Orman

Pútavé rozprávanie o tragickom osude Židov. Skutočné príbehy obyčajných ľudí a "pánske huncútstva" v bohom zabudnutej slovensko-židovsko-maďarskej obci v blízkosti Holíča za éry Rakúsko-Uhorska.

Najnovší román Juraja Bindzára je z divadelného prostredia, ktoré je vždy bohaté nielen na dramatické situácie, ale aj na atraktívne postavy či postavičky. Autor toto prostredie dobre pozná a zasvätene o ňom píše... Vie, že hrať a hrať sa je jednou zo základných situácií divadla, rovnako však zasvätene vie, že predstierať a predvádzať, či premieňať sa je tou určujúcou podstatou divadla. On sa však zaujíma predovšetkým o zákulisie, nielen preto, že ono k divadlu bytostne patrí, ale predovšetkým preto, že vypodvedá o ľudskej situácii a jej aktéroch naliehavo a pôsobivo. Zákulisie je istou jasnou vzorkovnicou tejto zvláštnej, avšak nie až tak výnimočnej society. Autor sa vrátil do minulosti, priamo do rokov, keď sa "lámaly ľady", ale lámali sa aj chrbrové kosti, či charaktery, ak chcete morálne hodnoty, či zásady v dobe bez tváre a chrbtice. Jeho román nás priam strhujúco vedie normalizačným marazmom a jeho viactvárovosťou i tou zmätenou slobodou nového, vraj demokratického sveta a života v ňom, jeho temným pragmatizmom, ale aj strachom a úzkosťou, ktorá tiež na seba berie rovnako ako zlo, viaceré podoby a mení svoje tváre... Je to jedno z mála diel, ktoré prepája divadelné prostredie aj zdivadelnenou formou. Medzihry nám nevdojak napovedajú , že Bindzárov výnimočný román Hekuba, román herečky sa priam núka k zdramatizovaniu a uvedeniu na doskách, ktoré vraj znamenajú...

Táto balada, toto tragické panoptikum skrivodlivo krátkeho života pezinského rodáka a prvého československého medzinárodného šachového veľmajstra, nie je štúdiou o genialite tohto originálneho šachového novátora, nie sú to analýzy jeho majstrovských partií. Nič také. Autor rozpráva bolestný príbeh jedného nenaplneného životného sna i toho bizarného, ani nie trojročného Rétiho manželstva s krásnou o dvadsať rokov mladšou Rognedou Sergejevnou Gorodeckou, moskovskou poetkou a herečkou.

Kniha textov piesní vynikajúceho slovenského textára a scenáristu Petra Lipovského, ktoré vytvoril a venoval svojej manželke, speváčke a herečke Szidi Tobias. Zbierka textov predčasne zosnulého umelca svedčí o jeho talente, láske a kvalite umeleckého odkazu, ktorý nám zanechal.

ZVON je nový román Juraja Bindzára, dvojnásobného finalistu Anasoft litera. Je to román so zlým koncom. V dedine na slovensko-moravskom pomedzí nažívajú katolíci, evanjelici, židia či Českí bratia v zhode a porozumení, pokým nevstúpi do ich života hlas zvona, hlas boží. Nie je to príbeh z dávnych čias, z temného stredoveku, nie, nie, tento príbeh sa stal vlani, možno predvlani, a ďalšie, veľmi podobné sa možno dejú aj v tejto chvíli. Kde sa tu zrazu vzalo toľko sebectva, neznášanlivosti, a zloby? Kde sa vzalo toľko surovosti a krutosti, kde sa vzali tí démoni okolo nás a v nás? Sme to ešte my, ľudia 21. storočia?

V bruchu zimy predstavuje výber z málo známej básnickej tvorby Juraja Bindzára, výrazne poznamenanej iróniou a nadhľadom nad témami lásky i pesničkárskou spevnosťou. Slovenské i české texty piesní sa zasa odlišujú od bežnej folkovej pesničkárskej tvorby jedinečnou, častokrát bizarnou obraznosťou.

Študenti sa búria proti režimu na vysokej škole. Rektor ohýba zákon, aby sa udržal pri moci, prorektor sa potáca medzi dvoma ženami - svojou vlastnou a herečkou, ktorá má hrať Čechovovu ženu. Puč proti moci vedie študent, ktorý má nespochybniteľný talent, ale spochybniteľnú sexuálnu orientáciu. Do deja sa zamieša intrigán z Čiech a rektorov pes. Vypukne vojna na Ukrajine a skríži plány aj tým, čo nič neplánovali. O autorovi: Jozef Puškáš do literatúry vstúpil už počas štúdia na VŠMU poviedkovou zbierkou Hra na život a na smrť , jeho kinematografickým debutom bol film režiséra Dušana Trančíka Štvrtý rozmer, ku ktorému napísal scenár podľa vlastnej rovnomennej novely. Je autorom ďalších poviedkových kníh (Utešené sklamania, Sny,deti, milenky, Vreckový labyrint, Freud v Tatrách), románov (Priznanie, Záhrada v piatom období roka, Smrť v jeseni, Zlodeji duší) a realizovaných scenárov (Prípad na vidieku, Zo života Dona Juana, Čajová šálka lásky, Zima kúzelníkov). Za scenár k televíznemu filmu Dušičky seniorov (2012), ktorý nakrútil režisér Stanislav Párnický, získal Cenu Igric ako prvý scenárista v histórii tejto filmovej ceny. O svoju dlhoročnú autorskú i pedagogickú skúsenosť sa podelil v knihe Písať príbeh, ktorá vznikla ako dvojrozhovor s Dušanom Dušekom.