Ľuba Lučanská

Sú knihy časné a knihy nadčasové. Knižka „O HODNOTE KRESŤANSTVA A NEHODNOSTI KRESŤANOV“ vynikajúceho ruského pravoslávneho filozofa Nikolaja Berďajeva patrí medzi tie druhé... Milý čitateľ, držíš v rukách knižku, v ktorej niet miesta pre prázdne filozofovanie. Naopak. Každé slovo tohto ruského filozofa má váhu zlata a navyše, je prístupná a ľahko zrozumiteľná každému. Z každého jej riadku cítiť, že je napísaná práve pre nás, obyčajných ľudí, laikov, radových veriacich – a možno aj neveriacich – nielen pre teológov a duchovných. A hoci vznikla veľmi dávno, na jej aktuálnosti nič neubral čas ani zmena politického systému v bývalom socialistickom bloku. Naopak. Ľudia sa totiž odvtedy, čo autor túto knižku napísal, takmer vôbec nezmenili. Pán Ježiš svojimi slovami ani Svojím Duchom nemanipuluje. Keby to robil, tak za tých už vyše 2000 rokov by si podmanil celý svet... Stačí tak málo... Len otvoriť dvere svojho srdca, aby doň mohol vojsť Ten, Kto pri ňom stále vytrvalo stojí a klope... Mgr. Ľuba Lučanská, prekladateľka slovenského vydania

„Vždy som bola citlivé a vnímavé dieťa. Aj som si to vedela užiť: úžasné vône, krásna hudba, nádherná krajina. Teraz ma všetko tak unavuje. V poslednom čase bývam často taká vyčerpaná, že ma lekár vypísal na niekoľko týždňov ako práceneschopnú.“ To, čo táto mladá učiteľka opisuje, je dar a bremeno súčasne. Naša spoločnosť stavia na piedestál ľudí, ktorí niečo dokážu, ktorí majú „ostré lakte“. Citlivosť v každodennom živote nie je „cool“ – a napriek tomu naša kultúra uctieva také ikony senzitivity, akou bola princezná Diana. Život so zvýšenou citlivosťou totiž so sebou prináša mimoriadne príležitosti, ale aj isté nebezpečenstvá. Táto kniha pomáha postihnutým aj odborníkom pochopiť ich. Je určená najmä čitateľom, ktorí chcú vedieť viac o tom, či sú vysoko citliví, alebo sa chcú dozvedieť viac o tejto téme. Kniha obsahuje aj krátky sebahodnotiaci test, no je zaujímavá aj pre čitateľov, ktorí chcú do tejto témy preniknúť trocha hlbšie. Pretože kniha „Senzitívny človek“ sa zaoberá predovšetkým duševnými chorobami a poruchami osobnosti, ktoré súvisia s vysokou senzitívnosťou, pričom neobchádza ani fakt, že aj takýto človek sa o všetko zaujíma a je bystrý. Autor ju odporúča všetkým „pokročilým“ v danej tematike, ako aj odborníkom, ktorí s vysoko senzitívnymi ľuďmi pracujú. Dr. med. Samuel Pfeifer sa narodil v roku 1952. Oženil sa s Annemarie, s ktorou majú troch dospelých synov. Po štúdiu medicíny v Zürichu a ďalších štúdiách psychológie a teológie v Kalifornii (USA) sa stal špecialistom v odbore psychiatrie a psychoterapie. Dlhé roky pôsobí ako hlavný lekár na Psychiatrickej klinike Sonnenhald v Riehene pri Bazileji. Je autorom niekoľkých kníh, ktoré boli preložené do desiatich jazykov. Do povedomia sa dostal vďaka rôznym článkom v lekárskych časopisoch, ako aj prednáškam a seminárom. Záleží mu najmä na tom, aby sa o duševných chorobách hovorilo dostatočne zrozumiteľne a aby ľuďom, ktorí trpia duševnými problémami, vyjadril nádej. Dôraz kladie najmä na interakciu medzi medicínou a vierou, ako aj medzi lekármi, terapeutmi a pastormi.

Kolumbus v roku 1492 objavil Ameriku. Španieli hneď nato pod vedením Hernanda Cortéza dobyli ríšu Aztékov a pod vedením Francisca Pizarru aj ríšu Inkov. Vydávali sa za „križiakov“, ktorí chcú pohanom priniesť kresťanstvo... Alebo boli hnacou silou dobyvateľov vlastníci Ameriky, najmä zlato Inkov? Španieli a mnohí, ktorí prišli po nich, v každom prípade zničili veľké kultúry Ameriky a pôvodné obyvateľstvo zotročili, ak nezahynulo na rôzne choroby, ktoré Európania do Ameriky privliekli (kiahne). Ako tieto dobyvačné vojny Španielov hodnotíme dnes? Ako ich vo svojom príbehu hodnotí Jakob Wassermann? Vžíva sa do situácie jedného z dôstojníkov Francisca Pizarru a z jeho uhla pohľadu opisuje a hodnotí uvažovanie a konanie španielskych dobyvateľov. Napínavé udalosti v tomto príbehu zodpovedajú historickej skutočnosti.