Matica slovenská

Ucelený obraz o kľúčových okamihoch našich moderných dejín nie je možný bez poznania vnútornej perspektívy. V kontexte dlhoročnej démonizácie zápasu o slovenskú samostatnosť prináša táto kniha priestor pre priame svedectvo toho, kto tieto dejiny reálne písal. Kniha Fenomén Mečiar ponúka čitateľovi pohľad do zákulisia slovenskej politiky 90-tych rokov prostredníctvom exkluzívnych rozhovorov, ktoré so zakladateľom slovenskej štátnosti viedla skúsená novinárka Eva Zelenayová, priama svedkyňa turbulentných udalostí tej doby. Autorka prináša autentické svedectvo, osobnú výpoveď politika, ktorý päťkrát vyhral voľby a trikrát stál na čele vlády. Kniha predstavuje zdroj poznania pre každého, kto odmieta prijať čiernobiele videnie histórie. Je to pozvanie k hľadaniu pravdy o dobe, v ktorej sa Slovensko stalo sebavedomým hráčom na mape Európy. Publikácia je obohatená o prepisy kľúčových parlamentných vystúpení Vladimíra Mečiara z rokov 2006 a 2008, ktoré dotvárajú obraz o jeho politickom odkaze. Spoznajte históriu bez nánosov mediálnej manipulácie – priamo z prvej ruky.

Jedna z najnovších kníh známeho autora, úspešného fotografa a naslovovzatého znalca slovenskej fauny Ivana Kňazeho má názov Mačka divá – lovec špecialista. A tento názov toto zviera celkom vystihuje. Mačka má vynikajúci zrak a ďalšie výnimočne vyvinuté zmysly, ktoré z nej robia úspešného predátora a chránia ju pred jej nepriateľmi. knihe sa môžete dočítať aj o jej správaní, čo tvorí jej potravu, ako sa pripravuje na lov a ako loví či ako sa stará o svoje potomstvo. Tiež sa dozviete, aká je pre ňu dôležitá hygiena a koľko starostlivosti venuje svojim pazúrikom na labkách, ktoré sú pre ňu veľmi dôležité. Nechýba ani časť o jej zvykoch pri rozmnožovaní, o tom, ako prezimuje, ako komunikuje, ako prejavuje emócie. Mačka divá, jej život a správanie v divej prírode, ale aj iné jej zvyky sú zaujímavé a určite aj poučné. Táto kniha umožní každému záujemcovi o prírodu nazrieť do života tohto zaujímavého tvora a dozvedieť sa o ňom veľa zaujímavostí.

Toto zaujímavé zviera sa k nám dostalo z dvoch oblastí Stredomoria – z Korziky a zo Sardínie. Preto sa u nich aj prejavuje určitá vzhľadová rozmanitosť podľa toho, z ktorej oblasti sa k nám prišli. Sardínsky muflón je sfarbený dohrdzava a v zime je výrazne tmavší ako korzický. Mohlo by sa nám zdať, že muflón je len taká „čudná“ ovca, dokonca aj béka. Život muflóna v divej prírode je však úplne iný ako domácich oviec. Na samcovi zaujmú najmä impozantné rohy, ktoré sa mu stáčajú do tzv. tulajky. Ale môžu nás zaujímať aj iné jeho zvláštnosti, napríklad že má oči po stranách hlavy, a preto ak sa chce pozrieť do strany, musí sa otočiť o 90 stupňov. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, v ktorých oblastiach u nás žije, aké má povahové vlastnosti, čo rád konzumuje, ako sa správa, rozmnožuje či odpočíva, prečítajte si jednu z najnovších kníh úspešného autora a skúseného fotografa Ivana Kňazeho a dozviete sa oveľa viac o živote tohto nevšedného zvieraťa, ktoré žije aj na našom území.

