Štúdio humoru, satiry atď

Najnovšia komédia Jána Soloviča Maharadža z Royalu je o tom, ako sa v meste Piešťany zjaví rozprávkovo bohatý maharadža, ktorý sa nadchne mestom a ľuďmi a rozhodne sa pomôcť a zároveň rozumne investovať. Bolo by úžasné, keby bol maharadža pravým a jeho bohatstvo naozajstným. Všetci, čo s ním prišli do styku, sa dozvedia, že naleteli podvodníkovi a musia za to celoživotne pykať. Hra ma vynikajúco prepracovaný komediálny príbeh, smiech vyvolávajúce dialógy, v ktorých je Ján Solovič neprekonateľným majstrom.

V tejto knihe básnika a spisovateľa Juraja Kálnického, ktorú napísal v spolupráci s Milanom Stanom, nájdete životný príbeh výtvarníka Ignáca Kolčáka, ktorý vznikol na základe jeho autentických spomienok a dokumentov. V jednotlivých obrazoch (kapitolách) nazeráme do jeho života - detstvo na hornej Orave v Sihelnom (nar. 16.5.1931), jeho štúdiách v Prahe, návrate na Oravu, kde v biednych pomeroch organizoval výtvarný život...

Humor je vynikajúci prostriedok na relaxáciu duše. Je to vlastne uhol pohľadu na život. Takýto veselý a optimistický pohľad na život dáva aj kniha „Humoresky Vladimíra Nosáľa“.Kniha je rozdelená na niekoľko častí, ktoré predstavujú humoristickú tvorbu Vlada Nosáľa, ktorú zostavil jeho brat Jozef Nosáľ. Ten napísal i vtipný predslov, mozaiku života svojho brata. V ňom odkrýva zdroj jeho humoru a životného optimizmu. Je to rodný Pezinok, ľudia z tohto vinohradníckeho kraja, ľudové tradície, zvyky. Vlado Nosáľ bol vzdelaný človek, erudovaný spisovateľ a vynikajúci rozprávač. Jeho humor je kultivovaný a svieži Písal príbehy plné slovných gagov a vypointované. Nosáľov humor vie pobaviť a je dobromyseľný. Sú to humoresky, glosy, ukážky z textov, ktoré písal pre Milana Mlsnu (strýco Marcin), Ivana Krajíčka, Magdu Pavelekovú, Evu Krížikovú...Osobitná časť knihy je venovaná fenoménu ľudového rozprávačstva, zasvätene sú tu opísané príbehy hlavných protagonistov tohto žánru: Ľudo Zelienka, Jozef Hanúsek, Milan Mlsna, Jozef Vašáry, Karol Baláž, Ján Pisančin, Ondriš Jariabek a iní. .Vlado Nosáľ vošiel do povedomia verejnosti ako írečitý a bodrý humorista, humorný glosátor s vtipnými nápadmi. Jeho inšpiráciou bol rodný Pezinok, rázovité figúrky z vinohradníckeho prostredia a životný optimizmus. Bol dlhoročným pracovníkom Slovenského Rozhlasu, Hlavnej redakcie literárno-dramatickej a redakcie zábavy, kde získal dôležité skúsenosti s humoristickou tvorbou. Tvorba Vladmíra Nosáľa je dôkazom prepojenia jeho životných skúseností a zmyslom pre dobrý humor. Účinnosť svojich humoristických textov si mohol overiť priamo u svojich poslucháčov na verejných nahrávkach. Ako citlivý pozorovateľ čerpal námet zo svojho blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Medzi svojimi priateľmi si overoval svoje slovné hračky, gagy a repliky do scénok. Cez rozhlasové vlny šíril smiech a dobrú náladu. Kniha obsahuje vtipný životopis od brata Jozefa Nosáľa, humoresky, vtipné glosy na rôzne témy, príbehy z histórie Pezinka, úsmevné nahliadnutia do ľudového humoru, do vinohradníckeho folklóru. Zvláštnou kapitolou sú zmapovaní slovenskí ľudoví rozprávači. Táto téma ešte nebola u nás publikovaná. Nosáľ ich osobne poznal, mnohým písal i texty a scénky. Pri čítaní ich osudov si čitateľ vybaví hlas uja z Detvy, Strýca Silvestra z Majcichova, Strýca Marcina, Nácka zo Štiavnice, Sváka Ondra, Strýca Francka, Báťa Jana, Andera z Košíc a mnohých iných. Kniha je doplnená veselými ilustráciami Milana Stana, dobovými fotografiami a starými rytinami.

