Slovenské národné múzeum strana 3 z 3

Slovenské národné múzeum spravuje vo svojom zbierkovom fonde pozostalosti významných osobností histórie, politiky, vedy, kultúry a umenia Slovenska. Od roku 1940 spravuje aj pozostalosť Milana Rastislava Štefánika, ktorá mala dramatické osudy, kopírujúce aj vzťah spoločnosti, respektíve politických špičiek, k osobe jej pôvodcu – Štefánika. Monografia mapuje osudy pozostalosti od roku 1919, jej cestu do Prahy, neskôr na Slovensko, dopĺňanie pozostalosti prostredníctvom darov od významných osobností politického života, nákupov od pozostalých a priateľov. Po roku 1948 bola pozostalosť z politických dôvodov delimitovaná do rozličných pamäťových a fondových inštitúcií na Slovensku. Autorka PhDr. Eva Králiková výskum pozostalosti Štefánika postavila na poznaní archívnych dokumentov v Slovenskom národnom archíve, predmetov z pozostalosti Štefánika najmä v SNM v Martine, SNM-Historickom múzeu, Slovenskom technickom múzeu v Košiciach, Balneologickom múzeu v Piešťanoch, Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Monografia je mimoriadne cenným dôkazom adekvátneho zhodnotenia múzejných zbierok pre poznanie dejinných súvislostí Slovenska a osobností, ktoré formovali jeho dejiny. Gabriela Podušelová Obsah Osudy pozostalosti M. R. Štefánika 1. Obdobie po tragickej smrti 4. mája 1919 2. Predmety z tragickej nehody 4. mája 1919 3. Konečne doma Štruktúra fondu 1. Písomnosti 2. Fotografixký materiál 3. Knižnica (knižné fondy) 4. Trojrozmerný materiál Záver

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum má vo svojich zbierkach vyše 1200 grafík rôznych tematických zobrazení a techník. Vynález kníhtlače, okrem zaznamenania písomného prejavu, umožnil aj značné rozšírenie obrazového materiálu. Vo veľkom sa začali vydávať rytiny oslavujúce panovníkov, mytologické výjavy a spoločenské udalosti alebo pohľady na mestá. V 16. storočí prišli do módy spracovania cestopisov s množstvom obrazovej prílohy zobrazujúcej krajiny a mestá, čo umožnilo spoznávať vzdialené končiny širšej populácii oveľa viac ako stáročia predtým. Jednou z takýchto veľkých publikácií, ktorá sa zaoberala aj územím Slovenska je Civitates orbis terrarum od G. Brauna a F. Hogenberga z roku 1572. Vďaka tejto knihe sa prvýkrát stretávame s vedutou Bratislavy, reálne zobrazujúcou budovy a vzhľad mesta. Od 17. storočia počet grafických zobrazení Bratislavy a hradu postupne rastie a vrchol dosahuje v 19. storočí, keď sa okrem tradičných celkových vedút mesta objavujú pohľady na jednotlivé časti mesta či významné budovy. Grafiky zobrazujúce Bratislavský hrad nám umožňujú sledovať premeny hradu od 16. storočia. Sú na nich zobrazené prestavby hradu uskutočnené Ferdinandom I., Pálfiovcami, Máriou Teréziou, ale aj stav hradného areálu po požiari v roku 1811. Od 19. storočia sa ruina Bratislavského hradu nezriedka predstavuje ako romantická spomienka na slávnu minulosť. Vďaka romanticky pôsobiacim prácam K. Frecha poznáme viaceré zákutia mesta, ako aj niektoré detaily hradných budov. S vynálezom fotografie však postupne upadá záujem o vydávanie rytín, napriek tomu sú hodnotným svedectvom doby a cieľom zberateľstva ako historický a umelecký dokument.