Žaby sú jednými z neuveriteľných obojživeľníkov, ktoré žijú na našej planéte. Vedeli ste napríklad, že vo vode žaba počuje vďaka vnútornému uchu, ale na suchu kožou a kosťami? Alebo že na vsunutie potravy do papule používa oči? Ale hádam najzaujímavejšia schopnosť organizmu žaby je jej správanie pri pohybe. Na súši jej totiž pracuje len jedna predsieň srdca, ale keď sa presunie do vody, začnú jej pracovať obe srdcové oddelenia. Nemenej zaujímavé sú mloky, z ktorých napr. samička mloka hrebenatého pred kladením vajíčka najprv upletie hniezdo – skrúti list do tvaru písmena U a tam potom vajíčko vloží. Zato hady sú plaché a vybavené zvláštnymi zmyslovými bunkami, ktorými vnímajú otrasy pôdy a ktoré majú umiestnené na bruchu. Takže keď sa k nemu predátor približuje, had vníma otrasy a „počuje“ ho. Všetky tieto živočíchy – žaby, mloky, jašterice a hady – sú nesmierne zaujímavé, o čom sa môžete presvedčiť, keď si prečítate jednu z najnovších kníh znalca slovenskej prírody a úspešného fotografa Ivana Kňazeho.

Na mieste, kde hučia motory lietadiel a vietor vonia diaľkami, sa narodí malé biele klbko, psík Berík. Sníva o tom, že raz bude niekomu tým najlepším priateľom. Netuší však, aký veľký je svet, koľko vôní, zvukov a pocitov ho čaká… ani to, že jeho srdce si raz získa jedno dievčatko. Tento nežný príbeh o priateľstve, odvahe a túžbe po domove vás zavedie do sveta, kde sa aj šteniatka učia milovať, patriť a snívať. Pre všetky deti, ktoré veria na zázraky, a dospelých, ktorí si ich v srdci uchovali. Ideálna kniha na spoločné čítanie pred spaním, s posolstvom, ktoré zostane v srdci ešte dlho po poslednej stránke. Podporené Fondom na podporu umenia

Nový týždenný stolový kalendár z dielne Matice slovenskej na 52 stranách prináša historické a biografické články venované udalostiam (napr. 110. výročie vzniku Česko-slovenskej národnej rady v Paríži) i osobnostiam, ktoré sú späté so slovenským národným hnutím, kultúrou a výročiam narodení, či úmrtí významných osobností slovenskej histórie a kultúry (okrem iného pripomína 170. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, 200. výročie narodenia V. P. Tótha, 120. výročie narodenia Jána Goliana, 150. výročie úmrtia Jonáša Záborského, Janka Kráľa, Tomáša Červeňa a iných).

Nová maľovanka z dielne Matice slovenskej nazvaná Cestovníček ponúka na 16 stranách dobrodružné putovanie po Slovensku, našej vlasti. Dvojica mladých školákov sa vydáva na cestu z Bratislavy do Martina, počas ktorej spoznáva krásy našej domoviny, zoznámi sa s dielom a odkazom významných osobností (Ľudovíta Štúra, M. R. Štefánika, kráľa Svätopluka, Jozefa Murgaša, Štefana Baniča), zúčastní sa Národného výstupu na Kriváň, navštívi Mohylu na bradle, miesto posledného odpočinku gen. Štefánika, hrad Devín, Spišský, Trenčiansky a Oravský hrad, Červený Kláštor, pôsobisko „lietajúceho“ frátra Cypriána a miesto vzniku prvého prekladu Biblie do slovenčiny, ale aj starobylú Nitru či hradisko a valy v Bojnej. Na svojich potulkách neobídu ani salaš s ovečkami, kde im pastier zahrá na fujare, dychovom nástroji, ktorý bol v roku 2008 zapísaný do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Postretnú i legendárneho Jánošíka, v Čičmanoch sa naučia kresliť ornamenty a budú očarení krásou našich krojov. Maľovanka je prioritne určená deťom predškolského veku a prvého stupňa základných škôl, ale na svoje si prídu i všetci nadšenci a priaznivci slovenských dejín a Slovenska. Ilustrátorka: Nina Válka

