Post Bellum strana 2 z 2

Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny. Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni. Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením. To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov. V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného: - Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom. - Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera. - Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou. - Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie. - Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov. - Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach. Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!

Čo pre teba znamená slovo domov? Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné. Amin vo filme Utiecť (2021) Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami. Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne. Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili. Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie. Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú. Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba. V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní

Jaký to byl pocit, být po skončení druhé světové války v Československu klukem či holkou německé národnosti? Měli kam chodit do školy, co jíst, s čím si hrát? Měli se čeho bát? Co si s sebou zabalili, když byli zařazeni do odsunu, a s čím se naopak museli rozloučit? Co je čekalo ve sběrných a pracovních táborech, v dobytčích vagonech a nakonec v rozbombardovaném Německu? Kdy a za jakých podmínek se poprvé mohli podívat na místa svého dětství a kde se dnes cítí doma? Pětice německých pamětníků vypráví o svém odsunu z Československa. Jejich příběhy ožívají v komiksové formě skrze představivost českého spisovatele a pěti českých výtvarnic a výtvarníků.

Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho zaujímavého obsahu. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise a premiérovo aj galériu výtvarných diel. Čo by vás mohlo zaujímať: - Poznámky pod čiarou: Miro Pollák a Rasťo Šenkirik - Marína Gálisová: Nostalgický obraz komunizmu je jeden z najväčších dejinných hoaxov - Tomáš Zálešák: Vnucovaný sen (štúdia) - Názory a eseje: Viera Dvořáková, Dino Hochel, Ľubomír Morbacher, Peter Juščák, Jaroslav Valent, Péter Hunčík - Rozhovor s Danielom Bútorom (Tomáš Zálešák a Marian Jaslovský) - Kultúra a recenzie: Barbora Vavrová, Sandra Polovková - Štyri príbehy pamätníkov a metodické listy - Galéria: Lucia G. Stach, kurátorka SNG, vybrala a okomentovala štyri tématické výtvarné diela Darčekom čísla je pohľadnica.

Podtitulom posledného čísla roku 2019 je Kultúra (bez) cenzúry. Náš magazín má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc, čo zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka. Ku každému číslu je pribalený darček, v tomto prípade záložka. Môžete si prečítať texty Rudolfa Sikoru, Ladislava Snopka, Milana Černáka, Patrika Dubovského, Mariana Jaslovského a ďalších, rozhovory s kulturologičkou Bohunkou Koklesovou, textárom, publicistom a prekladateľom Jánom Štrasserom, recenzie, príbehy. Samizdaty, vizuálne umenie v slobode a neslobode, neoficiálna literatúra na Slovensku, názory a eseje ako aj štúdie to je stručná upútavka obsahu kultúry (bez) cenzúry. Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla je knižná záložka

Tretie číslo časopisu 2019 reflektuje tému odboja jednak cez texty o Slovenskom národnom povstaní, ale snaží sa zachytiť aj odkaz odboja v dnešnom kontexte. Prináša tému odboja odrážajúceho sa v konkrétnych príbehoch ľudí, ktorí sa napríklad pripojili k SNP a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. V rozhovore so sociológom Michalom Vašečkom sa Sandra Polovková pýta nielen na reflexiu SNP, ale smeruje aj k téme občianskej spoločnosti a aktívneho občana, ktorá u nás vychádza z hodnotových tradícii odboja. Práve rozhovor s Vašečkom môže slúžiť ako kľúč k uchopeniu celej témy. Historik Ivan Kamenec vo svojom texte popisuje celistvosť povstania, upriamuje pozornosť na jeho skutočný význam, ktorý sa zaobíde bez glorifikovania, či spochybňovania. Martin Posch skúma fenomén protinacistického odboja, predovšetkým rozdielne motivácie odbojárov. Neobvyklý uhol pohľadu si zvolila Erika Meszárošová, ktorá sa venuje málo spracovanej téme žien v SNP. Reflexii SNP z kultúrneho aspektu sa venuje Barbora Vavrová skrz analýzu premien zobrazenia Povstania v slovenskej hranej filmovej tvorbe. Text politológa Tomáša Zálešáka upozorňuje na možnú a aj nežiaducu radikálnosť revolučných cieľov, ktoré - ak sa nestretnú s kompromisom s realitou - sú utópiou vedúcou k totalite. Marián Jaslovský otvára už dlhšie aktuálnu tému konšpirácií a skrz jeho vlastný príbeh boja proti nim postupne odkrýva nebezpečný mechanizmus ich fungovania. V literárnej prílohe tohto čísla nájdu čitatelia text Jána Púčeka, úryvok z knihy Mama milovala Gabčíka autorky Veroniky Homolovej Tóthovej a báseň Michala Talla - Recyklácia, ktorá vznikla v spolupráci s Dobrým trhom a Literárnym klubom. Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla sú 2 odznaky

