Slavistický ústav Jána Slanislava

Knižná publikácia obsahuje diplomatické vydanie dvoch rukopisov karpatskej proveniencie, známych ako rukopisy Štefana Hlinku z Litmanovej na Spiši. Sú pozoruhodným príkladom vlastnej literárnej tvorby, ktorá sa utvorila na pomedzi cirkevnej a svetskej tradície. V textoch litmanovských rukopisov sa pútavo prerozprávajú nielen sujety zo Starého zákona, apokryfy a legendy o Kristovi, Bohorodičke a svätcoch, ale i rozprávkové historky o vzdialených krajinách, napr. o Indii alebo Tibete. Existencia podobných zborníkov poukazuje na záujem dobového čitateľa o poznávanie dejín, reálií života za hranicami známeho sveta a v neposlednom rade je to aj zábavné čítanie.

Liturgické jazyky predstavujú osobitú zložku kultúrnej a konfesionálnej identity. S pápežským schválením staroslovienskeho prekladu Biblie, staroslovienskych bohoslužobných textov súvisí aj postupný rozvoj slovanského písomníctva. Preklady liturgických textov a Biblie do staroslovienčiny preto znamená nielen zavŕšenie dôležitej iniciačnej etapy slovanskej písomnej kultúry, ktorá po rozpade veľkomoravského prostredia, v ktorom možno identifikovať aj počiatky formovania slovanskej duchovnej kultúry, neznamenal jej zánik, ale následný systematický rozvoj.

V dňoch 9. 10. júna 2016 sa v prednáškovej miestnosti Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach uskutočnila interdisciplinárna vedecká konferencia s názvom Medzikultúrne vzťahy východnej cirkvi s latinskou v Uhorsku do konca 18. storočia. Konferenciu zorganizoval Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v spolupráci s Centrom spirituality Východ-Západ Michala Lacka a Teologickou fakultou Trnavskej univerzity v rámci riešenia projektu APVV-14-0029 Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia. Odborný program konferencie tvorili štyri rokovacie okruhy, v rámci ktorých účastníci predniesli referáty a živo diskutovali o jednotlivých prednesených referátoch. Súbor vedeckých štúdií predstavuje výsledky výskumov o živote podnes sa rozvíjajúceho dedičstva stáročných vzťahov založených na kultúrnej komunikácii medzi východným a západným kresťanstvom. Iba na tomto pozadí systematického výskumu písomnej kultúry, ktorá zachytáva obraz života jednotlivcov i celej spoločnosti poznačenej konfesionálnou príslušnosťou, etnickou a jazykovou identitou, možno pochopiť vzťahy vyplývajúce z krehkej synergie noriem každodennosti v religiózne diverzifikovanej spoločnosti pod Karpatmi.

Monotematický súbor štúdií piatich autorov zo Slovenska, Nemecka, Belgicka a Ukrajiny vznikol ako výsledok spoločného vedeckovýskumného záujmu o duchovnú i paraliturgickú piesňovú kultúru, ktorá vznikala v prostredí cirkvi byzantského obradu. Osobitosťou tejto duchovnej piesňovej tvorby je skutočnosť, že v každom jednom národnom prostredí, v ktorom sa uplatňuje, tvorí jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva, pričom jej príslušnosť k iba jednej národnej tradícii nemožno zvyčajne jasne ohraničiť. Duchovná piesňová kultúra je spätá s jazykovou, umeleckou, liturgickou, hudobnou i duchovnou zložkou byzantsko-slovanskej kultúry. Výskum duchovnej, paraliturgickej piesňovej tvorby v kontexte jazykových, textologických, liturgicko-obradových, semiologických i hudobno-obradových výskumov sa systematicky uskutočňujú v kontexte interdisciplinárneho poznávania dedičstva byzantskej tradície.

Poznanie histórie, poznanie svojich koreňov je významným predpokladom budovania úcty a hrdosti k sebe, k svojmu národu, k vlasti i k rodnému kraju. Preto je aj dnes dôležité zaoberať sa touto problematikou, jej skúmaním z rôznych uhlov pohľadu i propagáciou tak v prostredí vedeckej obce ako aj medzi laickou verejnosťou. Hlavne preto my, Michalovčania, vítame a podporujeme ľudí i podujatia, ktoré k tomu prispievajú, a hlavne preto sme uvítali a podporili myšlienku nášho vzácneho rodáka prof. PhDr. Petra Žeňucha, DrSc., riaditeľa Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, zorganizovať v michalovskom Zemplínskom múzeu medzinárodnú vedeckú konferenciu Jazyk a kultúra na Slovensku v slovanských a neslovanských súvislostiach. Veľmi nás teší, že tento náš spoločný príspevok k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na naše územie, môžeme aj s odstupom času hodnotiť ako vydarený. Vďaka Slavistickému ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied sa v Michalovciach zišli významné vedecké osobnosti a zazneli ich hodnotné odborné príspevky, ktoré nás všetkých utvrdili v tom, že Slovensko a aj jeho východná časť má bohatú kultúrnu minulosť a že pocit malosti, ktorý sa nás občas zmocňuje, nesúvisí a ani nemôže súvisieť s nedostatkom spomínaných historických kultúrnych hodnôt. Veľmi sme radi, že príspevky, ktoré na tejto konferencii odzneli, sa formou tohto zborníka môžu dostať aj k ďalším záujemcom o poznávanie tejto problematiky a že i vďaka tomu všetkému sa Michalovce opäť pozitívne zviditeľňujú.

V prvej časti práce sa podáva istý prehľadný výpočet prevzatí z nemčiny vo viacerých okruhoch spoločenského a hospodárskeho života ako dôsledok dlhodobého slovensko-nemeckého spolunažívania. Osobitne sa ďalej početnými dokladmi dokumentuje priebeh a odraz tohto spolunažívania aj v jazyku prisťahovaných Nemcov a ich potomkov v priebehu 16.-18. storočia. Je prirodzené, že sa v jazyku našich Nemcov výrazne odzrkadľuje spoločenské i prírodné prostredie, v ktorom Nemci žili a pôsobili celé stáročia. V druhej časti práce sú základným východiskom našej analýzy a dokumentácie najmä písomnosti, texty a zápisy uložené v archíve mesta Levoče. Tam, kde si to vyžaduje potreba dôkladnejšie a komplexnejšie objasniť a dokumentovať vývin významovej stavby niektorých slov, opierame svoju analýzu aj o doklady zo slovenských písomností (napríklad pri slovách Span, Spanschaft, Hotter/Hattert). Je, pravda, prirodzené, že konfrontačný slovensko-nemecký pohľad je naším základným východiskom a postojom aj pri všetkom ostatnom skúmaní, ktorým sa usilujeme priniesť svoj vklad do budovania pravdivého obrazu slovenskej minulosti. V tretej časti práce je základným východiskom nášho skúmania slovensko-nemeckých vzťahov a ich dokumentácie text nemeckej a paralelnej slovenskej účtovnej knihy príjmov a výdavkov mesta Banskej Bystrice zo 17. storočia.

Ide o obsiahlu zbierku súvislých nárečových prejavov, ktorá dokumentuje vývinové štádium slovenskej rozprávačskej tradície na prelome 19. a 20. storočia.

Predložený monotematický súbor štúdií prináša príspevky, ktoré odzneli na interdisciplinárnej vedeckej konferencii Jozef Ignác Bajza (1755-1836) v kultúrnom a literárnom kontexte 26. – 27. septembra 2013 v Dolnom Dubovom, kde J. I. Bajza 22 rokov pôsobil nielen ako rímskokatolícky kňaz, ale najmä ako národný a kultúrny dejateľ.