V súdobých politických, kultúrno-spoločenských, konfesionálnych, literárnych a jazykových pomeroch na naplnenie národných cieľov hľadal Štúr oporu predovšetkým v slovenskom ľude. Videl potrebu prehovoriť k ľudu jeho vlastnou rečou, aby ľud nielen porozumel, ale aj pocítil svoju hodnotu a povzniesol na úroveň, ktorá mu patrí. Z toho pramenilo jeho presvedčenie, že najvhodnejším a najúčinnejším nástrojom na urýchlenie a dovŕšenie stáročia trvajúcich národno-zjednocovacích a národno-obrodzovacích procesov môže poslúžiť predovšetkým jednotný spisovný jazyk. Zdôrazňoval, že k myšlienke, aby vyzdvihol slovenčinu za spisovný jazyk, mu kliesnil cestu A. Bernolák a jeho nasledovníci. Zároveň si však uvedomil, že tomuto jazyku sa nepodarilo splniť hlavný cieľ, kvôli ktorému vznikol – zjednotiť roztrieštené národné sily. Po dôkladných analýzach okolností, prínosov i možných negatívnych následkov v jazykovej otázke tak dospel k presvedčeniu, že najlepším riešením je kodifikácia nového spisovného jazyka. Koncom leta 1844 sa v Liptovskom Svätom Mikuláši na pôde spolku Tatrín stretli vtedajší najvýznamnejší predstavitelia slovenskej inteligencie, ktorí po diskusiách prijali deklaráciu o podobe prijatého spisovného jazyka. Zároveň uložili Ľ. Štúrovi napísať gramatiku novej spisovnej slovenčiny…

Naša najstaršia celonárodná kultúrna ustanovizeň Matica slovenská sa historicky od svojho vzniku roku 1863 profilovala ako dôležitý humanistický a demokratický prvok národnej kultúry, ako skutočne pokroková „jednota milovníkov národa a života slovenského“. Touto jej skvelou povesťou a dobrým menom zásadne otriaslo obdobie druhej svetovej vojny. Na jednej strane stálo úzke vedenie Matice slovenskej, ktoré sa stotožnilo a identifikovalo s vládnym režimom na Slovensku. Na druhej strane sa väčšina matičných aktivistov, zamestnancov i členov Matice slovenskej zapojila do odbojového hnutia a Povstania. Jednoducho sa nespreneverili tradícii matičných zápasov za humanistické a demokratické ideály, ako aj všeslovanskej orientácii, na ktorých bola samotná ustanovizeň založená a ukotvená. Postavili sa proti nemeckému nacizmu, fašistickej ideológii a totalitarizmu. Publikácia zaujme nielen originálnym spracovaním doteraz ucelene nikdy nespracovanej témy, ale aj početnými fotografiami. Približuje osudy známych i menej známych matičiarov, ktorí sa zapojili do druhého odboja a Povstania, napríklad Jána Martáka, Jána Štefánika, Jána Bulíka, Jozefa Matulu, Jána Turzu, Bohuša a Viliama Žingorovcov a mnohých iných.

Nové vydanie čitateľsky populárneho Národného kalendára, ktorý už vyše tridsať rokov vydáva Matica slovenská prináša opäť desiatky zaujímavých príspevkov o popredných, ale najmä málo známych osobnostiach a udalostiach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našich dejín. Samotná obálka Národného kalendára pripomína 170 rokov od úmrtia Ľudovíta Štúra. Jemu je venovaný príspevok s názvom Slzy majú svoje právo, ktorý detailne približuje okolnosti smrti tohto nášho velikána, pričom, ako zdôrazňuje autor Pavol Parenička „bez hoaxov a konšpirácií“. Aj v ďalších príspevkoch sa objavuje plejáda životných osudov osobností, politikov, literátov, ale aj hercov a športovcov, napr. Juraja Schulpeho, Matúša Dulu, Jonáša Záborského, Ctibora Filčíka, Vasiľa Hopka, Jána Vanoviča, Izabely Textorisovej, Igora Rumanského, Magdy Lokvencovej, Jána Ursínyho, Vincenta Šikulu, Karola Kállaya, Martina Ťapáka, Viliama Weisskopfa a mnohých ďalších. Z udalostí si Národný kalendár na rok 2026 pripomína vznik Česko-slovenskej národnej rady v Paríži, bitku pri Moháči, akciu Monaco, oscarový film Obchod na korze, úspechy slovenských športovcov na olympiádach v Atlante a v Montreale, víťazstvo futbalistov na majstrovstvách Európy 1976 a ďalšie. Aj toto vydanie Národného kalendára obsahuje tradične bohaté kalendárium desiatok jubilantov.