Druhé číslo 2019 s témou Jeden boh? skúma monoteistické náboženstvá, ich súvis s politikou a spoločenským vývojom a to aké rôzne podoby môžu mať. Politológ Tomáš Zálešák nám v rozhovore odkrýva rôznych démonov totalitných ideológií a ich prienik s tými nánoženskými. Text teológa Mira Kocúra pomenováva úlohu Mariána Kuffu ako hovorcu katolíckej cirkvi. Pohľad historičky Agáty Šústovej Drelovej na Gustava Husáka ako cirkevného reformátora dokresľuje kontext 50. rokov v Československu. To ako sa toto a aj neskoršie obdobie minulého režimu odrazilo v životoch konkrétnych ľudí si môžete prečítať v piatich príbehoch pamätníkov, medzi nimi nájdete aj príbeh biskupa Pavla Petra Gojdiča v spracovaní gréckokatolíckeho kňaza Petra Borzu. V časopise nájdete množstvo ďalších textov a ani teraz sme nevynechali metodické materiály pre učiteľov, viažuce sa k publikovaným príbehom. Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla sú kartičky sväté obrázky.

Témou prvého čísla druhého ročníka sú Identity. Toto číslo je plné otázok o tom, kto sme a čo tvorí to, kým sme. Táto téma je veľmi komplexná a široká, preto úvod k pochopeniu celej témy identít poskytne rozhovor so sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou. Vysvetlí v ňom jednotlivé vrstvy identity, konštruovanie skupinových identít a aj práve tej našej slovenskej národnej. Ostatné texty, či už štúdie, recenzie umeleckých diel, príbehy ľudí z rôznych národnostných menšín alebo umelecké texty sa venujú jednotlivým, prevažne skupinovým, identitám. Je Andrej Hlinka otec slovenského národa? Čím si musela kvôli svojej rómskej identite prejsť poetka Papuša? Dokážu hrdinky a hrdinovia Pawlikowskeho filmov byť v cudzine sami sebou? Sú si ženy v post-socialistickom bloku vedomé svojho práva na rovnaké postavenie s mužmi? Prečo nechcú Slováci na námestí židovské príbehy? Angažovaný kultúrno-historický štvrťročník, ktorý vydáva Post Bellum SK. Spája príbehy ľudí, ktorí trpeli alebo boli prenasledovaní počas totalitných režimov s priestorom pre reflexiu týchto príbehov v súčasnosti. V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálok je výtvarník Matúš Maťátko. Darčekom čísla je nálepka

CD Dárkový box Příběhy 20. století MP3 5 ks

Na CD Příběhy 20. století: Strhující osudy lidí, kteří se nevzdali najdete tyto rozhovory: Člověk, který spadl do vody Jak děti zachránili svého otce – ministra Ladislava Karla Feierabenda. Krycí jméno Margita Příběh židovské odbojářky Štefánie Lorándové, která za války v Maďarsku zařídila falešnou identitu pro desítky ohrožených lidí. Gestapácké razítko Příběh Pavla Macháčka a jeho židovského přítele, básníka Františka Listopada. Jeden z nich ukradl policejní razítko a ten druhý za to trpěl na gestapu a v koncentračním táboře. Lidice Příběh vesnice, kterou v červnu 1942 vyhladili nacisté, zná v Čechách každý. To ale ještě neznamená, že jsou ve všeobecném povědomí i osudy těch, kdo likvidační akci přežili, především lidických dětí. Ze sovětského lágru k RAF Příběh Imricha Gablecha, který ukradl letadlo a chtěl bojovat s Poláky proti nacistům. Kdo by čekal, že ho zatknou a uvězní Rusové? S komunismem jsem nikdy nekoketovala Příběh řeholnice Anny Magdaleny Schwarzové, kterou uvěznili nacisté v Terezíně, protože byla Židovka – a komunisté v Pardubicích, protože byla katolička. S volně plujícími oblaky Milostný příběh skauta a politického vězně Luboše Jednorožce a Olinky Vosátkové. Jak a proč lidé z Post Bellum kopali poklad. Dejte toho spratka pryč! Příběh Milušky Havlůjové rozené Pomplové, kterou Státní bezpečnost odtrhla od syna a nutila ji, aby se stala konfidentkou.