Slovart strana 226 z 542

Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2. Pokračovanie úspešnej knihy Strážcovia Varadína o dobrodružstvách kapitána Báthoryho. Píše sa rok 1662. Po dvoch rokoch na tureckých galejach je z Kornela Báthoryho sotva tieň muža, ktorým kedysi bol. Zdá sa, že bezmenného otroka čaká už len smrť. Počas obliehania Kréty osmanskou flotilou sa však Báthory opäť stretáva s tureckým vzdelancom a cestovateľom Evliyom Čelebim, ktorý kresťanského rytiera vykúpi z otroctva a urobí z neho svojho pobočníka na cestách. Na rozkaz samotného sultána má Čelebi sprevádzať záhadného vezíra Kirmizi Mustafu do odľahlých končín Sýrie a možno ešte ďalej, až k ruinám dávnovekých miest hlboko v púšti. Nech už je cieľom vezírovho tajného poslania čokoľvek, bude to nebezpečná púť. Na Báthoryho, Čelebiho a ostatných striehnu nielen piráti, vzbúrenci a záhadní maskovaní zabijaci, ale možno aj nepriatelia, ktorým obyčajná zbraň neublíži.

Zostavovatelia Katarína Trnovská a Tomáš Žáček sa podpísali pod vznik knihy, ktorá je kronikou, zápisom, referátom, komentárom a predovšetkým správou o aktuálnej situácii mladej slovenskej architektúry. Produkciu tejto generácie analyzujú textami Hansa Ibelingsa (NL), Ivana Gürtlera, Márie Topolčanskej a Imra Vaška; stav prác architektov, prípadne ich ateliérov vyhodnocujú na vzorke 111 vybraných projektov, 41 architektov a architektonických kolektívov, doplnenej bohatým fotografickým materiálom.

Príručka pre nových nemŕtvych. Táto kniha odhalí tajomstvá nemŕtvych. Dozvieš sa, ako podstúpiť premenu a vstúpiť do sveta nesmrteľných. Okrem iného ti poradí, ako povedať rodičom, že si dieťa noci, ako sa máš obliekať, keď už si tajomná bytosť, čo robiť a nerobiť, ak chodíš so smrteľníkom. V knihe nájdeš aj informácie o filmoch, knihách i komiksoch s upírou tematikou a aj zdroje na ďalšie štúdium.

Po Rozhorčení, ktoré bolo príbehom mladosti, vlastne ešte len dospievania, vracia sa Roth k problematike, ktorou sa zapodieval v románe Everyman Ktokoľvek - k starnutiu, strate telesných, ale najmä duševných schopností a vedomiu blížiacej sa smrti. Tentoraz je hrdinom človek-individualita, neopakovateľný a s nikým iným nestotožniteľný, celebrita, slávny divadelný a filmový herec Simon Axler, ktorý sa vo veku šesťdesiatich piatich rokov stane obeťou psychickej krízy - odrazu nie je schopný hrať, stráca uveriteľnosť, dôveryhodnosť, a uvedomuje si to nielen sám, ale nanešťastie vidia to aj kritici. Prichádza depresia, a to až taká hlboká, že sa rozhodne na mesiac uchýliť do psychiatrického ústavu a po jeho absolvovaní sa utiahne na vidiek. Medzičasom ho opustí manželka, ktorá odíde do Kalifornie dozerať na svojho syna-narkomana. Ten však zomrie na predávkovanie drogami a manželka pred návratom uprednostní rozvod. Hrdina ostáva sám, apatický a nespoločenský.

Sometimes considered the first avant-garde art movement, the Pre-Raphaelites rejected their era's dominant artistic theories for what they saw as a more spiritual, naturalistic and intensely personal approach. Fascinated by the romantic aspects of medieval culture and the vivid, jewel-like colors of Quattrocento art, the movement abhored the Classical poses and composition of Raphael and those influenced by him—hence the group's name—and the influence of Sir Joshua Reynolds. Founded in 1848 by William Holman Hunt, John Everett Millais and Dante Gabriel Rossetti, the original Pre-Raphaelites were joined by William Michael Rossetti, James Collinson, Frederic George Stephens and Thomas Woolner to form a seven-member "brotherhood". Its influence on many later British artists was extensive, and Rossetti's work is now seen as a precursor of the wider European Symbolist movement. This book examines the group's emergence, development, influence, and subsequent demise.

The 35 paintings that have come down to us from the hand of Jan Vermeer (1632-1675) place him beside Rembrandt and Frans Hals as one of the great masters of the golden age of Dutch art. Little is known of Vermeer's early life and training, though we can be certain that he never knew great success or acclaim during his lifetime, and after his death—reputedly in part because of the stress of his debts—his work was almost completely forgotten for the best part of two centuries. And yet today he is acknowledged as an exquisitely talented and highly original artist. Most of his pictures (all of which are reproduced in this book) show middle-class women about their daily business. Vermeer records the tasks and duties of these women, the imperatives of virtue under which their lives were lived, while also evoking their dreams and their contrasting inner worlds.

