Schola Philosophica strana 2 z 2

Kniha približuje históriu a dejinné stopy, ktoré formovali výraz otvorenej krajiny na pokraji Podunajskej nížiny v tesnej blízkosti Čiernej vody, Malého Dunaja a Trnavskej sprašovej tabule. Text netematizuje len geologické dejiny územia alebo historické míľniky, ktoré formovali jeho tvár, ale pokúša sa čitateľovi ukázať, že krajina je vizuálnym archívom, ktorý nám (pri správnom dívaní) sprístupňuje svoju minulosť (halštatské kniežiace mohyly, zabudnutý zaniknutý románsky kostol sv. Jakuba či zaniknuté stredoveké sídla, pôsobivú barokovú Kaplnku Navštívenia Panny Márie a iné drobné sakrálne stavby, povesťou opradenú starú lipu, premyslene a systematicky odvodňované nebezpečné močiare (Csádé), staré poľné i kráľovské cesty, pozoruhodnú úzkokoľajnú železničku, prevádzkovanú animálnym pohonom, staré aleje, lesy či stromoradia). Zároveň popri skúmaní Belových Vedomostí… a iných historických dokumentov či máp upriamuje pozornosť najmä na prítomný okamih, ktorý sa zhmotňuje v pocitoch vyvolaných pohľadom na krajinu.

Cestami Heideggerovho myslenia

Keď sa autori tejto publikácie začali pred niekoľkými rokmi pravidelne stretávať na seminári, kde čítali a analyzovali text Kripkeho prednášok Pomenovanie a nevyhnutnosť, netušili, že ich aktivity raz vyústia do textov v podobe kolektívnej monografie. Ako to už býva – a to je práve na takýchto seminároch najpríťažlivejšie – živé, chvíľami doslova vášnivé diskusie sa postupne ustaľovali do viac-menej jasných názorov. A takisto, ako to už býva, nešlo vždy o spoločne zastávané postoje. Napokon, dôkazom odlišných postojov sú aj texty jednotlivých kapitol, z ktorých vidieť, ako ich autori kriticky prijímajú, modifikujú či odmietajú názory alebo koncepcie, ktoré priamo alebo sprostredkovane ponúka Saul Kripke a ďalší filozofi.

Edmund Husserl sa pokúšal zrušiť zaužívaný spôsob videnia a rozvíriť stojaté vody myslenia, logiky či vedeckého bádania. Fenomenológia ako revolučný myšlienkový pohyb, ktorý sa spustil na prelome 19. a 20. storočia a živo reaguje na aktuálne filozofické problémy i dnes, je tým zaujímavejší, že ním Husserl nechcel opustiť pôdu filozofie, poprieť jej zmysel alebo ju zanechať v prospech čohokoľvek zdanlivo populárnejšieho. Naopak, chcel ju posilniť ako prísnu vedu, nebál sa rizík, ktoré so sebou nesie transcendentálna filozofia, nechcel sa vzdať hovorenia o podstatách, ideách, zmysle… o všetkých ťažiskových, no i rozochvených princípoch filozofovania.Fenomenologická metóda sa vpisuje do dvoch zvláštnych slov – epoché a redukcia. Pôsobia ako zmrazenie aktuálneho prúdu myslenia. Paradoxne povedané, vyvolávajú zabudnutie na všetko, čo sme doteraz považovali za samozrejmé, nespochybniteľné, dokonca overené vedeckými postupmi alebo v každodennom živote. Toto „otvorenie oči“ nie je jednoduchým rozjasnením, ktorým sa hneď všetko vyrieši. Až tu sa naplno začína.