N Press, s.r.o. strana 9 z 25

To sa už fakt nevieme spolu rozprávať? A chodíš už s niekým? Ublížil ti niekto? Kedy sa konečne normálne naješ? Dúfam, že sa neopiješ. A pozor na drogy… Zase si na internete? Vypínam wifinu. Čo z teba, preboha bude? Ak ste čo len raz v živote použili pri kontakte so svojím synom či dcérou jednu z týchto viet, pravdepodobne máte doma dospievajúce dieťa, tínedžera, potomka v puberte. Byť rodičom dospievajúceho dieťaťa môže byť niekedy ubíjajúce. Dobrou správou je, že toto obdobie je jasne časovo ohraničené a raz sa skončí. Môžeme ho pasívne pretrpieť, ale môžeme sa naň pripraviť a vnímať ho aj ako vzrušujúce obdobie dozrievania, formovania, experimentovania a hľadania hraníc - pričom toto hľadanie môže sprevádzať mlčanie aj agresivita, prehnaná snaživosť aj apatia, sebapoškodzovanie, alkohol, drogy, úteky, depresie či úzkosti. Súčasní dospievajúci sa ocitli vo svete, ktorý im sústavne pripomína, že ich v budúcnosti nič dobré nečaká. Klimatická kríza, pandémia, vojna u susedov, sociálna nerovnosť, nepredvídateľná umelá inteligencia a jej vplyv na pracovný trh. Nečudo, že majú obavy, úzkosti až panické stavy, s ktorými sa vyrovnávajú buď rebéliami alebo obracaním agresivity proti sebe. Na druhej strane, dnešná doba tým šťastnejším z nich prináša nesmierne veľa podnetov, možností, priestoru na to, aby objavovali, skúšali, padali a znovu stávali a mohli byť sami sebou. Redaktorka Denníka N Jana Shemesh pri zostavovaní tejto knihy vychádzala nielen z vlastných skúseností mamy dospievajúcej dcéry, ale aj z príbehov mnohých ďalších rodičov a detí, ktoré doplnila rozhovormi s odborníkmi (niektoré z nich boli publikované v Denníku N). Otázky v úvode tohoto textu sú názvami kapitol, v ktorých sa venuje komunikácii, poruchám príjmu potravy, násiliu vo vzťahoch, životu v online svete, budovaniu dôvery, či odchodu detí z domu.

Ako je možné, že napriek všetkej bolesti a sklamaniam, ktoré poznačili jeho pozoruhodný život, Elieho nepohltila temnota a nezatienila ho pred slnkom? Samantha Power, veľvyslankyňa USA pri OSN, v prejave pri spomienke na Elieho Wiesela 1. decembra 2016 Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel (1928 – 2016) v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby. Tí, ktorí Wiesela dobre poznali, vedeli, aký je hlboko ľudský a prirodzený. Rád spieval, s priateľmi si nôtil chasidské piesne, s ktorými vyrastal vo svojom rodisku v rumunskom Sighete, a neváhal sa pridať k divokým chasidským svadobným tancom. Svetového úspechu sa dočkal pomerne neskoro. Po štyridsiatke pracoval ako novinár na voľnej nohe pre francúzske a izraelské noviny, no ledva vládal platiť nájom, a keď sa chcel slušne najesť, niekedy sa musel spoľahnúť na priateľov. Wiesel bol zložitý človek. Mal citlivé ego, pre ktoré niekedy ťažko znášal prácu v skupinách, akou bola rada, ktorá vo Washingtone založila Americké múzeum holokaustu. V roku 1986 získal Nobelovu cenu za mier, pretože bol pre ľudstvo poslom, ktorý tlmočí odkaz mieru, pokánia, ľudskej dôstojnosti a ťažko nadobudnutej viery. Elie Wiesel však nebol len vlajkonosičom preživších holokaust. Stal sa najobdivovanejším ambasádorom židovskej viery na svete a hlasom svedomia mnohých miest, kde sa pošliapavali ľudské práva. Svoj odkaz rozšíril, aby upozornil aj na iné genocídy a varoval, že svet sa z holokaustu nepoučil a ľudstvo sa stále nezbavilo etnickej nenávisti, prenasledovania zraniteľných menšín a masového násilia.

