mamaš strana 2 z 9

Ekonomická zbraň na bojisku modernej vojny História zrodu ekonomických sankcií a prečo ich dedičstvo naďalej formuje svet Sankcie dnes dominujú svetovej politike. Prvýkrát sa objavili na začiatku 20. storočia ako spôsob, ktorým sa mal udržiavať svetový poriadok. Hoci boli navrhnuté ako prostriedok na predchádzanie konfliktom, ich model vychádzal priamo zo skúseností prvej svetovej vojny a mal sa aplikovať aj v mierových časoch. Historik Nicholas Mulder sleduje využívanie ekonomických sankcií od blokád a obchodných obmedzení cez udržiavanie koloniálnych impérií až po medzivojnové konfrontácie s fašizmom. Vďaka rozsiahlemu archívnemu výskumu spája politické, ekonomické, právne a vojenské dejiny a ukazuje, ako sa z donucovacieho nástroja stalo mierotvorné opatrenie v rukách Spoločnosti národov a neskôr OSN, aj aké to má implikácie pre súčasnú politiku. Táto mimoriadne aktuálna kniha vrhá nové svetlo na dôvody, prečo sú sankcie často považované za formu vojny – a prečo sú ich (ne)zamýšľané dôsledky také závažné. Najlepšia kniha roku 2022 podľa časopisu Foreign Affairs.

Charles Leclerc je považovaný za jeden z najväčších talentov motošportu a vychádzajúcu hviezdu Formuly 1. Etabloval sa ako nádejný pilot Ferrari a kráčajúc v stopách Nikiho Laudu a Michaela Schumachera má v hľadáčiku titul majstra sveta. Než v roku 2018 debutoval v tíme Sauber, stal sa jazdec z Monaka majstrom Formuly 3 aj Formuly 2 v dvoch po sebe idúcich sezónach. Veľkú cenu na okruhu v Monte Carle sledoval už ako dieťa a vedel, že raz sa posadí za volant monopostu kráľovnej motošportu. Počas svojho raketového vzostupu stratil otca aj najlepšieho priateľa a tieto životné tragédie formovali Charlesa ako pilota i človeka. Kniha Adama Hay-Nichollsa, ktorý strávil veľkú časť svojej kariéry v paddocku Formuly 1, je strhujúcim rozprávaním o ceste Charlesa Leclerca zo skromných pomerov, jeho snahe o naplnenie pretekárskeho sna a neochvejnom úsilí vrátiť majstrovskú trofej do továrne najslávnejšieho tímu všetkých čias.

Sprievodca novým svetom umelej inteligencie Prvý komplexný slovenský sprievodca AI. Sme na prahu éry, ktorú si dnes len ťažko vieme predstaviť. Umelá inteligencia je už teraz súčasťou našich každodenných rozhodnutí, aj keď si to často neuvedomujeme. Táto kniha nie je manuál o algoritmoch, ale súbor jasných vysvetlení, úvah a praktických rád o tom, ako AI mení prácu, vzťahy, politiku či vzdelávanie. Prevedie vás súčasným stavom, predvídateľnými zmenami i etickými dilemami – a ukáže, ako sa pripraviť a aktívne podieľať na budúcnosti našej spoločnosti. Otázka nie je, či AI zmení náš život. Už ho mení. Otázka je, či týmto zmenám budeme rozumieť a dokážeme ich formovať v náš prospech.

Monografia Slovensko v 20. storočí Ľubomíra Liptáka, slovenského historika európskeho formátu, vyšla po prvý raz v roku 1968. Už o rok sa však stala kvôli odvážnym myšlienkam pre normalizačný režim neakceptovateľnou a väčšina nákladu bola skartovaná. Z publikácie sa nesmelo citovať a pre ďalšiu generáciu historikov a čitateľov zostala neprístupná. Odvtedy nestratila nič na svojej aktuálnosti, o čom svedčí jej niekoľko ďalších vydaní po roku 1989. Ide o výnimočnú syntézu slovenských dejín, ktorá sleduje premeny Slovenska od prelomu storočí v Rakúsko-Uhorsku, cez prvú svetovú vojnu a vznik Československa, medzivojnový vývoj, vojnový štát aj povojnovú premenu na komunistickú totalitu. Ivan Kamenec v predslove k piatemu vydaniu píše: „Kniha, ktorú držíte v rukách, je svojím poznaním, kladením otázok a formovaním smelých hypotéz stále prekvapujúco aktuálna v súčasnom zápase o charakter dnešného i budúceho kultúrneho života na Slovensku. Ak by sme si odmysleli tristné osudy prvého vydania a takmer dvadsaťročnú diskrimináciu a ostrakizáciu jej autora, mohli by sme pokladať primitívne politické útoky zo strany prívržencov ideológie dvoch totalitných systémov za najlepšie svedectvo jej odborných kvalít, respektíve morálnych občianskych postojov Ľubomíra Liptáka.“

