Slavistický kabinet Slovenskej akadémie vied

Codexy tisovské patria k zásadným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície publikované v 19. storočí. V Slovenských povestiach Jána Francisciho (1845), Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858-1861) a Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach (1880-1883) bolo na základe tejto zbierky s rôznymi odchýlkami a redakčnými úpravami publikovaných 14 rozprávok – teda temer polovica prameňa (Tri stromy, Z rosy počatá a z deväť matiek splodená žena, Sirota, Žabina kmotra, Pes, Čert slúži, Tri citróny, O troch grošoch, O drahom barancovi, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, O človekovi, čo nikdy nehrešil, Cesta k slncu, Nebeská sláva, Sirôtky), z nich najviac v Dobšinského samostatnej edícii. Ďalších 16 textov možno identifikovať v redakčných odkazoch k prameňom rozprávok, ktoré boli skompilované z viacerých textov (Zlatovlasé dietky, O Matúšovi, O jednom kráľovskom synovi, Či jesto pravda na svete, Myšacia bundička, Tri holúbky, Tri píšťalky, Zázračný lekár, Krásny jeleň, Slúžiaca sirota, Ptáča, Hadogašpar, Umrlý Fiľko, Lampa, O Jáchimkovi a Otolienka, Umrlá hlava). Posledných dvanásť odtlačil Jiří Polívka v Súpise slovenských rozprávok. Polívka tiež odtlačil rozprávky Zrkadlo, Hrubý Ďuro, O čižmárikovi, O mlynárovej dcére, Sprostý čižmár, ktoré v dobových zbierkach nevyšli ani na ne nie je odkaz ako na východiskové, resp. potenciálne východiskové varianty. Z takýchto rozprávok ostala doposiaľ nepublikovaná O strige a o učňovi. Okrem tejto vychádzajú v našom vydaní vôbec po prvýkrát aj rozprávky Zlatovlasé dietky, O Matúšovi, O jednom kráľovskom synovi, na ktoré odkazujú redakčné poznámky editorov, ale Jiří Polívka ich nepublikoval. Codexy tisovské reprezentujú podobu rozprávky pred jej kanonizovaním v tlačených zbierkach, predovšetkým v Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského.

V publikácii sa predkladajú výsledky dlhodobého skúmania viacerých kľúčových problémov zo slovenského jazykovo-historického a kultúrneho vývinu predovšetkým z filologického hľadiska, ako sa to usiluje dokumentovať aj súbor štúdií zahrnutých do 17 príloh.