"Ako je možné, že napriek všetkej bolesti a sklamaniam, ktoré poznačili jeho pozoruhodný život, Elieho nepohltila temnota a nezatienila ho pred slnkom?" Samantha Power, veľvyslankyňa USA pri OSN, v prejave pri spomienke na Elieho Wiesela 1. decembra 2016 Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel (1928 – 2016) v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby. Tí, ktorí Wiesela dobre poznali, vedeli, aký je hlboko ľudský a prirodzený. Rád spieval, s priateľmi si nôtil chasidské piesne, s ktorými vyrastal vo svojom rodisku v rumunskom Sighete, a neváhal sa pridať k divokým chasidským svadobným tancom. Svetového úspechu sa dočkal pomerne neskoro. Po štyridsiatke pracoval ako novinár na voľnej nohe pre francúzske a izraelské noviny, no ledva vládal platiť nájom, a keď sa chcel slušne najesť, niekedy sa musel spoľahnúť na priateľov. Wiesel bol zložitý človek. Mal citlivé ego, pre ktoré niekedy ťažko znášal prácu v skupinách, akou bola rada, ktorá vo Washingtone založila Americké múzeum holokaustu. V roku 1986 získal Nobelovu cenu za mier, pretože bol pre ľudstvo poslom, ktorý tlmočí odkaz mieru, pokánia, ľudskej dôstojnosti a ťažko nadobudnutej viery. Elie Wiesel však nebol len vlajkonosičom preživších holokaust. Stal sa najobdivovanejším ambasádorom židovskej viery na svete a hlasom svedomia mnohých miest, kde sa pošliapavali ľudské práva. Svoj odkaz rozšíril, aby upozornil aj na iné genocídy a varoval, že svet sa z holokaustu nepoučil a ľudstvo sa stále nezbavilo etnickej nenávisti, prenasledovania zraniteľných menšín a masového násilia.

Vesmír nás fascinuje. Nielen nás, autorov, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a ilustráciami. Kniha tak prináša úplne nový zážitok. Dúfame, že na čitateľa prenieseme pocity, ktorý v nás vyvoláva poznávanie vesmíru. V kapitolách postupne putujeme od blízkeho vesmíru po ďaleký. Začíname výpravou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a na Mesiac. Z neho sa ďalej posúvame k hviezdam a planétam mimo našej slnečnej sústavy až ku galaxiám, ktoré sú rozložené pozdĺž vlákien kozmickej pavučiny. Vďaka moderným teleskopom môžeme nahliadnuť aj do hlbokého, teda dávneho vesmíru, a môžeme dokonca pozorovať aj hranice čiernych dier, známe ako horizonty udalostí. Pred koncom sa dostávame k otázkam, na ktoré dnešná fyzika nestačí a musíme skúmať ďalej. Knihu uzatvárame rozhovorom o kozmickom žiarení, ktoré blízky a ďaleký vesmír spája. Kniha vychádza vo vydavateľstve N Press, vďaka ktorému sme sa v roku 2016 spoznali. O vesmíre sa so Samuelom a Norbim v knihe rozprávajú: kanadský astronaut Chris Hadfield, astronómovia Jiří Grygar a Zdeněk Mikulášek, astrofyzici Michal Zajaček a Marek Skarka a popularizátor astronómie Pavel Gabzdyl. Rozhovory o vesmíre ilustroval Ján Lastomírsky a graficky pripravil Ján Kurinec. Norbert Werner bol od malička fascinovaný vesmírom a hviezdnou oblohou. Začalo to rozprávaním jeho otca o misiách Apollo k Mesiacu a pohľadom na nádhernú Mliečnu dráhu z okolia jeho rodnej Rožňavy. Veľmi ho inšpirovali aj prednášky a láskavosť známeho astronóma a popularizátora vedy Jiřího Grygara. Norbi je dnes vedúcim výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií v Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vlákne kozmickej pavučiny, spájajúcom dve kopy galaxií. Venuje sa výskumu vplyvu obrích čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu malých družíc v astrofyzike. Podieľal sa na publikovaní viac ako 160 článkov s vyše 8-tisíc citáciami. V roku 2020 mu Rakúska akadémia vied udelila prestížne ocenenie Ignaza L. Liebena za prínos k röntgenovej astronómii. Samuel Kováčik nebol vesmírom fascinovaný hneď od malička, keď to však prišlo, prišlo to naplno. Vesmír ho upútal svojou podivnosťou – čiernymi dierami, kvantovou fyzikou alebo štruktúrou času a priestoru. Kvantovej štruktúre priestoru sa venuje aj vo svojom výskume, a to od teoretických matematických základov až po možné pozorovania a javy. Okrem toho popularizuje vedu. Založil projekt Vedátor, robí Vedátorský podcast a napísal knihy Najznámejšie experimenty vo fyzike, Obyčajné zázraky a Kúsky reality. Za popularizačné aktivity sa dostal medzi finalistov Falling Walls Lab v Berlíne, bol nominovaný na Kaliga prize a získal Cenu za vedu a techniku 2021 v kategórii popularizácia vedy.