Na čom sa smiali naši predkovia? Aký bol a je ľudový humor v rôznych slovenských mestách a dedinách? Aj na tieto otázky môžete dostať odpovede, keď sa začítate do tejto knižky.Nájdete tu od A po Ž od Ábelovej po Župčany 1 725 anekdot z 539 miest a dedín a 210 karikatúr. Je to rozsiahla a ojedinelá zbierka anekdot skoro zo všetkých miest, mestečiek a dedín, či krajov Slovenska. Niektoré pôvodom siahajú až do stredoveku, iné boli pozbierané z rôznych archívov, časopisov, kníh, kalendárov. Iné vznikli len nedávno. Do knihy svojimi anekdotami prispeli rôzne slovenské osobnosti a spolupracovníci humoristického časopisu Kocúrkovo počas jeho vyše dvadsaťročnej existencii. Anekdoty sú zoradené v abecednom poradí miest a obcí. Kniha je veselá a zábavná. Zachytáva ľudový a dobový humor na Slovensku počas niekoľkých generácii našich predkov, náš zmysel pre humor, ale i našu národnú povahu. Určite sa na týchto anekdotách pobavíte a zasmejete aj vy. Život s humorom zlepší váš životný pocit a po okrejete. Autor by chcel, aby táto kniha šírila dobrú náladu a optimizmus.

V tomto druhom pokračovaní úspešných Kálnických príbehov sú rozprávania niekoľkých generácií rodákov známeho výtvarníka Milana Stanu. V knihe sa píše o príbehoch ľudí, o ich osudoch, kálnických rodov počas posledných sto rokov, rôzne ich peripetie životných zákutí, o živote, ich detstve na dedine. Nájdete tu osudy učiteľov, školy, históriu, ktorá vošla do života ľudí. Kálničania odchádzali do sveta, do Ameriky, Francúzska, mnohí sa vrátili, mnohí zostali vonku. Bez pátosu tu autor píše o obyča jnom živote na dedine, popretkávanom prácou. Kálničania sú pracovití, majú radi humor, nemajú ďaleko k vtipnému slovu, sú pozitívne naladení a vedia sa v ťažkých situáciách vynájsť. Autor vie, že regionálne dejiny sú súčasťou našich národných dejín a ich poznaním sa obohatíme. Život v tejto rázovitej dedine bol spojený s ročnými obdobiami, na ktoré nadväzovali ľudové zvyky a tradície: fašiangy, vynášanie Moreny a prinášanie leta, zvyky na Jura, veľkonočné oblievačky, stavanie májov, majálesy, já nske ohne, zber úrody, šúpanie kukurice, varenie lekváru, pálenie slivovice zabíjačky, vianočné a novoročné zvyky... Kniha je bohato ilustrovaná dobovými zaujímavými fotografiami,kresbami a olejomaľbami Milana Stanu.

Jozef NOSÁĽ (23. 2. 1946 - 10. 4. 2009) je z rodu tých spisovateľov a humoristov, ktorých inšpiráciou je sám život. O tom svedčia i jeho knižky Pezinské obsterléze, Veselý vinohradníkov rok, Humoresky Vladimíra Nosáľa a i najnovšia a posledná kniha Veselé omrvinky. Nadchol sa krásou, humorom a spôsobom života svojho rodného pezinského kraja, jeho vinicami, vinohradníckou atmosférou, že priam vidíme, ako si vychutnáva celý proces výroby vína. Svoj odkaz nám zanechal v knihe „Veselý vinohradníkov rok, ktorá je oslavou jeho rodákov. Zaoberal sa históriou Pezinka a Pezinčanov. V svojich prácach zmapoval pezinských vinohradníkov, návštevníkov viech, vinární, hostincov a krčmičiek. Zapisoval si rôzne vtipné výroky, prípitky, ľudové pravdy, veselé historky... Je i autorom „Pezinskej hymny“. V našom živote je málo humoru a veselého pohľadu na život. Preto príjmite túto knihu, aby vás potešila, aby ste sa pri jej čítaní pobavili, usmiali, či zasmiali. Dúfam, že vám prinesie optimizmus a dobrú náladu.

