SLPOE

Kniha Evy Wilson nás prenesie do Jelšavy v období vojny a povojnových rokov, kde sa odohráva príbeh skupiny mladých ľudí. Ich životy ovplyvnili osobné strety s fašizmom, rasizmom, náboženským a národnostným útlakom i sociálnymi rozdielmi. V ťažkých časoch im bol svetlom evanjelický farár Remete so židovským pôvodom – jediný kresťan, partizán, ktorého fašisti odviedli z Jelšavy do väzenia v Banskej Bystrici, kde ho bez súdu popravili a následne jeho telo spálili vo vápenke v Nemeckej. Príbeh tohto farára ukazuje, že aj v najtemnejších obdobiach je možné si zachovať ľudskosť. Hoci dej románu je fiktívny a mená postáv boli zmenené z etických dôvodov, autorka sa snaží prostredníctvom milostného príbehu dvoch mladých ľudí na pozadí vojny a povojnovej atmosféry priblížiť realitu tej doby. Pri písaní vychádzala zo spomienok Evy a Karola Nandráskych, záznamov z jelšavskej kroniky, informácií z Wikipédie a Encyklopédie židovských náboženských obcí. Ukážka z knihy: „No dobre dievčatá, dosť bolo rozprávania. Povedala som vám všetko, čo ste nevedeli.“ „Aňa, ale ako ste sa dostali do New Yorku ? A ako ste žili počas tých rokov? Prečo ste sa vrátili?“ „Jáj, aké ste zvedavé a ja už mám celkom sucho v krku.“ Jedno z dievčat ochotne naleje mame vínko a všetci povzbudzujú, aby vypila a povedala ešte čosi, lebo sa tak dobre počúvala, že sa im nechcelo vrátiť do reality, aj keď si žijú spokojný šťastný život v rámci možností. Mama preglgla a povedala so slzami v očiach. „Všetko bolo tak ako Áron Klein povedal. Zosobášili sme sa a oficiálne požiadali o vycestovanie za rodinou do Nemecka. Nerobili nám problémy, lebo Edo bol nežiadúci pre spoločnosť, lepšie bolo zbaviť sa ho. Doma bol plač, ale priali nám nový šťastný život. Vycestovali sme do Berlína a tam sa nás ujal pán Glück. Seriózny starý pán nám zabezpečil lístky na loď, previedol môj kapitál do americkej banky, aby sme mohli z neho čerpať, a dal nám kontakt na Mosheho, ktorý bol úspešný obchodník v New Yorku.

Komiks na motívy staroslovanských mýtov a legiend Pratec Rode a nápoj bohov Surima je komiks, ktorý otvára bránu do sveta, kde sa staré slovanské mýty znovu nadýchli života. V centre príbehu stojí Rode — najstarší z bohov a jeho traja synovia, Svarog, Veles a Perún. Keď sa stratí posvätný nápoj Surima, zdroj nesmrtelnosti, začína sa dobrodružstvo, ktoré presahuje hranice času aj ľudského sveta. Tento komiks nie je len fantazijným príbehom. Je to návrat k našim koreňom, k mytológii, ktorá bola stáročia potláčaná, zabúdaná alebo prekrývaná cudzími vrstvami. V príbehu sa prelína humor, napätie aj jemná mystika. Postavy putujú cez svet ľudí, aj svet bohov, pričom každá z týchto rovín odhaľuje ďalší kúsok zabudnutej slovanskej kozmológie. Nápoj Surima sa stáva symbolom poznania, ktoré musíme znovu objaviť, ak chceme pochopiť, kto sme. Komiks je vytvorený moderným vizuálnym jazykom, no jeho srdce bije v rytme starých piesní a rozprávok. Je určený všetkým, ktorí cítia, že v slovanskej mytológii je ukrytá sila, krása a múdrosť, ktorú dnešný svet opäť potrebuje. AI asistované ilustrácie vytvorila Zuzana Kuglerová v spolupráci s Aičkom (Microsoft Copilot).