Ako si poradiť s úzkostnými myšlienkami? Ako zvládnuť silné emócie? Ako upokojiť nervový systém? Ako sa konfrontovať so strachom? Dr. Kirren Schnack je klinická psychologička s doktorátom z Oxfordskej univerzity a dvadsaťročnou praxou. V knihe Prekonajte úzkosť opisuje sériu nástrojov, ktoré môžete použiť v situáciách, keď vás prepadne úzkosť. Ich cieľom je tiež pomôcť vám pochopiť, čím prechádzate, a zmeniť to, ako sa cítite. Niekedy je to jednoduchšie, než si myslíte. Autorka tvrdí, že úzkosť nie je niečo nemenné a nemusí vás sprevádzať navždy. Či už potrebujete oporu, aby ste sa znovu cítili vo svojej koži, alebo vás úzkostné myšlienky prenasledujú dlhšiu dobu, kniha Prekonajte úzkosť vám ponúka pomoc, ktorú hľadáte. Nie každý má prístup k psychoterapii a nie každý ju potrebuje, no všetci by sme uvítali vo svojom živote viac pokoja. Autorka v desiatich kapitolách vysvetľuje, ako zvládnuť úzkostné myšlienky, stres či neistotu, no zaoberá sa aj problematikou traumy. Každá kapitola posúva o krok vpred k životu bez úzkosti. V knihe uvádza aj jednoduché a krátke cvičenia na potlačenie úzkosti a množstvo klinicky overených metód, ktoré majú pomôcť nájsť pokoj v živote.

Presťahovať sa za mesto je lákavejšou možnosťou pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Veď kto by nechcel bývať v rodinnom dome, no stále v blízkosti mesta? Príchod nových rezidentov však prináša celý rad zmien a z donedávna pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce predmestia. Hovoríme o suburbanizácii - procese populačného a ekonomického rastu v zázemí miest, jednom z najdynamickejších procesov v novodobých dejinách Slovenska. Ako sa menilo zázemie Bratislavy? Ako sa žije na predmestiach a aké sú výhody či nevýhody života v nich? Odkiaľ a kam sa sťahujeme a ako ďaleko dochádzame? Kniha prináša súbor máp a grafov, ktoré zachytávajú tento proces z rôznych perspektív. Prostredníctvom rozmanitých vizualizácií dokumentuje premenu zázemia Bratislavy, osvetľuje základné pojmy, trendy a tendencie. Nájdete v nej aj množstvo vysvetľujúcich textov. Je tak určená všetkým, ktorí radi skúmajú mapy a uvažujú o priestorových prejavoch vývoja spoločnosti.

Ako si poradiť s úzkostnými myšlienkami? Ako zvládnuť silné emócie? Ako upokojiť nervový systém? Ako sa konfrontovať so strachom? Dr. Kirren Schnack je klinická psychologička s doktorátom z Oxfordskej univerzity a dvadsaťročnou praxou. V knihe Prekonajte úzkosť opisuje sériu nástrojov, ktoré môžete použiť v situáciách, keď vás prepadne úzkosť. Ich cieľom je tiež pomôcť vám pochopiť, čím prechádzate, a zmeniť to, ako sa cítite. Niekedy je to jednoduchšie, než si myslíte. Autorka tvrdí, že úzkosť nie je niečo nemenné a nemusí vás sprevádzať navždy. Či už potrebujete oporu, aby ste sa znovu cítili vo svojej koži, alebo vás úzkostné myšlienky prenasledujú dlhšiu dobu, kniha Prekonajte úzkosť vám ponúka pomoc, ktorú hľadáte. Nie každý má prístup k psychoterapii a nie každý ju potrebuje, no všetci by sme uvítali vo svojom živote viac pokoja. Autorka v desiatich kapitolách vysvetľuje, ako zvládnuť úzkostné myšlienky, stres či neistotu, no zaoberá sa aj problematikou traumy. Každá kapitola posúva o krok vpred k životu bez úzkosti. V knihe uvádza aj jednoduché a krátke cvičenia na potlačenie úzkosti a množstvo klinicky overených metód, ktoré majú pomôcť nájsť pokoj v živote.

