N Press, s.r.o. strana 6 z 25

Vo fascinujúcej autobiografii autorka otvorene píše o svojom boji so sociopatiou, dodnes zatracovanou a nepochopenou duševnou poruchou. Patric Gagne si už pred nástupom do škôlky uvedomovala, že s ňou nie je niečo v poriadku. Ľudia na jej správanie reagovali spôsobom, ktorému nerozumela. Tušila prečo – emócie totiž neprežívala tak ako ostatné deti. Pocity strachu a viny či empatia jej boli úplne cudzie. Väčšinou totiž necítila vôbec nič. Zo všetkých síl sa usilovala predstierať, že je ako ostatní, no neustály tlak, aby sa prispôsobila spoločenskému prostrediu, bol pre ňu neznesiteľný. A tak začala kradnúť. Klamala, až sa prášilo. Občas bola násilná. Stala sa expertkou na vlámania. A to všetko s cieľom nahradiť pocit vnútornej ničoty aspoň niečím. Až na vysokej škole sa potvrdilo, čo už dlhšie tušila. Je sociopatka. No napriek tomu, že sociopatia patrí medzi prvé identifikované duševné poruchy, odborníci na duševné zdravie si s ňou nevedia dodnes poradiť. Povedali jej, že na sociopatiu neexistuje žiadna liečba, žiadna nádej na normálny život.Keď sa však Patric znovu stretne so starou láskou, je konfrontovaná s otázkou, ako bude vyzerať jej budúcnosť. Ak je schopná milovať, znamená to, že nie je úplné monštrum. S pomocou partnera, ale aj rôznych kurióznych postáv sa vydáva na celoživotnú misiu s cieľom dokázať, že ani milióny ďalších ľudí s rovnakou diagnózou nie sú monštrá. Kniha Sociopatka je inšpiratívny príbeh o tom, ako sa vyrovnať s osudom a vybudovať si život plný lásky a nádeje.

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna? V lete 1941 Hitler ovládol Európu od Atlantiku po Čierne more. Británia sa snažila bojovať s mocnou nemeckou propagandistickou mašinériou a zdôrazňovala, že Hitlerove časté rozhlasové prejavy, ktoré sa šírili po uliciach a do domácností, sú založené na klamstvách a nebezpečných predstavách. Britské tvrdenia, že Hitler predstavuje riziko pre bezpečnosť Európy, však mali len slabý vplyv na vlny dezinformácií. S výnimkou vysielania človeka s prezývkou der Chef, Nemca, ktorý spochybňoval nacistickú doktrínu. Mal prístup k tajomstvám vysokopostavených nemeckých vojenských funkcionárov a hovoril o vnútornej vzbure. Medzi jeho poslucháčov patrili nemeckí vojaci a občania, ale aj politici vo Washingtone, D. C., ktorí zvažovali vstup do vojny. No čo je najdôležitejšie, der Chef bol fikciou. Jeho postavu vytvoril britský propagandista Sefton Delmer, ktorý vo vojne zohral jedinečnú úlohu. Peter Pomerantsev sa snaží vyrozprávať Delmerov príbeh a súčasne je konfrontovaný s informačnou vojnou týkajúcou sa vojny v Ukrajine a odkrýva klamstvá Vladimira Putina. Kniha Ako vyhrať informačnú vojnu nie je len príbehom Seftona Delmera, ale upozorňuje aj na podoby súčasnej propagandy a snaží sa zvrátiť priebeh informačnej vojny, ktorá formuje dnešnú realitu pred našimi očami.

