Sociologický ústav SAV

Monografia predstavuje výsledky skúmania sociologických a spoločenskovedných konceptualizácií hodnôt a morálky zameraného na porozumenie „diskurzívneho bytia“ hodnôt a jeho dynamiky. Toto skúmanie je prepojené s dvomi prípadovými štúdiami politického diskurzu o hodnotách: prvá sa zameriava na uvažovanie slovenských a českých prezidentov o hodnotách a morálke spoločnosti v ich novoročných príhovoroch prednesených v rokoch 1994 – 2024 a druhá na rozpravu NRSR o správe o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2019, počas ktorej sa naprieč koaličnými a opozičnými poslancami vytvorila a v hlasovaní o správe získala prevahu konzervatívna platforma. Monografiu tvoria tri kapitoly a úvod a rozsiahle zhrnutie obsahu. Prvá kapitola Hodnoty, morálka a spoločenský diskurz približuje teoretické uvažovanie klasických aj súčasných autorov, ktoré umožňujú lepšie porozumieť účinkovaniu a „kariéram“ hodnôt a morálnych noriem v spoločenskom a politickom živote s osobitným dôrazom na univerzálne ľudské práva ako ťažiskové hodnoty. Druhá kapitola Hodnoty, morálne ozdravenie a súdržnosť v novoročných príhovoroch slovenských a českých prezidentov predstavuje a porovnáva uvažovanie slovenských a českých prezidentov o hodnotách a morálke spoločnosti. Okrem iného ukazuje, že toto uvažovanie sa väčšinou týka individuálnych cností a necností obyvateľstva a v menšej miere amorálností, ktoré majú systémový charakter (deformácie práva, netransparentné rozhodovanie). Slovenskí prezidenti vo svojich úvahách naznačujú kauzálnu väzbu medzi zlepšovaním morálky a prosperitou spoločnosti. V tretej kapitole Spory o hodnoty a práva sa autorka zameriava na diskurzívny zápas o definovanie a predefinovanie otázok, ktoré riešila verejná ochrankyňa v správe o činnosti, prioritne na zápas o zmenu pohľadu na reprodukčné práva a prístupnosť adopčného procesu pre rôzne kategórie osvojiteľov. Obe prípadové štúdie môžu inšpirovať transparentnou metodológiou, snahou o symetrický prístup k stranám sporu, zameraním na dynamiku spoločenského diskurzu o hodnotách a porozumenie ako a za akých podmienok sa určité tvrdenia o hodnotách stávajú presvedčivé a iné strácajú spoločenské uznanie. Štúdia prináša podporu koncepciám (J. Alexander, H. Joas), ktoré artikulujú podmienky nutné pre udržanie dôležitosti a univerzálnosti ľudských práv (inštitucionálna podpora a sústavnosť ich emocionálnej a argumentačnej podpory), a rozširuje ich platnosť aj na pochopenie nárastu dôležitosti princípov, ktorých uplatňovanie môže viesť k obmedzovaniu individuálnych práv.

Monografia je venovaná fenoménu spoločenskej dôvery na Slovensku, ktorú sa snaží čo najkomplexnejšie predstaviť. Jej hlavným cieľom je bližšie pochopiť a opísať teoretické pozadie spoločenskej dôvery a empiricky uchopiť jej stav, vývoj v čase a širší spoločenský kontext. Tomuto cieľu dodáva relevantnosť fakt, že spoločenská dôvera, ktorá je v sociologickej literatúre považovaná za dôležitý pilier spoločenského života, dosahuje na Slovensku dlhodobo veľmi nízke hodnoty.

Monografia je výsledkom práce v rámci projektu Medzi východom a západom, hodnotová integrácia alebo divergencia? Slovensko v medzinárodných komparatívnych výskumoch podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja ako projekt APVV-14-0527. Poďakovanie: Ďakujeme RNDr. Anne Hrabovskej, CSc. za konzultácie pri štatistickom spracovaní dát.

Príliš ľudská tvár socializmu? Reforma zdola a okolnosti reformného procesu v Československu 1968

Autori príspevkov rozoberajú témy, ktoré sa viažu na problematiku každodennosti, konania, interakcií, verejnej mienky a odcudzenia.

