Luna

Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá vyjadruje naliehavú potrebu intelektuálne náročnej lektúry. Nie je to poézia výbojná, ani konfrontačná, ani úniková. Naopak: je uzavretá, spontánna a zámerná. Obohacuje a provokuje: čistotou mysle, vyrovnanosťou umu a jemnosťou srdca. Prizma bolesti je prizmou láskavej pravdy o sebe, o nás, o svete.

Básnická zbierka Dotyku duše je šiestou knihou básní Jozefa Leikerta, o ktorej básnik a kazateľ Daniel Pastirčák v recenzii napísal: „Čítanie Jozefovej útlej knižočky mi pripadalo ako prechádzka po pobreží oceánu tesne pred brieždením. Svetlo je tu skôr tušené, takmer neprítomné. Priestor je pustí a za ním nesmierna rozľahlosť vôd. Na pobreží v piesku zostali len stopy, naplaveniny, sedimenty. Krehká čiara soli, kostrička kraba či odpad naplavený z výletných lodí. To, čo bolo vyvrhnuté dejom na okraj sa stalo symbolom odkazujúcim k zmyslu toho deja. Autor sám svoju báseň chápe ako spovednicu: ,Spovedám sa Bohu / a básni. // Nič pravdivejšie nepoznám.´“ Knihu Dotyky duše ilustroval známy slovenský akademický maliar Alexej Vojtášek.

Literárni kritici a prekladatelia sa zhodujú v názore, že básnická tvorba Jozefa Leikerta sa vyznačuje zvláštnym filozofickým nazeraním. V tomto zmysle je najnovšia básnická zbierka Zláskavenie I. trochu odlišná. Básnik sa v nej primárne zaoberá vzťahom muža a ženy a skloňuje partnerské spolužitie vo všetkých pádoch. Ilustrácie do knihy urobil Ján Kelemen a doslov napísala herečka Božidara Turzonovová, ktorá podčiarkla: „Po prečítaní najnovších básní Jozefa Leikerta mám pocit, že sú trochu iné, ako v predchádzajúcich básnických zbierkach Pokosená hlina, Šepot krokov, Pominuteľnosť či Dotyky duše, v ktorých dominuje hlboká filozofia o podstate a bytí človeka. Zdanie však klame. Po opakovanom prečítaní zbierky Zláskavenie I. som sa presvedčila, že poetika básnika je rovnaká, len vyjadrovanie je trochu iné, lakonickejšie. Áno, verše sú jednoduchšie, akési vzdušnejšie a výrečnejšie. Najmä však inak filozofujúce. Autor presne vie, čo a ako má povedať, aby jeho slovo nevyznelo naprázdno, ale zarezonovalo. Tieto básne sú ako obraz namaľovaný jedným ťahom štetca.“ Básnická zbierka Zláskavenie II. je voľným pokračovaním predchádzajúcej zbierky Zláskavenie I. Tematicky sú obidve zbierky rovnaké, zaoberajú sa intímnym prežívaním muža a ženy, ktorí sa neraz zmietajú v súčasnom hektickom svete a neustále tužia po kráse a čistej, úprimnej láske. Básnickú zbierku dotvoril kresbami jeden z najlepších súčasných slovenských grafikov Ján Kelemen. Doslov napísal Pavol Hammel, ktorému je téma blízka ako spevákovi a skladateľovi. Okrem iného napísal: „Leikert nekričí, že je básnik. Mnohí ho poznajú viac ako spisovateľa literatúry faktu, historika, univerzitného profesora či organizátora kultúrnych podujatí. Je však najmä básnik, čo je zjavné zo všetkých jeho textov. Básnik mimoriadne citlivý, vnímavý, žijúci poéziou, ktorý aj keď v živote neraz zakopne, túži žiť podľa svojho básnického desatora. Leikertova poézie je krátka, úsečná, ale výrečná. Autor má úctu k básnickému slovu, neplytvá ním, ale váži ho div nie na atómových váhach. Sú to verše o živote žitom, nie vymyslenom. Básňami akoby sa spovedal ani nie tak Bohu, ale skôr sebe. Cez seba vníma všetko nad nami a okolo nás, celý vesmír s ľudskými snaženiami, radosťami i bolesťami.“

Kniha Ďaleko a predsa blízko s podtitulom Českí a slovenské študenti po 17. novembri 1939 v Československej zahraničnej armáde obohacuje slovenskú literatúru faktu. Pri spracovaní témy autor kombinoval archívne dokumenty s literárnymi zdrojmi, ale pracoval najmä metódou oral history. Podarilo sa mu vyhľadať žijúcich pamätníkov udalostí a z ich výpovedí vznikla zaujímavá mozaika, ktorá dopĺňa pohľad na takmer neznámu časť spoločných česko-slovenských dejín. Historik Jozef Leikert sa v rámci štúdia novodobých európskych dejín téme udalostí 17. novembra 1939 venoval vo viacerých publikáciách a knihách literatúry faktu.