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguy?n Th?. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve. Editor: Martin M. Šimečka Fotografie: Kvet Nguyen, 2017–2021 a archív rodiny Nguyenovcov

Matematika je veda o ideách a o hľadaní spôsobov, ako o nich premýšľať a ako dospieť k nejakým záverom. Jej korene sú nádherne rôznorodé. Nové myšlienky sa nerodili iba na jednom mieste, ich variácie sa objavovali v priebehu celej histórie, čo ilustruje, ako veľmi človeka priťahuje racionálne myslenie. Myšlienky nehľadia na hranice štátov, matematika sa šírila z jedného miesta na druhé vďaka obchodnej a kultúrnej výmene. Napriek tomu nie je vývoj matematiky ani zďaleka priamočiary. Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia než príbeh, o ktorom si myslíme, že ho poznáme. Dejiny čísel a matematiky nás zavedú od Hypatie, prvej veľkej matematičky, ktorej myšlienky spôsobili revolúciu v geometrii, vinou čoho prišla o život, ku Karen Uhlenbeckovej, prvej žene, ktorá získala Abelovu cenu, tzv. „nobelovku za matematiku“. Čitatelia sa vydajú na cestu po svete, kde sa stretnú s brilantnými arabskými učencami z tzv. Domu múdrosti, matematického chrámu, ktorého zničenie pri obliehaní Bagdadu v trinástom storočí bolo stratou pravdepodobne na rovnakej úrovni ako Alexandrijská knižnica; s Madhavom zo Sangamagramy, indickým géniom zo štrnásteho storočia, ktorý odhalil ústredné princípy kalkulusu 300 rokov pred narodením Isaaca Newtona; ale aj s černošskými matematikmi z éry boja za občianske práva, ktorí zohrali významnú úlohu pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Za tisíce rokov nájdeme v dejinách matematiky množstvo neobjektívností. Týkajú sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch. O tom všetkom hovorí táto kniha. Je najvyšší čas, aby sme tieto staré pravdy opäť preskúmali a prerozprávali nanovo.

Matematika je veda o ideách a o hľadaní spôsobov, ako o nich premýšľať a ako dospieť k nejakým záverom. Jej korene sú nádherne rôznorodé. Nové myšlienky sa nerodili iba na jednom mieste, ich variácie sa objavovali v priebehu celej histórie, čo ilustruje, ako veľmi človeka priťahuje racionálne myslenie. Myšlienky nehľadia na hranice štátov, matematika sa šírila z jedného miesta na druhé vďaka obchodnej a kultúrnej výmene. Napriek tomu nie je vývoj matematiky ani zďaleka priamočiary. Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia než príbeh, o ktorom si myslíme, že ho poznáme. Dejiny čísel a matematiky nás zavedú od Hypatie, prvej veľkej matematičky, ktorej myšlienky spôsobili revolúciu v geometrii, vinou čoho prišla o život, ku Karen Uhlenbeckovej, prvej žene, ktorá získala Abelovu cenu, tzv. „nobelovku za matematiku“. Čitatelia sa vydajú na cestu po svete, kde sa stretnú s brilantnými arabskými učencami z tzv. Domu múdrosti, matematického chrámu, ktorého zničenie pri obliehaní Bagdadu v trinástom storočí bolo stratou pravdepodobne na rovnakej úrovni ako Alexandrijská knižnica; s Madhavom zo Sangamagramy, indickým géniom zo štrnásteho storočia, ktorý odhalil ústredné princípy kalkulusu 300 rokov pred narodením Isaaca Newtona; ale aj s černošskými matematikmi z éry boja za občianske práva, ktorí zohrali významnú úlohu pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Za tisíce rokov nájdeme v dejinách matematiky množstvo neobjektívností. Týkajú sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch. O tom všetkom hovorí táto kniha. Je najvyšší čas, aby sme tieto staré pravdy opäť preskúmali a prerozprávali nanovo.

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguy?n Th?. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.

