% Zľavy na hry %

Post Bellum

vydavateľstvo

CD Dárkový box Příběhy 20. století MP3 5 ks


CD Dárkový box Příběhy 20. století MP3 5 ks
Vypredané
23,25 € 24,47 €

Príbehy 20. storočia - Komunizmus: vnucovaný sen


Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho zaujímavého obsahu. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise a premiérovo aj galériu výtvarných diel.Čo by vás mohlo zaujímať: - Poznámky pod čiarou: Miro Pollák a Rasťo Šenkirik - Marína Gálisová: Nostalgický obraz komunizmu je jeden z najväčších dejinných hoaxov - Tomáš Zálešák: Vnucovaný sen (štúdia) - Názory a eseje: Viera Dvořáková, Dino Hochel, Ľubomír Morbacher, Peter Juščák, Jaroslav Valent, Péter Hunčík - Rozhovor s Danielom Bútorom (Tomáš Zálešák a Marian Jaslovský) - Kultúra a recenzie: Barbora Vavrová, Sandra Polovková - Štyri príbehy pamätníkov a metodické listy - Galéria: Lucia G. Stach, kurátorka SNG, vybrala a okomentovala štyri tématické výtvarné dielaDarčekom čísla je pohľadnica.
Vypredané
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Píšu dejiny víťazi?


Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.Píšu dejiny víťazi? Je téma najnovšieho čísla nášho časopisu Príbehy 20. storočia.Vyberáme z obsahu: - Interview s Ivanom Kamencom: Mnohé udalosti nemajú jasných víťazov ani porazených - Názor Olivera Zajaca: Históriu píšu víťazi. A kto píše učebnice dejepisu? - Skúsenosť Štefana Markuša: O strate a objave národnej identity - Štúdia Jakuba Drábika: O nebezpečenstve historického revizionizmu - komentáre napríklad od Maríny Závackej, Fedora Blaščáka, recenzie na filmové, divadelné, literárne diela, príbehy pamätníkov, metodické listy pre pedagógov a rodičov, výtvarné diela vybrané kurátorkou Luciou Gregor Stach a obálka s darčekom od MatúšaDarčekom čísla je plagát.
Na sklade 1Ks
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Ekológia nahlas


Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.Pod názvom Ekológia nahlas, odkazujúcom na legendárnu správu Bratislava nahlas ktorá predznamenávala nežnú revolúciu, vychádza nové číslo nášho štvrťročníka Príbehy 20. storočia. Ekológia je jednou z najväčších tém súčasnosti, ale písala aj mnohé príbehy 20. storočia. Úloha ekologických aktivistov na revolúcii v roku 1989 bola naozaj viditeľná. Disent v českom zmysle u nás fungoval len čiastkovo, ale environmentalisti mali výhodu boli v závetrí, takže sa mohli realizovať bez neustáleho dohľadu ŠtB. Mnohí z nich potom vstúpili do veľkej politiky. Jedným z týchto osobností je Juraj Flamik, jeden z ľudí, ktorí boli pri spoločenských zmenách a zároveň je kurátorom tohto čísla (keďže každé číslo vášho štvrťročníka má inú tému, vedúci redakcie Tomáš Zálešák pri niektorých témach spolupracuje s kurátormi, teda odbornými garantmi čísla). Autorom obálky a ilustrácií je ako vždy Matúš Maťátko. Nové číslo je zatiaľ najobjemnejšie, má okrem obálky 164 strán. Články rôznych žánrov napísala dvadsiatka autorov, nájdeme tu 5 príbehov, dva metodické listy a galériu zo zbierok SNG, ktoré vybrala a komentuje hlavná kurátorka zbierok moderného umenia SNG Lucia G. Stach. Darčekom je reprint aktivistického plagátu z roku 1989.
U dodávateľa
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Jeden boh?


Druhé číslo 2019 s témou Jeden boh? skúma monoteistické náboženstvá, ich súvis s politikou a spoločenským vývojom a to aké rôzne podoby môžu mať. Politológ Tomáš Zálešák nám v rozhovore odkrýva rôznych démonov totalitných ideológií a ich prienik s tými nánoženskými. Text teológa Mira Kocúra pomenováva úlohu Mariána Kuffu ako hovorcu katolíckej cirkvi. Pohľad historičky Agáty Šústovej Drelovej na Gustava Husáka ako cirkevného reformátora dokresľuje kontext 50. rokov v Československu. To ako sa toto a aj neskoršie obdobie minulého režimu odrazilo v životoch konkrétnych ľudí si môžete prečítať v piatich príbehoch pamätníkov, medzi nimi nájdete aj príbeh biskupa Pavla Petra Gojdiča v spracovaní gréckokatolíckeho kňaza Petra Borzu. V časopise nájdete množstvo ďalších textov a ani teraz sme nevynechali metodické materiály pre učiteľov, viažuce sa k publikovaným príbehom. Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla sú kartičky sväté obrázky.
U dodávateľa
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Identity


