Múzeum mesta Bratislavy

Kto je pre nás Hana Gregorová? Vnímame ju ako prvú slovenskú feministku, kultúrnu organizátorku, spisovateľku a intelektuálku, alebo ju stále vidíme najmä ako manželku Jozefa Gregora Tajovského? Alebo si pri mene Hana Gregorová ako prvú vybavíme známu herečku, jej menovkyňu? Výstava Hana, ktorá bola sprístupnená v Múzeu mesta Bratislavy od 22. novembra 2024 do 31. augusta 2025, prispela k výraznému rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej (1885 — 1958). Vyvolala vlnu záujmu o túto výnimočnú osobnosť prvej polovice 20. storočia a stala sa impulzom pre vznik tejto knihy. Prináša viacero nových pohľadov na jej život, napísaných z rôznych perspektív. Súčasťou knihy je aj jedenásť doteraz nepublikovaných pôvodných textov Hany Gregorovej, ktoré vedome sprístupňujeme ako voľné pokračovanie dnes už kultovej čítanky Slovenka pri knihe. Aj keď sa život Hany Gregorovej odohrával najmä na území dnešného Slovenska a Česka, jej príbeh má univerzálny rozmer. Je svedectvom o ženskej odvahe a angažovanosti a jeho výpovedná hodnota silno rezonuje aj v súčasnosti. #Hana Gregorová #feminizmus #prvá slovenská feministka

Publikácia k rovnomennej výstave prináša sedem dvojjazyčných textov (slovenčina-angličtina). Autori z radov historikov, múzejníkov a archivárov sa v nich venujú fenoménu meštianstva v stredoeurópskom kontexte, identite Bratislavčana a Prešporáka, ako aj konkrétnym rodinám. Vo svojich statiach sledujú životné cesty rodín Munker & Haeberle, Mader & Weisz, Wimmer a Hubert. Zameriavajú sa na muzealizáciu rodinných zbierok a pozostalostí, na životné stratégie, ich pôsobenie v meste a dosah zmien režimov na rodiny a ich podnikanie. #meštianstvo #Bratislava #Bratislavčan #Prešporák #Hubert #generácie

Spoločná publikácia dvoch renomovaných literárnych vedcov prináša výsledky ich dlhodobého záujmu o literárne dielo Janka Jesenského. V jednotlivých štúdiách a interpretáciách sa venujú mnohorakým aspektom jeho básnickej i prozaickej tvorby, pričom ponúkajú aj netradičné výklady. Obraz Jesenského osobnosti pomôže čitateľovi dokresliť aj výber z jeho listov a prehľadné kalendárium života a diela, Knihu sprevádzajú unikátne, doteraz prevažne neznáme fotografie z pozostalosti Janka Jesenského, ktorá je súčasťou zbierkového fondu Múzea mesta Bratislavy. Publikácia vychádza k 150. výročiu narodenia Janka Jesenského ako pocta tejto výnimočnej osobnosti slovenskej kultúry. #JankoJesenský #slovenský autor

V službe pre Slovensko. Dejiny archeológie v období prvej Československej republiky Publikácia odhaľuje fascinujúce počiatky profesionálnej archeológie na Slovensku v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Na príklade významných osobností a terénnych expedícií predstavuje vznik a činnosť Štátneho archeologického ústavu v Prahe, prvú generáciu archeológov a ich priekopnícke výskumy – od hradu Devín cez krasové oblasti až po rímsku Gerulatu. Kniha približuje aj život a dielo profesora Jana Eisnera, prvej profesorskej autority archeológie na Univerzite Komenského, ktorý výrazne ovplyvnil slovenské múzejníctvo a pamiatkovú starostlivosť. Spoločné dielo slovenských a českých odborníkov prináša príbehy, ktoré spájajú vedu, históriu a dobrodružstvo objavovania našej minulosti. Autorský kolektív: Jana Mellnerová Šuteková & Peter Barta (zost.), Miloš Hlava, Olga Lečbychová, Marcela Starcová, Martin Neumann. #archeológia #výskum #dejiny

Ovídius Faust. Meno, ktoré pred sto rokmi poznal v Bratislave každý. Osobnosť, autorita, legenda. Aj takými prívlastkami ho označovali a označujú dodnes. Najnovšia kniha z produkcie Múzea mesta Bratislavy obsahuje súbor štúdií, ktoré sa zaoberajú životom a dielom tohto významného bratislavského historika a archivára. Ovídius Faust má nesporne veľkú zásluhu na popularizácii dejín Bratislavy, na rozvoji Múzea mesta Bratislavy, mestského archívu, ako aj na tvorbe mestskej pamäťovej politiky v medzivojnovom období. Zároveň je však opradený mýtmi, ktoré sám pomohol stvoriť. Ovídius žil a tvoril v 20. storočí, v storočí zmien a dejinných zlomov, ktoré ho častokrát postavili pred existenčné otázky. Ako si poradil po rozpade Československa, vzniku Slovenského štátu, po druhej svetovej vojne? Čo spôsobilo jeho vzostup a čo naopak kariérny pád? Pozývame čitateľov spoznať skutočného Ovídia Fausta a zodpovedať si otázku či je pre nás legendou, alebo mýtom. #archivár #historik #dejiny #Bratislava #MMB

Táto kniha ponúka príležitosť spoznať tri veci: zoznámiť sa s pozoruhodnými predmetmi z rozmanitých kútov svet; sledovať prácu odborníkov z rôznych disciplín a dozvedieť sa niečo nové o dejinách Múzea mesta Bratislavya jeho pestrej zbierke. / This book provides an opportunity to learn three things: to see remarkable objects from various corners of the world; follow the work of experts from range of disciplnies and learn something new about the history of the Bratislava City Museum and its diverse collection. - Martin Klapetek (komparatívny religionista/comparative religionist) #múzejníctvo #zberateľstvo #zbierky #kolonializmus

Publikácia Ľudia a mesto vyšla v roku 2023 k rovnomennej výstave Múzea mesta Bratislavy sprístupnenej od 23. septembra 2022 do 31. júla 2023 v priestoroch Apponyiho paláca. Výstava predstavila mesto ako urbánny a životný priestor jeho obyvateľov za sedem storočí od prijatia základného privilégia po 90. roky 20. storočia. Publikácia obsahuje interpretačné texty viacerých autorov k témam prezentovanými na výstave. Peter Pišút systematicky mapuje zmeny, ktoré do priestorového rozšírenia mesta priniesol Dunaj a hlavne jeho regulácie. Žofia Lysá sa venuje vývoju mesta od románskeho podhradia ku gotickému mestu v 13. storočí, formovaniu jeho právneho postavenia, udeľovaniu výsad uhorskými kráľmi, voľbám mestskej samosprávy a dôležitým osobnostiam stredovekého mesta. Ingrid Kušniráková načrtáva základné rysy stavebného a architektonického rozvoja mesta, život obyvateľov v zlatom veku mesta v tereziánskom období. Vývojom mesta od polovice 19. storočia po koniec druhej svetovej vojny sa zaoberá príspevok Eleny Kurincovej. Je to obdobie, kedy viacero režimov a dve svetové vojny poznačili život obyvateľov v meste. Záverečný príspevok Eleny Kurincovej a Petry Hanákovej poukazuje na zásadné zmeny sociálneho a priestorového vývoja mesta ale aj životného štýlu obyvateľov v období socializmu. Publikáciu dopĺňa okrem úvodného esejistického pohľadu na sedemsto ročnú históriu mesta, vývoj jeho názvov a bohatý mapový a obrazový materiál zo zbierok MMB a AMB.