Kniha Omyly v dejinách rozpráva fascinujúce príbehy vojenských omylov, ľudských zlyhaní či rozhodnutí, ktoré mali ďalekosiahle a neraz tragické následky. O osude ľudstva často rozhodovali nezmyselné bojové stratégie, politické prešľapy či nezvratné technologické katastrofy, ktoré mali priniesť pokrok, no zanechali za sebou spúšť. Kolumbus sa stratil, nepotopiteľný Titanic skončil na dne oceánu a na víťazstvo pri Gallipoli nestačila len slepá odvaha. Dozviete sa, ako taliansky kráľ svojím rozhodnutím prispel k nástupu fašizmu s tragickými dôsledkami pre celú Európu, kto zlyhal pri Moháči alebo ako cisár Nero ovplyvnil kolaps Rímskej ríše. Osobitný priestor dostávajú pretrvávajúce mylné výklady historických udalostí, ktoré dodnes formujú naše predstavy o minulosti aj súčasnosti.

Staroveké Grécko je všade – v politike, vo filozofii, v poézii aj na olympiáde. Či už ide o slová ako pandémia, biológia, demokracia, výrazy ako Oidipov komplex či Achillova päta, alebo o kópiu Parthenónu v čínskom zábavnom parku – grécka kultúra stále formuje naše myslenie, jazyk aj estetické vnímanie. Ako a prečo sa grécka antika stala takou populárnou? Renomovaný historik Tony Spawforth skúma grécke dedičstvo tam, kde by ste ho možno nečakali – v náboženstve, hollywoodských filmoch, športe aj politických hnutiach. Nevynecháva ani temnejšie kapitoly tohto vplyvu – od nacistického obdivu k Sparte, cez rasovú nadradenosť, toxickú maskulinitu, útlak žien, otroctvo, až po elitárstvo klasického vzdelania. Táto kniha je strhujúcim portrétom živej antiky, v ktorej ležia korene našej demokracie a modernej spoločnosti.

„Všimli ste si, že malé deti sú v podstate stále šťastné? Dokážu sa tešiť z maličkostí. Skáču do kaluží, váľajú sa v blate, hrajú sa s halúzkami. Kam sa potom všetka tá radosť podeje? Zo šťastných malých detí sa často stanú nešťastní dospelí, ktorí sú nespokojní so svojím životom.“ Ako byť šťastným dospelým? Profesor Bruce Hood čerpá zo svojich odborných znalostí z vývinovej psychológie a neurovedy a dáva na túto otázku odpoveď. Sériu prednášok o vedeckom prístupe k chápaniu šťastia, ktorá je základom tejto knihy, absolvovali tisíce študentov a učiteľov. Dobrovoľný kurz si zvolili napriek tomu, že zaň nezískali žiadne kredity, a jeho výsledky boli také presvedčivé, že ho Bristolská univerzita zaradila medzi akreditované predmety. Kniha Šťastie je veda spája poznatky z výskumu s praktickými cvičeniami, ktoré vám pomôžu sústrediť sa na svoje silné stránky, neporovnávať sa s ostatnými a vidieť to dobré vo vašich životoch. V siedmich kapitolách sa dozviete, ako prelomiť negatívne myšlienkové vzorce a znovu sa spojiť s ľuďmi a vecami, na ktorých skutočne záleží.

Ešte predtým, než svet podľahol seriálu Drive to Survive, bol tu Jackie Stewart – trojnásobný majster sveta F1 a jeden z prvých globálnych idolov motoristického športu. V typickej čapici, so slnečnými okuliarmi a nezameniteľným štýlom stelesňoval rýchlosť a charizmu. Jackieho autobiografia nerozpráva iba príbeh o víťazstvách. Sleduje životnú dráhu škótskeho chlapca z robotníckej rodiny, ktorý sa presadil v najnebezpečnejšom období histórie F1. Od legendárnych okruhov až po rokovacie sály veľkého biznisu, Stewartov život je plný triumfov a odvahy meniť veci k lepšiemu. Navždy zmenil bezpečnosť Formuly 1. Súťažil po boku legiend, lámal rekordy a vytvoril odkaz, ktorý presahuje svet motošportu.