Témou prvého čísla druhého ročníka sú Identity. Toto číslo je plné otázok o tom, kto sme a čo tvorí to, kým sme. Táto téma je veľmi komplexná a široká, preto úvod k pochopeniu celej témy identít poskytne rozhovor so sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou. Vysvetlí v ňom jednotlivé vrstvy identity, konštruovanie skupinových identít a aj práve tej našej slovenskej národnej. Ostatné texty, či už štúdie, recenzie umeleckých diel, príbehy ľudí z rôznych národnostných menšín alebo umelecké texty sa venujú jednotlivým, prevažne skupinovým, identitám. Je Andrej Hlinka otec slovenského národa? Čím si musela kvôli svojej rómskej identite prejsť poetka Papuša? Dokážu hrdinky a hrdinovia Pawlikowskeho filmov byť v cudzine sami sebou? Sú si ženy v post-socialistickom bloku vedomé svojho práva na rovnaké postavenie s mužmi? Prečo nechcú Slováci na námestí židovské príbehy?Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla je nálepka
Vypredané
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Kultúra (bez) cenzúry


Podtitulom posledného čísla roku 2019 je Kultúra (bez) cenzúry. Náš magazín má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc, čo zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka. Ku každému číslu je pribalený darček, v tomto prípade záložka. Môžete si prečítať texty Rudolfa Sikoru, Ladislava Snopka, Milana Černáka, Patrika Dubovského, Mariana Jaslovského a ďalších, rozhovory s kulturologičkou Bohunkou Koklesovou, textárom, publicistom a prekladateľom Jánom Štrasserom, recenzie, príbehy. Samizdaty, vizuálne umenie v slobode a neslobode, neoficiálna literatúra na Slovensku, názory a eseje ako aj štúdie to je stručná upútavka obsahu kultúry (bez) cenzúry.Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla je knižná záložka
Na sklade 1Ks
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Odboj


Tretie číslo časopisu 2019 reflektuje tému odboja jednak cez texty o Slovenskom národnom povstaní, ale snaží sa zachytiť aj odkaz odboja v dnešnom kontexte. Prináša tému odboja odrážajúceho sa v konkrétnych príbehoch ľudí, ktorí sa napríklad pripojili k SNP a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. V rozhovore so sociológom Michalom Vašečkom sa Sandra Polovková pýta nielen na reflexiu SNP, ale smeruje aj k téme občianskej spoločnosti a aktívneho občana, ktorá u nás vychádza z hodnotových tradícii odboja. Práve rozhovor s Vašečkom môže slúžiť ako kľúč k uchopeniu celej témy. Historik Ivan Kamenec vo svojom texte popisuje celistvosť povstania, upriamuje pozornosť na jeho skutočný význam, ktorý sa zaobíde bez glorifikovania, či spochybňovania. Martin Posch skúma fenomén protinacistického odboja, predovšetkým rozdielne motivácie odbojárov. Neobvyklý uhol pohľadu si zvolila Erika Meszárošová, ktorá sa venuje málo spracovanej téme žien v SNP. Reflexii SNP z kultúrneho aspektu sa venuje Barbora Vavrová skrz analýzu premien zobrazenia Povstania v slovenskej hranej filmovej tvorbe. Text politológa Tomáša Zálešáka upozorňuje na možnú a aj nežiaducu radikálnosť revolučných cieľov, ktoré - ak sa nestretnú s kompromisom s realitou - sú utópiou vedúcou k totalite. Marián Jaslovský otvára už dlhšie aktuálnu tému konšpirácií a skrz jeho vlastný príbeh boja proti nim postupne odkrýva nebezpečný mechanizmus ich fungovania. V literárnej prílohe tohto čísla nájdu čitatelia text Jána Púčeka, úryvok z knihy Mama milovala Gabčíka autorky Veroniky Homolovej Tóthovej a báseň Michala Talla - Recyklácia, ktorá vznikla v spolupráci s Dobrým trhom a Literárnym klubom.Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla sú 2 odznaky
U dodávateľa
5,70 € 6,00 €

