SaliFoto

Voľba pápeža Františka, 265. nástupcu svätého Petra, znamená začiatok novej epochy. Nespočíva len v tom, že František od čias odstúpenia Celestína V. v roku 1294 je len druhým pápežom vôbec, ktorý nastúpi do úradu, hoci jeho predchodca ešte žije, ale aj preto, že sa medzi kardinálmi prvýkrát verejne diskutovalo o tom, či a kedy je kardinál vôbec hoden voliť pápeža. Tak prednaznačuje škandál okolo škótskeho kardinála Keitha O´Briena, ktorý odstúpil 25. februára 2013, novú epochu. O tom, či je kardinál hoden voliť pápeža, doteraz nebolo potrebné diskutovať. Od roku 1089 patrí toto práve jedine kardinálom. Moderné pravidlá pápežskej voľby stanovili Pavol VI. a Ján Pavol II. v základom spise Romano Pontifici eligendo a Universi Dominici Gregis. Obidvaja vyslovene trvajú na práve kardinálov voliť pápeža. Ba ešte viac: Ukladajú kardinálom povinnosť dopraviť sa do Ríma včas, aby sa mohli zúčastniť voľby pápeža. Zopár dní pred svojím odstúpením, 22. Februára 2013, vydal Benedikt XVI. nariadenie kúrii, Motu Proprio, v ktorom posilňuje paragraf 35: „Žiaden kardinál s právom voľby nesmie byť vylúčený z aktívnej alebo pasívnej voľby pápeža zo žiadneho dôvodu a pod žiadnou zámienkou.“ Predtým sa v dejinách uvádzali len tri dôvody, ktoré mohli kardinálovi zabrániť vo voľbe: 1. násilie, 2. zdravotné problémy a 3. vzdialenosť. Dôvod číslo jedna, použitie násilia, aby sa zabránilo príchodu kardinála, bol pri voľbe pápeža stále významným faktorom.

Voľba pápeža Františka, 265. nástupcu svätého Petra, znamená začiatok novej epochy. Nespočíva len v tom, že František od čias odstúpenia Celestína V. v roku 1294 je len druhým pápežom vôbec, ktorý nastúpi do úradu, hoci jeho predchodca ešte žije, ale aj preto, že sa medzi kardinálmi prvýkrát verejne diskutovalo o tom, či a kedy je kardinál vôbec hoden voliť pápeža. Tak prednaznačuje škandál okolo škótskeho kardinála Keitha O´Briena, ktorý odstúpil 25. februára 2013, novú epochu. O tom, či je kardinál hoden voliť pápeža, doteraz nebolo potrebné diskutovať. Od roku 1089 patrí toto práve jedine kardinálom. Moderné pravidlá pápežskej voľby stanovili Pavol VI. a Ján Pavol II. v základom spise Romano Pontifici eligendo a Universi Dominici Gregis. Obidvaja vyslovene trvajú na práve kardinálov voliť pápeža. Ba ešte viac: Ukladajú kardinálom povinnosť dopraviť sa do Ríma včas, aby sa mohli zúčastniť voľby pápeža. Zopár dní pred svojím odstúpením, 22. Februára 2013, vydal Benedikt XVI. nariadenie kúrii, Motu Proprio, v ktorom posilňuje paragraf 35: „Žiaden kardinál s právom voľby nesmie byť vylúčený z aktívnej alebo pasívnej voľby pápeža zo žiadneho dôvodu a pod žiadnou zámienkou.“ Predtým sa v dejinách uvádzali len tri dôvody, ktoré mohli kardinálovi zabrániť vo voľbe: 1. násilie, 2. zdravotné problémy a 3. vzdialenosť. Dôvod číslo jedna, použitie násilia, aby sa zabránilo príchodu kardinála, bol pri voľbe pápeža stále významným faktorom.

Voľba pápeža Františka, 265. nástupcu svätého Petra, znamená začiatok novej epochy. Nespočíva len v tom, že František od čias odstúpenia Celestína V. v roku 1294 je len druhým pápežom vôbec, ktorý nastúpi do úradu, hoci jeho predchodca ešte žije, ale aj preto, že sa medzi kardinálmi prvýkrát verejne diskutovalo o tom, či a kedy je kardinál vôbec hoden voliť pápeža. Tak prednaznačuje škandál okolo škótskeho kardinála Keitha O´Briena, ktorý odstúpil 25. februára 2013, novú epochu. O tom, či je kardinál hoden voliť pápeža, doteraz nebolo potrebné diskutovať. Od roku 1089 patrí toto práve jedine kardinálom. Moderné pravidlá pápežskej voľby stanovili Pavol VI. a Ján Pavol II. v základom spise Romano Pontifici eligendo a Universi Dominici Gregis. Obidvaja vyslovene trvajú na práve kardinálov voliť pápeža. Ba ešte viac: Ukladajú kardinálom povinnosť dopraviť sa do Ríma včas, aby sa mohli zúčastniť voľby pápeža. Zopár dní pred svojím odstúpením, 22. Februára 2013, vydal Benedikt XVI. nariadenie kúrii, Motu Proprio, v ktorom posilňuje paragraf 35: „Žiaden kardinál s právom voľby nesmie byť vylúčený z aktívnej alebo pasívnej voľby pápeža zo žiadneho dôvodu a pod žiadnou zámienkou.“ Predtým sa v dejinách uvádzali len tri dôvody, ktoré mohli kardinálovi zabrániť vo voľbe: 1. násilie, 2. zdravotné problémy a 3. vzdialenosť. Dôvod číslo jedna, použitie násilia, aby sa zabránilo príchodu kardinála, bol pri voľbe pápeža stále významným faktorom.

“Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo”(Jn 15,16). “Dobrý pastier položí svoj život za ovce” (Jn 10,11). “Ako moa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaote v mojej láske” (Jn 15,9). V týchto troch vetách vidíme celú dušu nášho Svätého Otca. (Z homílie kardinála Josepha Ratzingera na pohrebe Jána Pavla II.)

Kedy sa treba obrátiť na psychiatra a kedy na exorcistu? Ľudia sa teda obracajú na mágov z troch uvedených dôvodov. Niekto sa o mágiu zaujíma preto, lebo sa sám chce mágom stať a získať nadprirodzené schopnosti. V oboch prípadoch ide o chcený vstup na pole okultných síl, ktoré nie sú dobre identifikovateľné. Používajú sa rôzne formulky, tajné rituály, druhým sa podsúvajú očarované predmety, dávajú sa im zjesť alebo vypiť nejaké začarované pokrmy a nápoje. Ľudia tak chcú získať nejaké skryté poznanie, získať prevahu nad druhými, ovládať prírodné sily, uchrániť sa pred domnelým zhubným vplyvom niekoho iného, aj keď sú to všetko úplné hlúposti a nezmysly. To všetko sú povery a modloslužba, pretože človek pri takomto počínaní celkom jednoznačne opúšťa Boha a jeho zákony. Zdá sa mu totiž, že kresťanská viera nie je schopná uspokojiť jeho túžby a priania. Ľudia teda hľadajú nejaké iné prostriedky, aby utíšili baženie svojho srdca. V celých dejinách spásy je zrejmé, že modloslužba a povera predstavovali stále vážne pokušenie Božieho ľudu. Hebrejci sa nachádzali obklopení pohanskými národmi, ktoré mali vyššie uvedenú mentalitu. Pre pohanov platilo, že každý národ mal svojich bohov ochrancov a že každé miesto malo svojho boha. Z toho neskôr vychádzalo trvalé pokušenie vyvoleného národa. Otázka znela, či je potrebné veriť v Boha, ktorý sa zjavil Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a Mojžišovi a ktorý vyviedol svoj ľud z egyptského područia, alebo sa upnúť na bohov okolitých národov, alebo na miestnych bohov. Kto si zasluhuje viac dôvery? Kto chce ľudu skutočne pomáhať a chrániť ho? Tak sa v dejinách spásy striedali prejavy vernosti k Bohu s odpadlíctvom a nevierou, odchody a návraty. Akoby sa o veriaceho preťahovali dve sily a akoby sa človek nedokázal raz a navždy pevne rozhodnúť. To isté sa deje aj s dnešnými kresťanmi. A tak to bude aj s kresťanmi budúcich čias. Kresťan je zachránený prostredníctvom krstu z otroctva pod satanovou mocou, vzťahujú sa na neho Božie zasľúbenia. Kresťan veľmi dobre vie, kam má podľa Božieho určenia smerovať jeho život. Zároveň je však kresťan ustavične pokúšaný, aby lipol na svetskom myslení a aby stratil pod nohami cestu k plnosti spásy. Napríklad aj používanie magických prostriedkov je znamením odpadlíctva od živého Boha, na ktorého sa človek neobracia v modlitbe, keď sa nachádza v problémoch. Je to jasný prejav nedôvery v Boha. Človek si volí cesty, ktoré sa na prvý pohľad javia ako ľahšie a príjemnejšie, lenže v skutočnosti sú to cesty zradné a veľmi nebezpečné.

V tejto knihe sú zozbierané rozhovory s kardinálom Jorgem Mariom Bergogliom uverejnené v medzinárodnom časopise 30 Giorni od roku 2002 do roku 2009. Uvádza ich reportáž uverejnená v časopise z názvom Priatelia otca Bergoglia. Chudobní, duchovní a svätí z Villas Miseria v Buenos Aires, ktorá rozpráva o kňazskom živote veľmi blízkom súčasnému Petrovmu následníkovi.

V tejto knihe sú zozbierané rozhovory s kardinálom Jorgem Mariom Bergogliom uverejnené v medzinárodnom časopise 30 Giorni od roku 2002 do roku 2009. Uvádza ich reportáž uverejnená v časopise z názvom Priatelia otca Bergoglia. Chudobní, duchovní a svätí z Villas Miseria v Buenos Aires, ktorá rozpráva o kňazskom živote veľmi blízkom súčasnému Petrovmu následníkovi.

V tejto knihe sú zozbierané rozhovory s kardinálom Jorgem Mariom Bergogliom uverejnené v medzinárodnom časopise 30 Giorni od roku 2002 do roku 2009. Uvádza ich reportáž uverejnená v časopise z názvom Priatelia otca Bergoglia. Chudobní, duchovní a svätí z Villas Miseria v Buenos Aires, ktorá rozpráva o kňazskom živote veľmi blízkom súčasnému Petrovmu následníkovi.