Druhý diel pamätí Mila Urbana voľne nadväzuje na autobiografické dielo Zelená krv (Spomienky hájnikovho syna). Mapuje obdobie od roku 1921 až po príchod autora do Bratislavy v roku 1935. Milo Urban po smrti svojho otca a nezhodách s otčimom predčasne opustil školské lavice, aby sa ako polosirota postaral o seba sám. Stáva sa výpomocným redaktorom v redakcii časopisu Slovák v Ružomberku, neskôr vystrieda viacero redaktorských a úradníckych miest. V roku 1927 mu vychádza román Živý bič, kľúčové dielo slovenskej medzivojnovej literatúry s témou prvej svetovej vojny. Na pozadí autobiografických spomienok autor vyjadruje svoje odmietavé postoje k aktívnej účasti v politike či k pálčivým otázkach v 1. ČSR, napríklad k sociálnej nerovnosti či vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi a zároveň predostiera otázku slovenskej svojbytnosti. Druhý diel pamätí Mila Urbana bezpochyby prinesie aj mnohé podnety na diskusiu, nakoľko obdobie, ktoré zahŕňa, formovalo autora ako človeka i ako spisovateľa. Halinda, vymyslená krajina, totiž symbolizuje métu, ku ktorej autor svojím životom i dielom smeruje.

Profesor PhDr. Ján Kačala, DrSc., renomovaný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg, predkladá slovenskej kultúrnej verejnosti svoje celoživotné dielo. Skoncipovaná SKLADBA SLOVENSKÉHO JAZYKA je prvé syntetické dielo, na Slovensku komplexne opisujúce a vysvetľujúce skladobný systém slovenského jazyka, osobitne jeho celonárodnej kultivovanej a kodifikovanej podoby. Patrí medzi základné diela o slovenčine ako našom národnom jazyku. Dielo tohto druhu už dlhodobo na Slovensku chýbalo. Je určené celej širokej slovenskej verejnosti a z užšieho odborného hľadiska osobitne jazykovedcom, učiteľom a študentom v rámci filologického štúdia a potreby jednotného odborného výkladu opisovaných jazykových javov a zákonitostí. Dielo bude slúžiť ako spoľahlivé východisko v ďalšom vedeckom výskume, pri overovaní náležitostí skúmaných jazykových javov a terminologických pomenovaní v okruhu skladby pri tvorbe textov všetkého druhu vrátane jazykových učebníc a školských dokumentov, v širokej prekladateľskej činnosti aj v rozvoji celého jazykovovzdelávacieho procesu v Slovenskej republike. Je založené na súčasných vedeckých poznatkoch, nadväzuje na doterajšie výsledky jazykovedného výskumu na Slovensku, rozvíja originálne vedecké tradície slovenskej jazykovedy, dokumentuje úroveň súčasnej slovenskej jazykovedy a má veľký význam pre kodifikáciu spisovnej slovenčiny, pre celú jazykovú prax v spisovnej slovenčine, pre zvyšovanie našej jazykovej kultúry a prispieva tak k zachovaniu a ochrane duchovných a kultúrnych hodnôt nášho národa.

Pôsobenie Matice slovenskej v histórii a kultúre Slovenska pripomína množstvo doposiaľ vydaných publikácií a tlačovín. Medzi nimi sú aj viaceré obsažné textovo-obrazové monografie. Toto je ďalšia, najobsažnejšia, o ktorej vydaní rozhodli pri príležitosti 160. výročia vzniku Matice slovenskej jej predstavitelia. Rozdiel oproti predchádzajúcim knihám spočíva najmä v tom, že k autorskej spolupráci boli okrem súčasných renomovaných historikov a vedcov prizvaní aj pracovníci široko rozvetvenej matičnej obce. Spolu viac ako päťdesiat autorov sa podieľalo na tvorbe tejto veľkoryso koncipovanej publikácie, aby spoločne ukázali mimoriadne rozpätie matičného pôsobenia na celom území Slovenska aj v zahraničí. Obraz, ktorý spoločne vytvorili, dáva súčasne odpoveď aj na jednu z otázok súčasnosti o zmysle a existencii samotnej inštitúcie. Matica slovenská, ktorá hoci rokmi bezohľadne napádaná, často vo veľmi skromných podmienkach, neustále rozosieva národnú a vlasteneckú kultúru prostredníctvom tisícok obetavých matičiarov a matičiarok na stovkách podujatí, o ktorých mnohí z tých, čo jej predpovedali, či skôr priali zánik, nemajú ani potuchy. Aj o tom je táto publikácia.