Stretnutie tých, čo prežili šoa


Kniha dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David a prvýkrát vyšla práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým spracovaním stojí dizajnérka Katarína Balážiková.Príbehy v knihe sú rozdelené do troch kapitol a reflektujú rôznorodé osudy Židov počas holokaustu. Prvá kapitola sa venuje najmä preživším koncentračné tábory, druhá osobám, ktoré sa počas tohto obdobia rôznym spôsobom ukrývali a tretia ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Rôznorodosť príbehov vytvára mozaiku, ktorá v celku sprostredkuje neprikrášlený obraz o živote židovských občanov počas obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského štátu.V dobe radikalizácie spoločnosti a vzrastajúcej podpore fašizmu, rasizmu a aj antisemitizmu považuje Post Bellum a Ohel David za stále dôležitejšie prinášať príbehy ľudí, ktoré na vlastnej koži zažili hrôzy spôsobené práve týmito izmami a dokázali ich pretransformovať na silnú a inšpiratívnu životnú skúsenosť. Publikácia je určená aj pre pedagógov ako pomôcka v rámci vyučovacieho procesu a pre historikov ako doplnok k výskumu v oblasti témy Slovenského štátu.
Na sklade 1Ks
23,75 € 25,00 €

Príbehy 20. storočia - Ženská sila


Štvrťročník Príbehy 20. storočia sa venuje témam z obdobia bývalých totalitných režimov a pridáva kontext súčasnej spoločnosti. Svojich čitateľov si nájde medzi tými, ktorí sa radi zahĺbia do náročnejších textov a vedia, že na to, aby sme mohli rozumieť súčasnosti, potrebujeme poznať našu minulosť. Časopis by nemal chýbať ani na stole pedagógov, ktorí vďaka nemu môžu obohatiť svoje vyučovacie hodiny.V každom čísle nájdete:profilový rozhovor s osobnosťou, ktorá predstaví hlavnú tému čísla; hlbšiu analýzu či úvahu o téme čísla; rubriku Názor, v ktorej hľadáme prepojenie medzi minulosťou a súčasnosťou; kultúrnu rubriku s pohľadmi na filmové, výtvarné, divadelné aj literárne diela; nami zdokumentované príbehy pamätníkov 20. storočia; metodické listy, ktoré je možné použiť počas vyučovania či workshopov pre mladých ľudí. Časopis má rozsah okolo 100 strán, texty dopĺňajú autorské ilustrácie Matúša Maťátka a môže sa stať nadčasovou súčasťou knižníc.Témy ročníka 2021:Politické procesy 20. storočia marec 2021 Konšpiračné teórie Women Power Verejnoprávne médiá
Na sklade 2Ks
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Média v službe štátu


U mnohých politikov dodnes existuje presvedčenie, že médiá, najmä tie verejnoprávne, by im mali slúžiť. A stať sa možno tak trochu aj ich nástrojom v politickej aréne. Soňa Gyarfášová: Médiá v službách totality. Ako si režim vytvoril vlastnú pravdu (str. 27) Haló, tu Bratislava, ozvalo sa pred 95 rokmi v rádioprijímačoch na území Slovenska. V ten rok sa začala písať história Slovenského rozhlasu na Slovensku. O tridsať rokov neskôr sa na obrazovky dostali prvé zábery Televízneho štúdia Bratislava. Verejnoprávne médiá na Slovensku teda v roku 2021 oslavovali významné výročie. Napriek desaťročiam ich existencie stále prebieha boj o ich podobu, nezávislosť a vplyv. Slovenská televízia a rozhlas aj dnes čelia spochybňovaniu ich existencie potrebujeme v čase slobodných médií a rozsiahleho mediálneho trhu verejnoprávne médiá? Prečo by malo vôbec existovať médium v područí štátu? Túto polemiku je dôležité viesť, no je takisto dôležité uvedomiť si, akú úlohu by verejnoprávne médiá mali mať. Súkromné médiá samozrejme môžu zodpovedne plniť úlohu strážcov demokracie, efektívne vedia kontrolovať politikov, informovať aj vzdelávať, no často je ich motiváciou zisk. A tak mnohé dôležité alebo menej zaujímavé informácie jednoducho vynechávajú. Nie vždy je sledovanosť či čítanosť zárukou kvality. Tu by mali ich prácu suplovať verejnoprávne médiá pre čitateľov z národnostných menšín, pre ľudí s hlbším záujmom o spoločenské problémy, pre milovníkov úzkoprofilovej kultúry. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia za rok 2021 na to upozorňuje šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová aj mediálny expert Braňo Ondrášik. Obaja ukazujú len neďaleko, za naše hranice, kde sa verejnoprávne médiá stávajú hlásnou trúbou vládnych garnitúr. Bývalý šéf spravodajstva STV Ján Füle vie o podobnej skúsenosti hovoriť aj priamo zo svojej práce v 90. rokoch sa myšlienka slobodnej televízie rýchlo rozplynula s príchodom Vladimíra Mečiara, ktorý STV vnímal skôr ako vlastný mocenský nástroj. Televízia a rozhlas pritom bojovali za svoju slobodu po desaťročia, napríklad v roku 1968, keď Štefan Horský vysielal niekoľko dní na rozhlasové vlny reportáže o okupácii z ilegality. Nielen jeho životnú cestu v médiách nájdete v rubrike Príbehy. O tom, ako to vyzerá, keď médiá slúžia totalitnému režimu a ako si vytvárajú vlastnú pravdu, píše v štúdii reportérka Slovenského rozhlasu Soňa Gyarfášová. Dnes, v 21. storočí, musia verejnoprávne médiá čeliť novým fenoménom aj starým výzvam. Ani dnes nie sú imúnne voči politickým zásahom či už ide o priame nátlaky na televíziu a dosadzovanie politicky pohodlných ľudí alebo o verbálne útoky politikov na novinárov. Z druhej strany je tu tlak rýchlych správ a sociálnych médií, ktoré viac prajú jednoduchým a často skresleným až konšpiračným správam. Verejnoprávne médiá by mali stáť v čele boja proti dezinformáciám v časoch, v ktorých žijeme. Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
U dodávateľa
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti


Čo pre teba znamená slovo domov? Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné. Amin vo filme Utiecť (2021) Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami. Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne. Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili. Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie. Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú. Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba. V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Na sklade 1Ks
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy


Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny. Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni. Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením. To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov. V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného: - Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom. - Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera. - Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou. - Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie. - Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov. - Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach. Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
U dodávateľa
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?


Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska. Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť. Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý. V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného: •Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie. • Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie. • Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne. • Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu. • O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom. • Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Na sklade 2Ks
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Keď súdila politika


Niektorým ľuďom zničili kariéru, rodiny. Iných dokonca pripravili o život. Napriek tomu sa niektorí nimi neoprávnene oháňajú aj v súčasnosti. Prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa venuje politickým procesom, ktoré menili našu spoločnosť.V časopise sa dočítate o výcviku sudcov na komunistické monsterprocesy. O väznení ľudí za nevinné vtipy alebo o tom, ako sa terčom sudcov bez paragrafov stali kňazi a ženské rády. Politické procesy na budovanie moci využíval vojnový Slovenský štát aj komunistickí politici, ktorých právo často napokon samých zomlelo. Reflektujeme tiež nový jav v súčasnej spoločnosti, kedy niektorí obvinení hovoria o sebe ako o obetiach politických procesov. Časopis dopĺňajú kultúrne recenzie a metodické listy pre učiteľov. Prečítajte si príbehy tých, ktorí týmto procesom vzdorovali, vytvárali ich alebo boli ich obeťami.V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Darčekom čísla je pohľadnica.
Na sklade 1Ks
5,70 € 6,00 €

Príbehy 20. storočia - Ako spočítať dobro


Slovo filantropia môže pre mnohých pôsobiť veľmi ťažkopádne. Možno si predstavíme boháčov, ktorí cez svoje nadácie občas podporia nejaký dobročinný projekt alebo sa tak tvária. V skutočnosti je však filantropia neoddeliteľnou súčasťou zdravo fungujúcej spoločnosti. Investovať do dobra pritom nemusia len milionári, ale každý z nás – napríklad aj činmi. Na Slovensku sa filantropia stále spája s mnohými predsudkami. Ľudia s veľkými majetkami, ktorí prispievajú na dobročinné projekty, sú často vnímaní ako podozriví. Pozitívne prípady pritom máme aj v našej histórii. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venujeme tomu, ako môžu dary, charita či nezištná pomoc spraviť z našej spoločnosti lepšie miesto na život. V časopise s podtitulom Ako spočítať dobro nájdete okrem iného: - Rozhovor s novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom o tom, prečo je dôležité pomáhať, ako sa u nás budoval občiansky sektor a ako vlastne fungujú mimovládne organizácie. - Text historika Ľudovíta Hallona o Imrichovi Karvašovi, ktorý aj vďaka peniazom pomohol zmeniť slovenské dejiny. - Zamyslenie Lucie Paškovej o tom, prečo je dôležité darovať, ak na to máme a prečo je dobré o tom aj hovoriť. - Šesť príbehov slovenských osobností, ktoré dokázali pomáhať už na prelome storočí, ako boli Elena Maróthy-Šoltésová či Emil Stodola. - Komentár Fera Paulinyho, kde polemizuje o tom, v čom slovenská filantropia zaostáva za tou českou a či tu máme dostatok čestných podnikateľov, ktorí chcú meniť spoločnosť. - Príbehy pamätníkov, ktorým pomoc nebola cudzia – či už to bol Sir Nicholas Winton, ktorý pomáhal zachrániť československé židovské deti pred nacistami alebo Boris Strečanský, ktorý po revolúcii stál aj pri základoch slovenskej filantropie.
Na sklade 1Ks
5,70 € 6,00 €