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna? V lete 1941 Hitler ovládol Európu od Atlantiku po Čierne more. Británia sa snažila bojovať s mocnou nemeckou propagandistickou mašinériou a zdôrazňovala, že Hitlerove časté rozhlasové prejavy, ktoré sa šírili po uliciach a do domácností, sú založené na klamstvách a nebezpečných predstavách. Britské tvrdenia, že Hitler predstavuje riziko pre bezpečnosť Európy, však mali len slabý vplyv na vlny dezinformácií. S výnimkou vysielania človeka s prezývkou der Chef, Nemca, ktorý spochybňoval nacistickú doktrínu. Mal prístup k tajomstvám vysokopostavených nemeckých vojenských funkcionárov a hovoril o vnútornej vzbure. Medzi jeho poslucháčov patrili nemeckí vojaci a občania, ale aj politici vo Washingtone, D. C., ktorí zvažovali vstup do vojny. No čo je najdôležitejšie, der Chef bol fikciou. Jeho postavu vytvoril britský propagandista Thomas Sefton Delmer, ktorý vo vojne zohral jedinečnú úlohu. Peter Pomerantsev sa snaží vyrozprávať Delmerov príbeh a súčasne je konfrontovaný s informačnou vojnou týkajúcou sa vojny v Ukrajine a odkrýva klamstvá Vladimira Putina. Kniha Ako vyhrať informačnú vojnu nie je len príbehom Seftona Delmera, ale upozorňuje aj na podoby súčasnej propagandy a snaží sa zvrátiť priebeh informačnej vojny, ktorá formuje dnešnú realitu pred našimi očami.

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy. - Zuzana Kovačič Hanzelová Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh. - Ivan Korčok Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali. - Ľudovít Ódor

„V tejto knihe sme mohli presne opísať, čo sa v mojej minulosti dialo – bitky, pot, sliny, blato a krvavé hánky,“ hovorí Matej „Rarach“ Jurášek. „ Rodičia ma vychovali ako slušného chalana. Práve to je na mojom príbehu zarážajúce – stať sa môže aj niekomu, kto dostal v detstve toľko lásky ako ja.“ Vďaka jeho mimoriadnej otvorenosti máme možnosť nahliadnuť do myslenia bitkára a futbalových chuligánov, do organizácie hlučnej, ale uzavretej komunity. Čitateľom kladie zásadné otázky: ako pochopiť mentalitu ľudí, s ktorými zdanlivo nemáme nič spoločné? Ako sa dostať z toxického prostredia? Čím sa nechať inšpirovať k zmene životného štýlu? Kde nájsť skutočné prijatie? „Na začiatku to bolo ako iné stretnutia dvoch neznámych ľudí. Pre mňa bol Matej mladý muž, ktorý ma mal chrániť, ja pre neho kandidátka. Vnímala som ho nezaťažene, možno skôr s apriórnou dôverou a som rada, že napokon sa aj on otvoril priamej skúsenosti so mnou. Až roky potom som sa dozvedela, ako veľmi vzdialené boli vtedy naše svety. Vďaka vzájomnému počúvaniu, rozprávaniu sa mohli tieto rozdielne svety nielen stretnúť, ale aj navzájom prijať a spriateliť. Toto bola iba epizóda, ale Matejov životný príbeh je inšpiráciou k odvahe zmeniť seba, svoje prostredie, vykročiť do neznáma a skúsiť novú a lepšiu cestu.“ - Zuzana Čaputová

Hnev. Prečo som sa bil, hajloval a čo ma zmenilo „V tejto knihe sme mohli presne opísať, čo sa v mojej minulosti dialo – bitky, pot, sliny, blato a krvavé hánky,“ hovorí Matej „Rarach“ Jurášek. „Rodičia ma vychovali ako slušného chalana. Práve to je na mojom príbehu zarážajúce – stať sa môže aj niekomu, kto dostal v detstve toľko lásky ako ja.“ Vďaka jeho mimoriadnej otvorenosti máme možnosť nahliadnuť do myslenia bitkára a futbalových chuligánov, do organizácie hlučnej, ale uzavretej komunity. Čitateľom kladie zásadné otázky: ako pochopiť mentalitu ľudí, s ktorými zdanlivo nemáme nič spoločné? Ako sa dostať z toxického prostredia? Čím sa nechať inšpirovať k zmene životného štýlu? Kde nájsť skutočné prijatie? „Na začiatku to bolo ako iné stretnutia dvoch neznámych ľudí. Pre mňa bol Matej mladý muž, ktorý ma mal chrániť, ja pre neho kandidátka. Vnímala som ho nezaťažene, možno skôr s apriórnou dôverou a som rada, že napokon sa aj on otvoril priamej skúsenosti so mnou. Až roky potom som sa dozvedela, ako veľmi vzdialené boli vtedy naše svety. Vďaka vzájomnému počúvaniu, rozprávaniu sa mohli tieto rozdielne svety nielen stretnúť, ale aj navzájom prijať a spriateliť. Toto bola iba epizóda, ale Matejov životný príbeh je inšpiráciou k odvahe zmeniť seba, svoje prostredie, vykročiť do neznáma a skúsiť novú a lepšiu cestu.“ - Zuzana Čaputová

Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu.

Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu.

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. "Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy." - Zuzana Kovačič Hanzelová "Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh." - Ivan Korčok "Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali." - Ľudovít Ódor

Na jeseň 1909 upútal pozornosť sveta konflikt amerických bádateľov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí zhodne tvrdili, že objavili severný pól. Vyvolali tým spor, ktorý nemal v medzinárodných vedeckých a geografických kruhoch obdobu. Súperenie medzi dvomi vplyvnými newyorskými novinami – etablovaným Heraldom a čoraz obľúbenejšími Timesami – rozdúchalo oheň polárneho sváru, pretože oba denníky sa finančne a reputačne zaviazali k podpore prieskumníkov a zúfalo bojovali, aby bránili ich právo na objav severného pólu. Noviny Herald vlastnil a editoval James Gordon Bennett ml., excentrický plejboj, ktorý mal nos na aktuálne dianie. Noviny New York Times zase vydával syn židovských prisťahovalcov Adolph Ochs, ktorý ich zachránil pred zánikom a zmenil na vplyvné médium. Spor medzi Cookom a Pearym mal obrovské dôsledky pre oba newyorské denníky a predznamenal budúcnosť korporátnych médií. Kniha Súboj pera a ľadu predstavuje fascinujúce portréty oboch polárnych bádateľov – nebojácnych mužov, ktorí na jednej strane inšpirovali a na druhej klamali verejnosť. Autor zároveň načrtáva obraz novín, ktoré financovali, propagovali a rozprávali príbehy ich ciest, no často skresľovali ich činy. Opisuje šesťdesiatročnú ságu plnú mrazov a falošných správ, ktorá vyvrcholí kapitolou v príbehu moderných novín New York Times.

Na jeseň 1909 upútal pozornosť sveta konflikt amerických bádateľov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí zhodne tvrdili, že objavili severný pól. Vyvolali tým spor, ktorý nemal v medzinárodných vedeckých a geografických kruhoch obdobu. Súperenie medzi dvomi vplyvnými newyorskými novinami – etablovaným Heraldom a čoraz obľúbenejšími Timesami – rozdúchalo oheň polárneho sváru, pretože oba denníky sa finančne a reputačne zaviazali k podpore prieskumníkov a zúfalo bojovali, aby bránili ich právo na objav severného pólu. Noviny Herald vlastnil a editoval James Gordon Bennett ml., excentrický plejboj, ktorý mal nos na aktuálne dianie. Noviny New York Times zase vydával syn židovských prisťahovalcov Adolph Ochs, ktorý ich zachránil pred zánikom a zmenil na vplyvné médium. Spor medzi Cookom a Pearym mal obrovské dôsledky pre oba newyorské denníky a predznamenal budúcnosť korporátnych médií. Kniha Súboj pera a ľadu predstavuje fascinujúce portréty oboch polárnych bádateľov – nebojácnych mužov, ktorí na jednej strane inšpirovali a na druhej klamali verejnosť. Autor zároveň načrtáva obraz novín, ktoré financovali, propagovali a rozprávali príbehy ich ciest, no často skresľovali ich činy. Opisuje šesťdesiatročnú ságu plnú mrazov a falošných správ, ktorá vyvrcholí kapitolou v príbehu moderných novín New York Times.

Na jeseň 1909 upútal pozornosť sveta konflikt amerických bádateľov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí zhodne tvrdili, že objavili severný pól. Vyvolali tým spor, ktorý nemal v medzinárodných vedeckých a geografických kruhoch obdobu. Súperenie medzi dvomi vplyvnými newyorskými novinami – etablovaným Heraldom a čoraz obľúbenejšími Timesami – rozdúchalo oheň polárneho sváru, pretože oba denníky sa finančne a reputačne zaviazali k podpore prieskumníkov a zúfalo bojovali, aby bránili ich právo na objav severného pólu. Noviny Herald vlastnil a editoval James Gordon Bennett ml., excentrický plejboj, ktorý mal nos na aktuálne dianie. Noviny New York Times zase vydával syn židovských prisťahovalcov Adolph Ochs, ktorý ich zachránil pred zánikom a zmenil na vplyvné médium. Spor medzi Cookom a Pearym mal obrovské dôsledky pre oba newyorské denníky a predznamenal budúcnosť korporátnych médií. Kniha Súboj pera a ľadu predstavuje fascinujúce portréty oboch polárnych bádateľov – nebojácnych mužov, ktorí na jednej strane inšpirovali a na druhej klamali verejnosť. Autor zároveň načrtáva obraz novín, ktoré financovali, propagovali a rozprávali príbehy ich ciest, no často skresľovali ich činy. Opisuje šesťdesiatročnú ságu plnú mrazov a falošných správ, ktorá vyvrcholí kapitolou v príbehu moderných novín New York Times.

