sa tu rozbíja a tlačí, kde sa zdá, že už niet nádeje a nikto nechce už ísť s nami. On je ten, ktorý vidí ďalej a dáva aj silu a svetlo. Preto, Pane, zostaň s nami! Treba však azda na záver pripomenúť: Emauzy nie sú končenou stanicou, ale východiskom nového prelomu. Obom učeníkom sa daroval nový život. Nepodržia si ho pre seba, ale chcú z toho dať ďalej. Zmenení sa vydajú na cestu. Poháňa ich radosť. Vracajú sa na miesto, kde sa zničili ich nádeje. Toto sa im stáva však miestom prísľubu, kde sa im privoláva znovu vlastná skúsenosť: Pán skutočne vstal z mŕtvych! (Lk24,34) zažijú, nie sme sami so svojimi skúsenosťami, ale v spoločenstve s apoštolmi. Ako nové stvorenie v Kristovi vedia, že sa môžu, ba musia podeliť s inými o tento nový a otvorený život a ho stále znovu zakusovať. To dáva šancu človeku každých čias, aj nám. Kiež nám poslúži k tomu aj sympatická knižočka, ktorú vám vrele odporúčam! Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup

Kedy ste naposledy videli rozkvitnutý kvet? Kedy ste sledovali poletujúceho motýľa? Kedy naposledy ste sa zastavili a vnímali krásu, ktorá sa okolo vás nachádza? Áno, zabúdame na nevšednosť a krásu okolo nás a namiesto toho sa zamotávame do každodennej monotónnosti. Svet a život vnímame skôr ako zoznam povinností, ktoré je nevyhnutné vykonať. To nás však skutočne nenapĺňa. Namiesto toho je potrebné spomaliť a naučiť sa uvedomovať si krásu Božieho stvorenstva, ktoré nás obklopuje. Inšpirovať nás môže publikácia Rozkvitnúť pre život nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, ktorá obsahuje nenáročné úvahy o stvorenstve a je obohatená o farebné fotografie prírody. Kniha má lacetku a je vhodná ako darček.