Lúč strana 16 z 20

Darčeková publikácia plná nádherných fotografií a vzácnych myšlienok od známych filozofov, spisovateľov a svätcov. Je vhodná ako malá pozornosť či povzbudenie na ceste životom alebo ako prejav vďaky. V sérii Perly ducha ďalej vyšli: Vďaka za priateľstvo Milému človeku Teš sa zo života

V tejto útlej brožúrke si priblížime, prečo už teraz blahoslavený pápež Ján Pavol II., keď hovoril o duchovných a kultúrnych pľúcach Európy, myslel práve na Cyrila a Metoda a prečo ich v roku 1980 vymenoval za patrónov Európy. Priblížime si význam ic h misie a životopisné zmienky o nich. Môžeme sa tak pripraviť na Jubilejný rok svätých Cyrila a Metoda, ktorým oslávime v roku 2013 1150. výročie ich príchodu na Slovensko.

Univerzálny génius Blaise Pascal (1623 1662) je jedným z najvýznamnejších matematikov a fyzikov v histórii ľudstva a zároveň patrí medzi najpoprednejšie postavy dejín filozofie. V Myšlienkach sa zrkadlí mnohovrstvové myslenie jeho veľkého ducha. Zaoberá sa v nich ľudským vnímaním, poznávaním, vedomím, dušou, mysľou, pocitmi, vierou, ale aj politikou. Zvažuje, analyzuje, reflektuje a kladie otázky. Niečo vysvetlí, iné ostáva len načrtnuté Tiež sa v nich dozvieme na čo Pascal na prahu novoveku prišiel a čo dôkladne premyslel: Človek je viac ako poznanie, moc, majetok áno, viac ako všetko na svete. Pascal vie, že v ľudskom srdci je stopa, ktorú sledovať je nanajvýš rozumné.... A tak čítanie Pascalových Myšlienok umožní aj takému čitateľovi, ktorý sa nezaujíma o otáz­ky náboženstva a teológie, inšpirovať sa jeho múdrosťou, hľadaním zmyslu života a láskou k blížnemu. Dielo Myšlienky boli ucelene vydané až po Pascalovej smrti. A od prvého vydania v roku 1670 vo Francúzsku patrí toto dielo ku klenotom svetovej literatúry. Na Slovensku vychádza v treťom vydaní.

Kniha pamätí J. E. Mons. Jána Sokola vznikla na základe rozhovoru s historikom Petrom Sokolovičom. Na pozadí života otca sa dozvedáme mnohé z dejinných udalostí v Česko-Slovensku, samostatnej Slovenskej republike, o živote za komunistov pred novembrom 1989, o zápase za slovenskú samostatnosť v r. 1992, ako aj o živote spoločnosti v súčasnosti. Mnohé je o jeho duši, viere i o Katolíckej cirkvi. Nesmierne zaujímavé sú objektívne informácie o jeho obvinení a rehabilitácii vo veci tzv. sprenevery ako aj o jeho strete s arcibiskupom Róbertom Bezákom.

V roku 1802 našli archeológovia v rímskych katakombách neznámy hrob s pozostatkami asi trinásťročného dievčaťa. Na troch tehlách uzatvárajúcich hrob boli vyryté symboly, ktoré spolu so zvyškami hlinenej ampulky so stopami krvi svedčili o jeho násilnej smrti. Časom bola neznáma mučeníčka identifikovaná a dnes ju mnoho ľudí pozná ako svätú Filoménu aj na základe mimoriadnych znamení a úcta a obdiv k nej stále rastie. Knihu Svätá Filoména - divotvorkyňa napísal dominikánsky kňaz Paul O´Sullivan ešte začiatkom 20. storočia. Možno v nej preto badať výrazné znaky ľudovej zbožnosti a uctievania svätých vtedajších čias. Svätú Filoménu si veľmi ctili viacerí pápeži, osobitne Gregor XVI., ktorý v roku 1835 ustanovil 10. august ako deň liturgickej spomienky na túto sväticu. A svätý Ján Mária Vianney jej príhovoru pripisoval všetky zázraky a obrátenia, ktoré sa udiali v čase jeho pôsobenia v Arse. Aj slovenskí čitatelia majú možnosť spoznať svätú Filoménu - divotvorkyňu a načerpať z prameňa jej nadprirodzenej pomoci.

Dejiny Slovenska a Slovákov je už piate, doplnené vydanie. Jej cieľom je poskytnúť čitateľovi vyčerpávajúcu syntézu dejín Slovenska a Slovákov. Jej ambíciou je doplniť a opraviť doteraz používané učebnice a príručky tam, kde je to potrebné. Autor kladie dôraz na tie skutočnosti, ktoré dokazujú a potvrdzujú prastarú etnogenézu slovenského národa a hlboké historické korene jeho štátnosti. Udalosti týkajúce sa iných, najmä susedných národov a štátov sú zaznamenané iba v takom rozsahu, v akom majú priamy či nepriamy vzťah k slovenským dejinám. Autor venuje pozornosť aj Slovákom v zahraničí. Obsahuje 48 strán farebnej obrazovej prílohy. Kniha obsahuje chronologický prehľad histórie Slovenska od prvého storočia po Kristovi až po rok 2000.