Marcelo Sandoval počuje hudbu, ktorú nikto iný počuť nemôže. Je to jeden z prejavov autistickej poruchy. No jeho otec tomu nikdy celkom neveril, ani hudbe, ani Marcelovej odlišnosti. Prinúti Marcela brigádovať cez leto v podateľni svojej právnickej firmy, aby ho zapojil do skutočného sveta. Tu Marcel spoznáva Jasmine, ktorá ho učí rozumieť, čo je to súťaživosť, žiarlivosť, hnev i túžba. No až obrázok dievčaťa s polovicou tváre ho privedie do skutočného sveta plného trápenia, nespravodlivosti a naučí ho, ako s tým všetkým bojovať. Tento jedinečný príbeh je príbehom o láske, práve a nespravodlivosti, ale najmä oslavou hudby, ktorú počuje každý z nás vo svojom vnútri.

Myšlienky Tomáša Janovica a Petra Michaloviča uvádzajú dielo Mareka Ormandíka v mono-grafii Veľké veci. Dielo, ktoré síce predstavuje aj veci veľké rozmerom, ale najmä veľké vý-znamom, veci, čo stoja za to, aby sa maľovalo. Pre Ormandíka sú to ľudia a zvieratá, pretože aj napriek ich sústredenému pozorovaniu, vždy zostane niečo zahalené a odolá nášmu pochopeniu. Publikácia vychádza v bilingválnej verzii – slovensko/anglicky

As a blind person might see the world if the gift of sight were suddenly returned—this is how we might describe the effect of William Turner's paintings on the observer. John Ruskin, Turner's uncompromising 19th-century defender, alluded to this idea when he spoke of an "innocence of the eye" which perceived the world's colours and forms before it could recognize their significance. But to develop such a style, William Turner (1775-1851) first had to overcome the legacy of late rococo academic teachings. He was simultaneously a romantic and a realist—and yet he transcended both styles. His landscapes, far in advance of their time, have been called forerunners of Impressionism, yet they also possess traits that influenced Expressionism, and many of his late compositions are undeniably surrealistic. Turner's art cannot be bound by such classifications, and remains an oddity to art history even today. His work arises from a unique relation to the nature that it depicts: through his brilliant sketches, he found a rigorously open kind of painting in which nature sets free the use of colour. And through the workings of the natural elements—especially atmospheric light—Turner confronted nature at the point where nature itself is an image. This book opens up Turner's paintings for the eye, demonstrating that he was not simply illustrating nature, but that his pictures speak directly to the eye as nature does itself—through a world of light and colour.

Pokud správný zážitkový cestoval touží po tom, aby se při cestě do Paříže také dobře najedli, nemůže si přát lepšího společníka než tuto okouzlující, vlídnou a autoritativní publikaci Alexandra Lobrana. Po mnoha letech první nový komplexní průvodce po opravdu dobrých restauracích města na Seině. Autor se dělí o svůj osobní výběr 102 nejlepších restaurantů, z nichž každý vylíčil ve výstižných, vtipných a živých popisech. Jsou nepostradatelné pro nalezení vynikajícího jídla i požitkem pro čtení. Lobrano představuje nejnadanější mladé šéfkuchaře, nejútulnější bistra, cenově nejvýhodnější možnost se dobře najíst - včetně těch restaurací s haute cuisine, které za utracené peníze skutečně stojí - a tajná místa, která Pařížané milují nejvíce, společně s informacemi o nejlahodnějších jídlech, prostředí, klientele a historii každé restaurace. Různé aspekty stolování v Paříži vystihuje série milých esejů, například "Stůl pro jednoho" (jak se najíst o samotě), "Čtyři roční období" (nejlepší sezonní jídla v Paříži) a "Jíst nevyslovitelné" (návod, jak se naučit jíst to, co vám podle vašeho názoru nechutná). Všechny restaurace jsou vyznačeny na užitečných mapách, kniha je ilustrována krásnými fotografiemi pořízenými fotografem časopisu Life, které v nás ještě více povzbudí chuť okusit Paříž.

Monografia zostavená z troch súborov: 1) Padlí andělé 2006; 2) Výlet do Itálie 1998-2008; 3) Domov bezdomoví - Slovensko dnes. (photos by Igor Kovac)

This title offers information that ranges from birth to death and beyond. This book depicts people at some of the most emotional moments of their lives. For more than seven years Anders Ryman traveled the world documenting life cycle rituals. The result is a book that in intimate and stunning pictures portrays more than thirty rituals from all parts of the globe. The rites range from the blessing of the newborn in a small village in Spain to a girl's initiation into womanhood among the Apaches of Arizona; from the Xhosa male initiation ceremony in South Africa to the communion with the dead during Todos Santos in Bolivia; from a woman's first childbirth in Palau to the wedding ceremonies in the Shinto shrines of Tokyo. This book is about the journey through life, about cultural diversity and what unites us all as human beings.