Kniha je venovaná kritickej reflexii možností využitia teórie Pierra Bourdieua pri skúmaní nie len slovenskej spoločnosti. Rozdelená je na štyri samostatné časti, doplnené o záverečnú prehľadovú štúdiu o stopách diela P. Bourdieua v Česku a na Slovensku. Úvod knihy obsahuje blok dvojice kritických reflexií samotnej teórie Pierra Bourdieua od Mareka Skovajsu a Nicolasa Maslowskeho. Druhá časť obsahuje príspevky z oblasti sociológie kultúry. Dobrota Pucherová analyzuje mechanizmy fungovania a udeľovania literárnych cien, Martin Stanoev a Dušan Janák sa venujú uplatneniu Bourdieuovej teórie pri štúdii subkultúr. Ivan Chorvát sa zaoberá výskumom životných štýlov a Joseph Grimm Feinberg analyzuje koncept ľudovosti a folklóru. Tretia časť knihy sa venuje najmä problematike práva a symbolických systémov. Miroslav Tížik analyzuje formovanie sveta náboženstva na Slovensku, Martin Vávra sa sústreďuje na sociológiu práva, najmä pri pohľade na otázky definovania viny. Barbora Vacková s Martinom Škopom sa venujú rôznym aktérom a mechanizmom formujúcim právne pole. Štvrtá časť knihy je zameraná na tému reprodukcií v školskom a vzdelávacom systéme. Zuzana Kusá ukazuje na problémy integrácie detí z etnicky neslovenského prostredia a úlohu jazyka pri primárnych mechanizmoch vylučovania častí populácie. Simon Smith robí medzinárodnú komparatívnu analýzu protestných hnutí na vysokých školách a akademických inštitúciách vo Veľkej Británii, Francúzsku a Českej republike, na príklade ktorých ukazuje rôzne stratégie iniciátorov „reforiem“ a protestov proti „reformám“. Namiesto záveru obsahuje kniha prehľadovú štúdiu Miroslava Dopitu, v ktorej podrobne mapuje stopy odkazov Pierra Bourdieua v českej a slovenskej sociológii od prvých zmienok v 60. rokoch 20. storočia až do roku 2013. Publikácia obsahuje aj záverečnú poznámku editora, v ktorej sú naznačené viaceré možnosti prekladov základných termínov a názvov kníh Pierra Bourdieua.

Kniha obsahuje deväť autorských štúdií, zameraných na reflexiu využitia kritickej teórie J. Habermasa pri špecifických témach alebo v kontexte slovenskej či stredoeurópskych spoločností. Kniha je uvedená prekladom viedenskej prednášky J. Habermasa z roku 2006 o verejnej úlohe intelek­tuála. Medzi štúdiami sa nachádzajú reflexie Georga Lohmanna o Habermasovej teórii ľudských práv, teoretická štúdia Igora Hanzela o teórii konania a životného sveta, úvaha Josepha Grimm Feinberga o koncepte verejnosti, či štúdia Martina Muránskeho o kapitalizme a demokracii v čase krízy. Druhou tématickou časťou sú empiricky zameraná príspevky. Zuzana Kusá na príklade Slovenska poukazuje na rôzne podmienky rozvažujúcej (deliberatívnej) demokracie, Miroslav Tížik sa sústreďuje na príklad vzťahov verejnosti, náboženstva a štátu na Slovensku, Jan Dlask analyzuje literárne spory vo švédskojazyčnom prostredí vo Fínsku. Zuzana Révészová rozoberá súvislosti formovania európskej identity a Bohumil Búzik kriticky zhodnocuje Habermasove interpretácie revolúcií v roku 1989. Kniha je doplnená prehľadom prekladov kníh a štúdií do slovenského a českého jazyka. Cieľom knihy je tiež posilnenie teoretických základov výskumu vybraných problémov v slovenskej sociológii a skvalit­nenie teoretickej explanácie aktuálnych spoločenských otázok nie len na Slovensku.

Praktická príručka o právnej úprave výživného a náhradného výživného v Slovenskej republike. Kniha prináša praktické informácie o problematike výživného pre dieťa od určenia výživného, cez konanie na súde, výšku výživného a platenie výživného až po jeho vymáhanie. Rieši aj výživné pre rodiča, náhradné výživné, ale i prieťahy v konaní. V závere brožúry sú uvedené vzory podaní.

Publikácia stavia na poznatkoch získaných v rámci riešenia projektu VEGA 2/0116/08 Suburbanizácia – jej sociálno- priestorové a sociokultúrne kontexty a prejavy na Slovensku a projektu VEGA 2/0102/11 Analýza sociálnych zmien v sídlach na Slovensku v období 1991 – 2011, ktoré sa riešili v Sociologickom ústave SAV v Bratislave.