Kniha Národy a nacionalizmus, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1983, je jedným z najkomplexnejších a najvplyvnejších vysvetlení vzniku nacionalizmu, aké boli kedy napísané. Gellner, opierajúc sa o celý rad disciplín vrátane filozofie, antropológie, sociológie, politológie a histórie, tvrdí, že nacionalizmus je nevyhnutným dôsledkom modernity. Nie je podľa neho prejavom zmyslených dávnych identít, ale reakciou na potreby moderného priemyselného sveta, ktorý vyžaduje jednotný jazyk, kultúru a štát. Kniha patrí k základným textom štúdia nacionalizmu a ponúka analytický rámec na pochopenie jeho vzniku a pretrvávajúceho významu aj v súčasnom svete. Aktualizované vydanie obsahuje doslov Johna Breuillyho z London School of Economics and Political Science, ktorý ju doplnil o reakcie na knihu, pozitívnu aj negatívnu odozvu, odpoveď autora, a zahrnul do nej aj rozsiahlu bibliografiu dôležitých prác o nacionalizme.

Predstava Afriky ako temného kontinentu obývaného ľuďmi bez histórie, civilizácie či kultúry je na Slovensku stále prítomná, a tento fascinujúci kút sveta ostáva málo známym aj najmenej pochopeným. Kniha Afrika: Dejiny, kultúra a súčasnosť neznámeho kontinentu rozpráva jej príbeh objektívnou, vyváženou a čitateľsky príťažlivou formou. Pripravili ju slovenskí a českí odborníci a odborníčky venujúci sa odlišným africkým regiónom, spoločnosti, kultúre, politike i dejinám. Experti z viacerých vedných disciplín vyvracajú rôzne mýty či polopravdy, často zdedené ešte z čias kolonializmu, a upozorňujú, že budúcnosť Európy v 21. storočí leží práve v Afrike.

2001: Vesmírna odysea je fascinujúci príbeh ľudstva od jeho predvekých počiatkov až po cestu k prstencom Saturna. Objav záhadného objektu na Mesiaci priniesol odpoveď na večnú otázku, či sme vo vesmíre sami. Posádka kozmickej lode Discovery sa preto vydáva na priekopnícku výpravu do hlbín slnečnej sústavy pod starostlivým dohľadom najmodernejšieho superpočítača HAL 9000, predobrazu modernej éry umelej inteligencie. Román prináša množstvo ohromujúcich aj desivých pohľadov na ľudskú evolúciu, vedomie, inteligenciu a naše miesto medzi hviezdami. Arthur C. Clarke svoje prorocké dielo napísal v čase, keď bolo pristátie na Mesiaci ešte iba snom, a predpovedal existenciu vesmírnych staníc na orbite Zeme, prepojenie sveta prostredníctvom internetu či diskusiu o etickom rozmere AI. Kniha a rovnomenný film Stanleyho Kubricka dnes patria ku kultovým dielam, ktoré už celé desaťročia definujú žáner science-fiction.

Dánska detektívka desaťročia! Študentku biológie Annu Bellu Norovú delia od obhajoby dizertačnej práce len dva týždne, keď jej školiteľa Larsa Hellanda nájdu mŕtveho priamo v kabinete na Kodanskej univerzite. Pitva odhalí, že nezomrel na infarkt, ako sa pôvodne predpokladalo. Uznávaného profesora páchateľ navyše zavraždil veľmi bizarným spôsobom. Policajný inšpektor Soren Marhauge sa pustí do vyšetrovania, v ktorom absentuje motív, stopy aj podozriví. Na vyriešenie záhady potrebuje načrieť hlboko do minulosti, pričom sa musí spoľahnúť na mladú Annu, ktorá zvádza boj s vlastnými démonmi. Krvavé pierko je napínavá a inteligentná krimi z vedeckého prostredia, v ktorej sa prelínajú psychologická dráma, napätie aj tajomno, svet ambicióznych akademikov, honba za slávou, intrigy aj milostné príbehy.

