Magnificat

Mariánska úcta je neoddeliteľnou súčasťou katolicizmu od počiatkov kresťanstva. Jej dôležitým bodom bolo vyhlásenie prvej mariánskej dogmy na koncile v Efeze (431): Panna Mária je Matka Božia, y priebehu stáročí Cirkev uvažovala nad Máriinou spoluprácou pri diele spásy a prehlbovala analýzu jej pripojenia ku Kristovej spásnej obete... V skutočnosti Máriina úloha ako Spo-luvykupiteľky neskončila oslávením jej Syna“ - povedal sv. pápež Ján Pavol II. Podobne ako pred štvrtou mariánskou dogmou vyhlásenou v roku 1950 o Máriinom nanebovzatí, aj v našich časoch sa po celom svete šírili a šíria petície adresované pápežom za vyhlásenie piatej dogmy: Panna Mária Spoluvykupi-telka, Prostrednica a Orodovnica. Na Slovensku bola táto „mariánska križiacka výprava“ prijatá dosť rozporuplné. K výmene názorov došlo medzi biskupom Pavlom M. Hnilicom (1921 - 2006), ktorý žil roky v Ríme a našimi domácimi biskupmi. Jeden z pomocných biskupov sa ukázal ako silný odporca akýchkoľvek aktivít podporujúcich vyhlásenie tejto mariánskej dogmy. Všetci sa zhodujú, že Panna Mária spolupracovala na vykúpení. Problém nastáva, keď sa vďaka tejto spolupráci Panne Márii dáva titul „Spoluvykupiteľka“. Problém je teda viac lingvistický ako teologický a dogmaticko-mariologický. Ján Košiar (1960) - kňaz, mariológ, redaktor, publicista. Patril k blízkym spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu a Sebastiána Labu SJ. Študoval v Ríme, kde bol v roku 1987 vysvätený za kňaza. Po návrate do vlasti bol zástupcom šéfredaktora Katolíckych novín (1992 - 1995), následne pracoval v Slovenskej televízii (1996 - 1999); potom vo Vatikánskom rozhlase (1999 - 2005). Ako rytier Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov pracoval v diplomatických službách v Bielorusku (2008 - 2012). V rokoch 2014 - 2021 pôsobil ako kaplán v Trnavskej arcidiecéze. Spolupracuje s rozličnými vydavateľstvami.

Socialistické väznice. Za čo ste sa tam mohli dostať? Aké práva mali kresťania v bývalom Československu? Ako fungovala tzv. podzemná Cirkev? Ako sa veriaci bránili? A napokon, čo sa udialo počas Novembra 1989? Ako prebiehal proces s tzv. Bratislavskou päťkou a prečo skončilo Hnutie za občiansku slobodu? O tom všetkom a ďalšom sa dozviete v knihe Antona Seleckého KANÁL. Kniha s fotografickou a dokumentačnou prílohou, ktorá obsahuje odtajnené informácie Štátnej bezpečnosti. Kniha Kanál vznikala fakticky niekoľko desaťročí, z dobových dokumentov, zápiskov, monitorov a denníkov autora. Je rozdelená do štyroch samostatných častí. Prvá, pod názvom Zvuky ticha zachytáva autorove spomienky, a rámcovo dobu normalizácie od 21. augusta 1968 cez autorove zážitky, a napokon jeho vstup do disidentského obdobia. V druhej časti pod názvom Stopy na betóne autor opisuje začiatok jeho odbojovej činnosti, vrátane zážitkov zo 7 mesačnej vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni a Justičnom paláci. V tretej časti Na kríži Pravdy už prináša prípady perzekvovaných katolíckych aktivistov na Slovensku ako aj udalosti, ktorými sa autor zaoberá, dokumentuje a ich a posiela o nich správy do mníchovského Rádia Slobodná Európa. Toto obdobie končí sviečkovou manifestáciou 25. marca 1988. V poslednej časti publikácie KANÁL pod názvom Bratislavská päťka autor podrobne opisuje vznik Hnutia za občiansku slobodu a jeho činnosť, ktorá vyústila do trestného stíhania piatich slovenských disidentov na čele s Jánom Čarnogurským. Tento súdny proces sa napokon prelína s tzv. Zamatovou revolúciou. Podrobnosti a doposiaľ málo známe fakty, ktoré autor opisuje v tejto súvislosti kladú ešte aj dodnes nezodpovedané otázky týkajúce sa samotného priebehu Novembra 1989. Autor napokon hodnotí opisované obdobie, ako aj súčasný stav spoločnosti v kapitole Malá analýza Novembra. Autor prináša dianie a vývoj hlavne posledných 10 rokov komunistickej totality cez prizmu vlastných zážitkov, čo dáva celej publikácii KANÁL akčný rámec.