Rok po nežnej revolúcii bolo v Našom Meste založené samostatné oddelenie vrážd, ale vraždilo sa aj dovtedy, aj za socíku, aj v prechodnom období roku 1990. Kriminalisti zápoliaci so starým "závratným" počtom vrážd, až päť ročne, si odrazu museli zvykať na prídel dvadsiatich, po niektoré roky až tridsiatich prípadov a s nárastom brutality, o akom sa im zatiaľ ani nesnívalo. Jednou z nich bola aj vražda mladého dievčaťa. Nebola dcérou žiadneho skorumpovaného politika, žiadneho multimiliónového otecka, nebola ničím zvláštna, iba taká obyčka. Ibaže ju jedného dňa našli pri jazere v lesoparku zavraždenú. Mladé a pekné dievča. Zaživa, teraz už nie. Niekto jej zviazal ruky za chrbtom vlastnými pančuchami, zaškrtil ju a možno aj znásilnil, ale to sa už zistiť nedalo. Telo sa už začalo rozkladať a všetky stopy zmizli. Krauz a jeho kumpáni začínajú od nuly, ako už veľakrát predtým a veľakrát potom. Niečo im ale predsa len ostalo, malá, takmer nepostrehnuteľná stopa, ktorú po sebe zanechala mucha. Uvidíme, či to bude stačiť na vyriešenie tejto záhady.

Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neďalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku – a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička! Za každé huncútctvo ho ťahali za uši, až z nich zrazu mal veľké ušiská. Kto by také niečo chcel? Nikto! Aby sa ich zbavil, musel vyrásť, dorásť svoje uši, zažiť všelijaké veselé, ba aj trochu strelené a pojašené príhody, až sa z neho stal František s normálnymi ušami. A kto mu pri tom najväčšmi pomohol? Predsa babka, ktorá namiesto figy borovej mala a má svoju rodinu.

Trojka je debutovým románom o troch ženách – priateľkách, Dorote, Hane a Lujze. Každá z nich je výraznou individualitou a každá rozpráva svoj príbeh špecifickým, poetickým i drsným spôsobom. Je to román nabitý emóciami, erotikou. Ženské postavy v ňom spontánne a s vášňou vyzradia mnoho o intimite svojej duše i tela. Dorota sa snaží vymotať zo siete domáceho násilia, v ktorej uviazla, Hana intenzívne a s hravou sebairóniou prežíva svoju graviditu, ktorá naberá zaujímavé zvraty, Lujza rieši svoj komplikovaný milenecký život. Vždy nanovo vytvárajú spletité vzťahy v trojici. Cez svoje mikropríbehy vypovedajú o ženskom vesmíre, ktorý nie je ani lepší, ani krajší ako ten mužský, ale naisto chutí a vonia inak. Postavy majú vyhranený postoj k životu, odvahu riešiť konflikty, otvorene hovoriť o svojej sexualite. Príbehy žien sa jemne preplietajú a v epilógu prekvapivo gradujú. Trojka je šťavnatý text, a to v jazyku i v príbehu. Veľmi subjektívny, veľmi emočný, veľmi ľudský.

Trojka je debutovým románom o troch ženách – priateľkách, Dorote, Hane a Lujze. Každá z nich je výraznou individualitou a každá rozpráva svoj príbeh špecifickým, poetickým i drsným spôsobom. Je to román nabitý emóciami, erotikou. Ženské postavy v ňom spontánne a s vášňou vyzradia mnoho o intimite svojej duše i tela. Dorota sa snaží vymotať zo siete domáceho násilia, v ktorej uviazla, Hana intenzívne a s hravou sebairóniou prežíva svoju graviditu, ktorá naberá zaujímavé zvraty, Lujza rieši svoj komplikovaný milenecký život. Vždy nanovo vytvárajú spletité vzťahy v trojici. Cez svoje mikropríbehy vypovedajú o ženskom vesmíre, ktorý nie je ani lepší, ani krajší ako ten mužský, ale naisto chutí a vonia inak. Postavy majú vyhranený postoj k životu, odvahu riešiť konflikty, otvorene hovoriť o svojej sexualite. Príbehy žien sa jemne preplietajú a v epilógu prekvapivo gradujú. Trojka je šťavnatý text, a to v jazyku i v príbehu. Veľmi subjektívny, veľmi emočný, veľmi ľudský.