Čierna skrinka Slovenska je unikátnou zbierkou textov, ktoré sa zamýšľajú nad tým, kde sa v skutočnosti dnes ako štát a spoločnosť nachádzame. Autorky a autori si kladú otázku, čo nás ovplyvnilo, či a kde sme spravili chyby a z čoho sa môžeme do budúcnosti poučiť. „Nabúrala“ naša krajina? Ak áno, je načase nájsť pomyselnú čiernu skrinku a zistiť, čo sa vlastne stalo. Editorom projektu je spisovateľ a publicista Pavel Sibyla. V knihe si prečítate eseje, v ktorých sa autorský kolektív často dopĺňa, inokedy si protirečí alebo upriami vašu pozornosť na tému, ktorej dôležitosť si v každodennom zhone nestíhate uvedomiť. Texty sa dotýkajú tém ako politika, školstvo, zdravotníctvo, sociálne siete, ekonomika, korupcia či právny štát a ponúkajú aj prognózy vývoja, kam sa Slovensko posunie a ako bude vyzerať v roku 2030. Autorky a autori: Beata Balogová – Miroslav Beblavý – Lucia Berdisová – Jakub Goda – Miroslava Hapalová – Zuzana Kepplová – Martin Makara – Samuel Marec – Ivan Mikloš – František Múčka – Zuzana Múčka – Zuzana Petková – Juraj Porubský – Iveta Radičová – Peter Tkačenko

Martin Roach rozpráva neobyčajný príbeh ľudí posadnutých rýchlosťou. Jeho veľkolepá kniha je poctou jazdcom i konštruktérom áut, motoriek, ako aj iných bizarných vozidiel. Dejiny rýchlosti sú oslavou odvahy, odhodlania a inovácií. Od Camilla Jenatzyho, ktorý v roku 1899 ako prvý človek prekonal rýchlosť 100 km/h, až po modernú éru automobilov s prúdovým a raketovým pohonom. Kniha sa venuje technológiám, Formule 1, zberateľským autám, motoristickým subkultúram a mnohým iným témam. Dejiny rýchlosti potešia aj nadšencov veteránov, fanúšikov pretekania, lámania rekordov a prekonávania nemožného. Knihu dopĺňajú stovky dobových fotografií a historických dokumentov, ktoré ilustrujú, že rýchlu jazdu sme milovali odnepamäti. Ako dokáže Bugatti Chiron prekonať vzdialenosť jeden a pol futbalového ihriska za jednu sekundu? Ktoré vozidlo používa rakety generujúce rovnaké teplo, aké panuje vo vnútri sopky? A kto dostal vôbec prvú pokutu za prekročenie rýchlosti?

Sedem prednášok o kvalitnom živote „Všimli ste si, že malé deti sú v podstate stále šťastné? Dokážu sa tešiť z maličkostí. Skáču do kaluží, váľajú sa v blate, hrajú sa s halúzkami. Kam sa potom všetka tá radosť podeje? Zo šťastných malých detí sa často stanú nešťastní dospelí, ktorí sú nespokojní so svojím životom.“ Ako byť šťastným dospelým? Profesor Bruce Hood čerpá zo svojich odborných znalostí z vývinovej psychológie a neurovedy a dáva na túto otázku odpoveď. Sériu prednášok o vedeckom prístupe k chápaniu šťastia, ktorá je základom tejto knihy, absolvovali tisíce študentov a učiteľov. Dobrovoľný kurz si zvolili napriek tomu, že zaň nezískali žiadne kredity, a jeho výsledky boli také presvedčivé, že ho Bristolská univerzita zaradila medzi akreditované predmety. Kniha Šťastie je veda spája poznatky z výskumu s praktickými cvičeniami, ktoré vám pomôžu sústrediť sa na svoje silné stránky, neporovnávať sa s ostatnými a vidieť to dobré vo vašich životoch. V siedmich kapitolách sa dozviete, ako prelomiť negatívne myšlienkové vzorce a znovu sa spojiť s ľuďmi a vecami, na ktorých skutočne záleží.

Predstava Afriky ako temného kontinentu obývaného ľuďmi bez histórie, civilizácie či kultúry je na Slovensku stále prítomná, a tento fascinujúci kút sveta ostáva málo známym aj najmenej pochopeným. Kniha Afrika: Dejiny, kultúra a súčasnosť neznámeho kontinentu rozpráva jej príbeh objektívnou, vyváženou a čitateľsky príťažlivou formou. Pripravili ju slovenskí a českí odborníci a odborníčky venujúci sa odlišným africkým regiónom, spoločnosti, kultúre, politike i dejinám. Experti z viacerých vedných disciplín vyvracajú rôzne mýty či polopravdy, často zdedené ešte z čias kolonializmu, a upozorňujú, že budúcnosť Európy v 21. storočí leží práve v Afrike.