Nauka reči slovenskej nepopierateľne napĺňa postuláty životaschopnosti a stálej aktuálnosti vo všetkých rozmeroch, ktorými môžeme merať jej význam. Na prvom mieste stojí jej vedecký rozmer: Ľudovít Štúr v nej utvoril a predstavil vyvážený systém, podľa jeho slov „zaokrúhlený stroj“ nového spisovného jazyka, ktorý mal v búrlivých aj prelomových časoch napĺňať náročné dorozumievacie, ale aj národno-integračné úlohy slovenského národa. S vedeckým rozmerom je neoddeliteľne zviazaný kodifikačný rozmer: autor vo svojom diele podal kompletný opis a výklad normy nového slovenského spisovného jazyka, ktorý mal spoľahlivo plniť všetky funkcie pripisované takejto cieľavedome kultivovanej a celonárodne platnej podobe nášho národného jazyka. Dôležitou súčasťou Štúrovho spisu bola originálna kodifikácia pravopisnej sústavy nového spisovného jazyka. Výrazný bol národno-zjednocovací rozmer nového spisovného jazyka... Na ceste k tejto celonárodnej jazykovej, no nielen jazykovej jednote Slovákov mu, ale nie iba jemu ako pevný maják svietila aj jeho Nauka reči slovenskej ako objaviteľské a originálne vedecké aj kodifikačné dielo o slovenčine, ale aj ako hymnus lásky k slovenčine. A svieti aj nám doteraz.

Starý a nový vek Slovákov. Takýto názov si vybral Ľudovít Štúr pre svoje populárne písané dielo, ktoré vytvoril koncom leta 1841 pod pseudonymom Bedlivý Luborod. Tento dôležitý Štúrov text, napísaný pôvodne v staročeštine, zostal dlhé roky v rukopise. V čase napísania diela bol Štúr zrelou osobnosťou s cieľavedomým programom, smerujúcim ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. Spis je národnou apológiou, obranou, ktorú môžeme zaradiť do radu iných slovenských apológii, ktoré poukazovali na historickosť, kultúrnosť a životaschopnosť Slovákov a bránili ich pred výsmechom a podceňovaním. Štúrova obrana je však viac ako obranou, je tvrdou a neúprosnou, citovo podfarbenou obžalobou, namierenou proti výbojnému maďarskému nacionalizmu, ktorý ohrozoval rozvoj slovenského národného hnutia. Je burcujúcim apelom na Slovákov, ktorý ich mal vytrhnúť z letargie, pomôcť im zorientovať sa a ukázať im cestu.

Kniha Mateja Mindára Cesty k demokratickej Slovenskej štátnosti je dielo, na ktoré naša odborná spisba už veľmi dlho čakala. Autor sa ako prvý sa zameral aj na rôzne vlastenecké spolky, ktoré následným politickým procesom vytvárali podhubie. Bol to práve slovenský exil, kde stále tlela túžba po obnovení štátnosti. Ale prvotná idea na dovŕšenie našej štátnosti sa rodila v občianskych združeniach, na pôde Matice slovenskej, ale i v rôznych združeniach slovenskej inteligencie. Práve tam sa tvoril intelektuálny software našej štátnosti. A v tom je najvyšší prínos Mindárovej vedecko-populárnej monografie. Zatiaľ žiaden autor tak podrobne a chronologicky nepopísal procesy, ktoré prebiehali začiatkom 90. tých rokov v Matici Slovenskej, nevenoval toľko priestoru stretnutiam Slovákov na juhu Slovenska, zástoju Matice Slovenskej ako inštitúcii, ktorá generovala a nastoľovala zásadné politické otázky. Okrem toho je v monografii dôkladne popísaný aj zástoj viacerých, dnes už možno polozabudnutých organizácií. Popri tom však monografia nie je len suchopárnym vedecko-populárnym traktátom, samotný text totiž oživujú prvky oral history, teda rozhovory s priamymi účastníkmi zavŕšenia našej štátnosti, čo dáva monografii ďalší, veľmi sympatický rozmer... #slovenská štátnosť #Matica slovenská #vznik Slovenskej republiky