Vedci sa za ostatné storočie mnoho naučili. Renomovaná fyzička a autorka youtubového seriálu Sabine Hossenfelder prináša knihu o najväčších otázkach života z pohľadu fyziky. Nielenže v súčasnosti nevieme vysvetliť vznik vesmíru, ale je otázne, či ho niekedy budeme vedieť vysvetliť. Názor, že v časticiach existujú celé vesmíry alebo že častice disponujú vedomím, nemá vedecký základ, rovnako ako hypotéza, že náš vesmír je počítačová simulácia. Na druhej strane je ťažké úplne vylúčiť myšlienku, že samotný vesmír disponuje vedomím. Podľa Sabine Hossenfelderovej nie je náhoda, že termínmi kvantové previazanie a energia vákua radi operujú liečitelia, médiá a predavači zaručených liekov na všetky choroby sveta. Kým nemáte doktorát z fyziky, len ťažko odlíšite jednu hatlaninu od druhej. Sabine Hossenfelder sa v tejto pútavej knihe, ktorá človeka núti k zamysleniu, zaoberá najväčšími otázkami života: Existuje ešte minulosť? Dokážu častice myslieť? Bol vesmír stvorený pre nás? Vylúčila fyzika slobodnú vôľu? Dospejeme niekedy k teórii všetkého? Autorka objasňuje, ako ďaleko sú fyzici na ceste k zodpovedaniu týchto otázok, kde sú súčasné limity vedy a aké otázky môžu ostať navždy nezodpovedané. Jej kniha ponúka zrozumiteľný a zároveň zábavný pohľad na niektoré z najťažších hádaniek, aké existujú, a poskytne čitateľom solídny prehľad o tom, čo vieme – a čo nevieme.

Vedci sa za ostatné storočie mnoho naučili. Renomovaná fyzička a autorka youtubového seriálu Sabine Hossenfelder prináša knihu o najväčších otázkach života z pohľadu fyziky. Nielenže v súčasnosti nevieme vysvetliť vznik vesmíru, ale je otázne, či ho niekedy budeme vedieť vysvetliť. Názor, že v časticiach existujú celé vesmíry alebo že častice disponujú vedomím, nemá vedecký základ, rovnako ako hypotéza, že náš vesmír je počítačová simulácia. Na druhej strane je ťažké úplne vylúčiť myšlienku, že samotný vesmír disponuje vedomím. Podľa Sabine Hossenfelderovej nie je náhoda, že termínmi kvantové previazanie a energia vákua radi operujú liečitelia, médiá a predavači zaručených liekov na všetky choroby sveta. Kým nemáte doktorát z fyziky, len ťažko odlíšite jednu hatlaninu od druhej. Sabine Hossenfelder sa v tejto pútavej knihe, ktorá človeka núti k zamysleniu, zaoberá najväčšími otázkami života: Existuje ešte minulosť? Dokážu častice myslieť? Bol vesmír stvorený pre nás? Vylúčila fyzika slobodnú vôľu? Dospejeme niekedy k teórii všetkého? Autorka objasňuje, ako ďaleko sú fyzici na ceste k zodpovedaniu týchto otázok, kde sú súčasné limity vedy a aké otázky môžu ostať navždy nezodpovedané. Jej kniha ponúka zrozumiteľný a zároveň zábavný pohľad na niektoré z najťažších hádaniek, aké existujú, a poskytne čitateľom solídny prehľad o tom, čo vieme – a čo nevieme.