Kniha Sny v okovách patrí k čitateľsky úspešným knihám literatúry faktu Jozefa Leikerta. Známy slovenský spisovateľ a publicista Ján Čomaj na obálku knihy napísal: „Azda každý čítal zážitky alebo beletristické spracovanie ukrutných dní a rokov v táboroch smrti. Nikdy som ich však nečítal v takej sugestívnej podobe a s toľkými neuveriteľnými epizódami, ako sa to podarilo Jozefovi Leikertovi. Pri všetkej úcte ku kompozičným danostiam autora sa táto úžasná drobnokresba mohla dosiahnuť len pracovitosťou a vytrvalosťou. A tá je Leikertovi vlastná vo všetkých jeho dielach.“

Kniha Testament svedomia je knižný rozhovor, v ktorom sa autor zamýšľa nad mnohými problémami, ktoré netrápia len známeho slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého. Toho Ladislava Ťažkého, ktorý odmietol po roku 1989 stať sa ministrom kultúry a predsedom Matice slovenskej. Rovnako odmietol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky. Tak ako predtým zostal verný svojej literatúre, hoci dlhé roky nesmel publikovať. V odpovediach odhaľuje najvnútornejšie pocity a nahlas uvažuje o udalostiach minulých, ale aj súčasných. Kniha je vzácnym dokumentom doby, v ktorej spisovateľ žil, tvoril a aktívne sa zapájal do kultúrno-spoločenského diania.

Kniha literatúry faktu známeho slovenského historika, spisovateľa a básnika na osude Slováka, ktorého v Prahe popravilo nemecké gestapo v rámci Akcie 17. novembra 1939 spolu s ďalšími ôsmimi mladými ľuďmi, upozorňuje na vojnové nebezpečenstvo. Autor sa formou listu prihovára Markovi Frauwirthovi, mladému mužovi z Tvrdošína, ktorý zomrel nezmyselnou smrťou. Téma rezonuje aj po mnohých rokoch, lebo brutalita a surovosť, s akou Nemci v novembri 1939 prepadli študentov a odvliekli ich do koncentračného tábora v Sachsenhausene, odkiaľ sa nemali vrátiť, nemá v novodobých európskych dejinách obdobu. Hitler popravou deviatich študentských funkcionárov dal jasný signál, že budúca česká inteligencia nebude existovať. Kniha je zaujímavo graficky riešená a ilustrovaná umeleckými fotografiami slávneho fotografa Karola Kállaya.

Najnovšia básnická zbierka je dvanástou samostatnou básnickou zbierkou Jozefa Leikerta vydanou na Slovensku. Viaceré knihy poézie mu vyšli v zahraničí. Autor svojským pohľadom, reflexiou minulého hľadá podstatu bytia, večného kolobehu života. Zameriava sa na vieru v rovnováhu tejto podstaty, odhodlanosť niečo z tejto viery odovzdať, zanechať. Najradšej by sme premostili diaľavy/ a zastavili zmeškaný vlak. / Čas času a zauzlených uzlov. ... To je iba fragment z obsahu najnovších básní, ktorými sa autor pomyselným oblúkom vracia najmä do minulosti, do detstva, do prostredia svojich predkov, ktorých nosí hlboko v sebe. S nekonečnou túžbou hľadať pravdu v ich životoch, poučenie z ich chýb, čerpať múdrosť z prostých slov, vyznaní a konania. Poézia obyčajného ľudského života jednoduchého, ale o to vzácnejšieho úprimnosťou a nezištnosťou. Takto stručne možno charakterizovať na básne, v ktorých je však ukrytá hlboká filozofia. Básnik čitateľa aj touto básnickou zbierkou presviedča, že je básnikom okamžiku minulého, prítomného i budúceho. Kniha vyšla v obmedzenom náklade, známy slovenský grafik Braňo Gajdoš ju riešil ako bibliofíliu s originálnym podpisom autora a ilustráciami Juraja Čuteka . Na tvorbe knihy sa bude podieľať známy slovenský ilustrátor Juraj Čutek.

Kniha Mňačko a Izrael (politické a osobné peripetie známeho novinára a spisovateľa v rokoch 1967 a 1968) je voľným pokračovaním knihy Taký bol Ladislav Mňačko, ktorú Jozef Leikert napísal v roku 2008. V novej knihe sa venuje pomerne krátkemu úseku života kontroverzného novinára a spisovateľa Ladislava Mňačka, ktorého mnohí označovali prívlastkami ako československý Solženicyn či červený Hemingway. Na protest proti proarabskej politike československej vlády sa prominentný novinár a úspešný spisovateľ rozhodol odcestovať do Izraela. Československé úrady považovali jeho odchod za emigráciu a pozbavili ho štátneho občianstva, titulu zaslúžilý umelec, všetkých štátnych vyznamenaní a vylúčili ho z komunistickej strany. Autor odkrýva nielen vtedajšie politicko-spoločenské pozadie, ale aj zákulisie osobného života Ladislava Mňačka, jeho vnútorný zápas medzi láskou a povinnosťou, medzi slávou a charakterom. Kniha je cenným dokumentom doby a biografie významnej slovenskej kultúrnej osobnosti 20. storočia.

Na základe množstva archívnych dokumentov, autentických výpovední a spomienok pamätníkov autori spracovali osud novinára a spisovateľa Romana Kaliského na pozadí turbulentných udalostí minulého storočia. Roman Kaliský dlhé roky pracoval v novinách, vo filme, v televízii, odkiaľ ho začiatkom normalizácie vyhodili a dvadsať rokov bol robotníkom. Predtým, ešte ako študent, sa zapojil do SNP a bol zranený. Po druhej svetovej vojne vstúpil do Strany slovenskej obrody, za ktorú bol dvanásť rokov poslancom Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia. Viac rokov pracoval v legendárnom Kultúrnom živote. Po novembri 1989 sa stal nakrátko riaditeľom Slovenskej televízie a vrátil sa k novinárskemu povolaniu. Politicky sa už neangažoval, ale v roku 1993 sa výrazne pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Pútavá monografia k nedožitej storočnici Romana Kaliského odhaľuje jeho životnú cestu, ktorá nebola vždy priamočiara.