Britský lekár a spisovateľ Tim Spector prináša ďalšiu fantastickú knihu o výžive, ktorá vychádza zo špičkových výskumov. Jedlo je naším najlepším spojencom pri udržiavaní dobrého zdravia, ale otázka, čo naozaj jesť, je mimoriadne komplikovaná. Tim Spector, ktorý patrí k priekopníkom vedecky podloženého prístupu k výžive, nás nabáda, aby sme sa prestali zaoberať zastaranými predstavami o množstve kalórií a zamerali sa skôr na to, ako každý z nás reaguje na rôzne druhy potravín. V knihe Jedlom k lepšiemu životu autor čerpá z viac než desaťročného vedeckého výskumu a spolu s osobnými poznatkami prináša nového a komplexného sprievodcu o tom, čo by sme mali o jedle vedieť. V knihe sa venuje všetkým aspektom potravín vrátane ich vplyvu na životné prostredie či alergie a rozpráva aj o klamlivých označeniach na etiketách a podvodoch s rôznymi druhmi potravín. Zároveň poukazuje na mnoho úžasných a prekvapivých vlastností jednotlivých potravín, o ktorých sme doteraz veľa nevedeli. Kniha Jedlom k lepšiemu životu je praktická a na informácie bohatá príručka plná zaujímavých poznatkov, ktoré čitateľov naučia rozumieť jedlu, aby si vedeli vyberať potraviny vhodné nielen pre vlastné zdravie, ale aj pre zdravie celej planéty.

Britský lekár a spisovateľ Tim Spector prináša ďalšiu fantastickú knihu o výžive, ktorá vychádza zo špičkových výskumov. Jedlo je naším najlepším spojencom pri udržiavaní dobrého zdravia, ale otázka, čo naozaj jesť, je mimoriadne komplikovaná. Tim Spector, ktorý patrí k priekopníkom vedecky podloženého prístupu k výžive, nás nabáda, aby sme sa prestali zaoberať zastaranými predstavami o množstve kalórií a zamerali sa skôr na to, ako každý z nás reaguje na rôzne druhy potravín. V knihe Jedlom k lepšiemu životu autor čerpá z viac než desaťročného vedeckého výskumu a spolu s osobnými poznatkami prináša nového a komplexného sprievodcu o tom, čo by sme mali o jedle vedieť. V knihe sa venuje všetkým aspektom potravín vrátane ich vplyvu na životné prostredie či alergie a rozpráva aj o klamlivých označeniach na etiketách a podvodoch s rôznymi druhmi potravín. Zároveň poukazuje na mnoho úžasných a prekvapivých vlastností jednotlivých potravín, o ktorých sme doteraz veľa nevedeli. Kniha Jedlom k lepšiemu životu je praktická a na informácie bohatá príručka plná zaujímavých poznatkov, ktoré čitateľov naučia rozumieť jedlu, aby si vedeli vyberať potraviny vhodné nielen pre vlastné zdravie, ale aj pre zdravie celej planéty.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023. Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať. Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

Na prelome tisícročí bol Adrian Hong tichým študentom Yalovej univerzity, ktorý hľadal svoje miesto vo svete. Po tom, čo si prečítal desivú správu o živote v Severnej Kórei, Uvedomil si, že našiel zmysel existencie, ktorý sa ohlasoval tak naliehavo, že bol rozhodnutý venovať mu aj svoj život. To, čo sa začalo ako bezpečná cesta po vychodených chodníčkoch, sa čoskoro zmenilo na niečo nebezpečnejšie. Hong odcestoval do Číny, kde oklamal bezpečnostné služby a pomáhal Severokórejčanom žiadajúcim o azyl prejsť cez hranice. Medzitým Hongova tajná organizácia s názvom Čcheollimská občianska obrana začala sledovať aktivity severokórejskej vlády a jej nestabilného vládcu tretej generácie Kim Čong-una. Pri príprave plánov na exilovú vládu sa organizácia zamerala na severokórejských diplomatov, ktorí by sa dali presvedčiť, aby zbehli. Po šokujúcej vražde diktátorovho staršieho brata Kim Čong-nama za bieleho dňa v roku 2017 pomohol Hong spolu s veteránom americkej námornej pechoty Christopherom Ahnom dopraviť rodinu Kim Čong-nama do bezpečia. Hongova séria akcií vyvrcholila ozbrojenou raziou na severokórejskom veľvyslanectve v Madride – činom, ktorý dostal Ahna za mreže a z Honga spravil utečenca. Kniha Rebel a kráľovstvo je vzrušujúcim rozprávaním o mužovi, ktorý sa obrátil chrbtom k bezpečiu, aby mohol žiť odvážne a podľa svojich zásad. Uznávaný novinár a spisovateľ Bradley Hope, ktorý v denníku Wall Street Journal odhalil množstvo podrobností o Hongových operáciách, prináša pozoruhodný príbeh o idealizme a šialenstve, arogancii a hrdinstve, v ktorom sa odohráva tajná bitka o budúcnosť najzáhadnejšieho a najznepokojujúcejšieho národa na svete.