Ondreja Kalamára poznajú čitatelia predovšetkým ako skvelého aforistu, ktorý sa svojim nezameniteľným humorom zapísal natrvalo do dejín slovenskej literatúry. Kalamár je však autor viacerých podôb a polôh. Jednou z nich je aj poézia, ktorá ho odhaľuje ako citlivého a vnímavého básnika s osobitným pohľadom na svet. Je to básnik zemitý a pritom krehký v prežívaní aj v odovzdávaní prežitého. Jeho zbierka Za/korene/nie nie je len zachytávaním pocitov a nálad, ale aj hlbokou sondou do jeho vnútorného sveta, do príčin súvzťažností medzi tým, čo bolo, čo je a nemuselo byť, čo nie je a mohlo byť, aj tým, čo /možno/ bude. Aj keď Kalamár vždy otvára ďalšiu možnosť, že nič /zlé???/ nebude. Aspoň nie v jeho poézii. Ilustrácie: Štefan Pollák

Debutová zbierka Igora Grossmana prezrádza, že na scénu slovenskej literatúry prichádza zrelý básnik s mnohými životnými skúsenosťami, ktoré odovzdáva cez básnické slovo svojským, nezameniteľným a originálnym spôsobom. Viditeľný je presah do hudobnej sféry, reprezentovaný piesňovými textami. Prirodzená rytmickosť, ako aj na debutanta skvelé zvládnutie princípov viazaného verša z jeho zbierky robia knihu, ktorú sa oplatí zobrať do rúk. Sú to verše, ktoré vás zasiahnu svojou intimitou a zároveň nenápadným súznením s pocitmi čitateľa.

Dobrodružný román Za tajomstvom strateného lesa voľne nadväzuje na predchádzajúce knihy pre deti a mládež Brána do zabudnutého údolia a Amulet, dvojzubec a Hviezdy univerza. Opäť sa v ňom stretneme s odvážnymi, ba až neohrozenými hrdinami, ktorí musia na svojej púti divokou krajinou prežiť mnohé nebezpečenstvá a nástrahy. Dej románu sa odohráva na severe Slovenska, kde sa nachádza nádherná príroda, plná lesov, hlbokých údolí a kypiaceho života. Prírodné prostredie láka. K domácim prázdninovým cestovateľom sa postupne pridávajú deti, tráviace leto u svojich známych mimo domova, napr. Kamila z Trnavy, Martin z Bratislavy, Igor z Oravy či Alena z Topoľčian. Spoločne si dohodnú letnú prázdninovú výpravu po vrchoch a dolinách neopakovateľnej kysuckej prírody. Túto prírodu však už stačil človek nezodpovedne narušiť, pretože vyrúbal značnú časť zalesneného územia. Ostal iba neporušený les, stratený kdesi na neznámom území. Partia dobrodruhov sa rozhodla, že ho objaví a s ním aj čaro neporušenej prírody. Čo nájdu mladí dobrodruhovia na svojich ďalekých cestách? Aké tajomstvo stratený les ukrýva? Prázdninový príbeh prináša jedno veľké dobrodružstvo, ktoré mnohí z vás určite túžia niekedy v živote prežiť. Ilustrácie: Stanislav Lajda

Aj keď sa Zuzana Kuglerová v priebehu rokov zapísala do slovenskej literatúry predovšetkým ako autorka historickej fantasy a zberateľka povestí, trinástou komnatou jej vnútorného sveta, ktorú otvára iba málokedy, je poézia. Vracia sa k nej síce zriedkavo, ale v pravidelných intervaloch. Kuglerová sa nebojí tradičných foriem viazaného verša, má ich aj v tejto zbierke hojne zastúpené. Rovnako dobre sa však cíti aj vo voľnom verši. Nepotrebuje ekvibrilistiku ťažko uchopiteľných metafor, aby predostrela čitateľovi to, čo cíti a vníma. A vníma veľmi pozorne, až mikroskopicky. Preto v jej básnickej tvorbe nenájdeme sentiment spomienok, hoci pocit straty v nej pretrváva. Kuglerová však nestráca ani vieru ani nádej. Poďme sa teda pozrieť do jej veršov, či v nej nájdeme Stratený malý svet, odviaty rokmi.