„Vždy som sníval o tom, že napíšem román, ktorý bude mať zvuk,“ hovorí Jurij Andruchovyč, ktorý celý život spieval, skúšal so svojou kapelou a odohral nespočetné množstvo koncertov. Akustickým románom Rádio Noc sa mu podarilo spustiť jazykový ohňostroj, ktorý doslova exploduje na pozadí klimatických protestov, nástupu pandémie a stupňujúcich sa hrozieb zo strany Ruska. Pri čítaní Andruchovyčových príbehov si nikto nemôže byť istý, či vychádzajú z divokého života alebo z cesty za snom. V jeho ostatnom románe je všetko, ako píšu aj čitatelia na goodreads.com: je to dobrodružný román so zápletkou, burleskná šaškáreň, alternatívna história. Bulgakovská fantazmagória s trochou satiry, erotiky a paródie a s množstvom popkultúrnych odkazov. Obsahuje dokonca dlhý zoznam skladieb, ktoré autor odporúča počúvať v noci pri čítaní. Viac ako 350-stranový román vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej a s prispením editora Valerija Kupku. Andruchovyčov narcistický hrdina rockový hudobník Josyp Rotskyj podporoval revolúciu vo svojej vlasti ako „barikádový klavirista“. V exile si na živobytie zarába hraním salónnej hudby a po sérii dramatických udalostí spojených so zabitím diktátora je nútený vydať sa na útek. Kým jemu robia spoločnosť jeho verní priatelia havran Edgar a milenka Animé, on sám prostredníctvom svojho rozhlasového programu vysiela hudbu, poéziu a dobré príbehy do temného sveta. „Ak je Boh nasˇi´m otcom, diabol je potom nasˇi´m nerozlucˇny´m priatelˇom. Pocˇu´vate Ra´dio Noc, od mikrofo´nu va´s zdravi´ Josyp Rotskyj alebo Jos. Pra´ve odbila polnoc a ja tu s vami budem azˇ do ra´na. Dnes je piatok trina´steho decembra – ako vidi´te, dokonale´ podmienky: najhorsˇi´ da´tum najhorsˇieho mesiaca v najhorsˇi´ denˇ v ty´zˇdni. Skvela´ pri´lezˇitostˇ stra´vitˇ spolu nejaky´ cˇas.“

„Vždy som sníval o tom, že napíšem román, ktorý bude mať zvuk,“ hovorí Jurij Andruchovyč, ktorý celý život spieval, skúšal so svojou kapelou a odohral nespočetné množstvo koncertov. Akustickým románom Rádio Noc sa mu podarilo spustiť jazykový ohňostroj, ktorý doslova exploduje na pozadí klimatických protestov, nástupu pandémie a stupňujúcich sa hrozieb zo strany Ruska. Pri čítaní Andruchovyčových príbehov si nikto nemôže byť istý, či vychádzajú z divokého života alebo z cesty za snom. V jeho ostatnom románe je všetko, ako píšu aj čitatelia na goodreads.com: je to dobrodružný román so zápletkou, burleskná šaškáreň, alternatívna história. Bulgakovská fantazmagória s trochou satiry, erotiky a paródie a s množstvom popkultúrnych odkazov. Obsahuje dokonca dlhý zoznam skladieb, ktoré autor odporúča počúvať v noci pri čítaní. Viac ako 350-stranový román vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej a s prispením editora Valerija Kupku. Andruchovyčov narcistický hrdina rockový hudobník Josyp Rotskyj podporoval revolúciu vo svojej vlasti ako „barikádový klavirista“. V exile si na živobytie zarába hraním salónnej hudby a po sérii dramatických udalostí spojených so zabitím diktátora je nútený vydať sa na útek. Kým jemu robia spoločnosť jeho verní priatelia havran Edgar a milenka Animé, on sám prostredníctvom svojho rozhlasového programu vysiela hudbu, poéziu a dobré príbehy do temného sveta. „Ak je Boh nas?i?m otcom, diabol je potom nas?i?m nerozluc?ny?m priatel?om. Poc?u?vate Ra?dio Noc, od mikrofo?nu va?s zdravi? Josyp Rotskyj alebo Jos. Pra?ve odbila polnoc a ja tu s vami budem az? do ra?na. Dnes je piatok trina?steho decembra – ako vidi?te, dokonale? podmienky: najhors?i? da?tum najhors?ieho mesiaca v najhors?i? den? v ty?z?dni. Skvela? pri?lez?itost? stra?vit? spolu nejaky? c?as.“