Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre strana 2 z 2

Tak, ako Boh pri stvorení ukryl do vnútra človeka svoj obraz (Gn 1,27), tak ukryl do vnútra Cirkvi Eucharistiu. Sviatosť oltárna následne zvnútra zanecháva svoju vlastnú podobu na Cirkvi a dáva jej akoby podiel na vlastnej sviatostnosti, čím sa aj samotná Cirkev stáva sviatosť v Kristovi, čiže znak a nástroj dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva (LG, 1; Dl 11, KKC 766). Povieme, že Eucharis-tia tvorí Cirkev. Zároveň však platí aj opak. Aj Cirkev tvorí Eucharistiu. To môžeme zvlášť pozorovať, ak kontemplujeme svätú omšu ako Máriino mystické telo. Matka i omša chápané ako prirodzenosť v totálnej službe nadprirodzenosti vyjadrujú Bohu svoje áno: Služobnica Pána tak urobila pri Zvestovaní, keď vyriekla ponížený fiat slovo pokorenia, sláviaca Cirkev tak zas robí pri liturgii, keď vyslovuje kon-sekračný fiat slová premenenia. Teraz povieme, že Cirkev tvorí Eucharistiu

Pravé svetlo prišlo na svet... A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali (Jn r, 9.4-5). Akoby nám Ján svojím Prológom túžil prerozprávať osud uboleného Jóba, ktorý volá: Svetlo je opäť bližšie áko vo tmách som si lôžko pripravil (Jób 17,12-13). Kristovo ponorenie sa do tmy v tomto duchu pripomína „Podobenstvo o svadbe kráľovho syna“: Keď sa svadobná sieň naplnila hosťami, kráľ tam zbadal človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu... Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy Í ruky a vyhoďte ho von do “ (Mt 22,10-11.13). * Ak by sme si tieto slová dovolili premietnuť »na Svetlo zostupujúce do temnoty z Jánovho Prológu a následne i na moment ukrižovania, keď bol svet vskutku zahalený do tmy (porov. Mt 27, 45), ľahko by sme v mužovi vyhodenom von do hustej noci mohli spoznať spasiteľný údel Ježiša Krista, ktorý sa vo svojej obeti sám postavil na naše miesto, a prijal náš trest. Podobne .ako strestaný svadobčan z podobenstva, rovnako aj náš P sôrjaav - edésan: Jn 18,12), vyhodený do ( 23,44), zvlečený zo svadobného odevu až zostal nahý na kríži (porov. Jn 19, 23), aby sme si my, zhromaždení v jeho Cirkvi, zaslúžili vstúpiť vo svadobnom odeve do svetla nebeských siení - na Baránkovu svadobnú hostinu! (porov.*Z/u 19,7-9).

ThDr. Andrej Mária Čaja (nar. 1976) je kňazom medzinárodného združenia Dielo Ježiša Veľkňaza – Rodina Panny Márie. Teologické štúdia absolvoval na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, ktoré ukončil dizertačnou prácou v roku 2009. Je autorom monografií: Panna Mária vo Svätom písme a Panna Mária v Božom pláne spásy. V predkladanej novej knihe Panna Mária v Tradícii Cirkvi I. ponúka prvý zväzok dejín mariológie venovaný základom mariánskej náuky a úcty v kresťanskom staroveku.