Táto reprezentačná kniha mapuje štyridsať rokov krajinárskej tvorby Milana Stana. Jeho ateliérom je vlastne celé Slovensko. Na 208 stranách veľkého formátu A4 kvalitného papieru nájdeme jeho maľby z maliarskych potuliek po Slovensku a po svete. Na Stanových obrazoch nájdete slovenskú prírodu, krajinné zátišia, staré Slovensko, ľudovú architektúru, drevenice, chalupy, sedliacke dvory (mnohé už nejestvujú, sú zbúrané, zničené), mestské veduty, hrady, mlyny, priemyselné krajiny, horské zátišia, kostoly - evanjelické, katolícke, gréckokatolícke, pravoslávne, synagógy... V knihe sú aj obrazy z jeho maliarskych potuliek po svete: z Vietnamu, Kórei, Číny, Japonska, Talianska, Kuby, Nemecka, Turecka, Grécka, Egypta, Nórska, Škótska, Chorvátska, Česka, Ruska, Rakúska, Poľska, Tibetu, Nepálu, Indie, Mexika, Thajska, Laosu. V knihe nájdete eseje o tvorbe Milana Stanu od Ľuboša Juríka, Ľubomíra Podušela a Ericha Mistríka a na konci knihy autorovu biografiu, bibliografiu a zoznam autových výstav. Kniha vás zaujme krásou prírody, ktorou sa autor inšpiruje, osvieži pokojom a zaujatím hľadajúceho maliara nájsť svoj obraz krajiny. Z jeho obrazov dýcha pokoj, harmónia, vyváženosť, krása slovenskej prírody ako aj krása krajín z rôznych častí svetadielov. Lebo cez krajinu vidíme a poznávame aj seba a svoje hodnoty. Život rýchle beží, mení sa, no umenie zostáva.

Anekdoty v tejto knihe sú z našej nedávnej histórie, lebo cez humor sa dá povedať viac o dobe než vážnymi vedeckými traktátmi pre pár odborníkov. Kniha je koncipovaná do štyroch kapitol: Socializmus v anekdotách v Československu, v Sovietskom zväze, v iných socialistických krajinách a Rádio Jerevan. Zbierka obsahuje 1 329 anekdot, je bohato ilustrovaná 257 dobovými karikatúrami. Nájdete tam aj anekdoty na komunistických papalášov Gottwalda, Zápotockého, Novotného, Husáka, Biľaka, Štrougala, Jakeša a iných, ako na Lenina, Stalina, Chruščova, Brežneva, Andropova, Černenka, Gorbačova, Kadára, Ulbrichta ale aj vtipné hlášky z Rádia Jerevan: Čo je to reakčný vtip? Taký, ktorý vymýšľa reakcia a súdruhovia ho rozširujú. Optimista vyhlasuje, že žijeme v najlepšom možnom svete. Pesimista sa obáva, že je to pravda. Anekdoty približujú atmosféru tých čias, ako zmýšľali ľudia v tejto dobe, z čoho a koho si uťahovali, aby aspoň takto ventilovali svoj strach a humor im pomáhal sa preniesť cez ťaživé problémy života. Iné pomery boli v Československu v päťdesiatych rokoch a neskoršie v osemdesiatych rokoch, keď už režim bol deravý a v novembri 1989 sa rozsypal ako domček z karát. Sovietske anekdoty 1917 až 1991 sú pravdepodobne najlepšie, čo sa podarilo ruskej kultúre vytvoriť v období od roku 1917 až po rozpad Sovietskeho zväzu. Možno aj tým, že sú zhustením poznanej skutočnosti a sú pravdivé. Anekdota je malý kúsok pravdy o živote a má veľkú výpovednú hodnotu o dobe v ktorej vznikala. Anekdoty z tej doby mali zvláštne čaro, lebo patrili do kategórie „tabu“. Teda hovoriť sa hovorili, ale takéto anekdoty sa nepublikovali, nevysielali v rozhlase, ani v televízii. Niekedy bolo nebezpečné ich aj rozprávať, lebo za takéto protištátne vtipy hrozilo vyšetrovanie, väzenie. Preto sa aj vravelo takýmto vtipom, že sú zo súťaže o zlatú mrežu.

Táto reprezentačná kniha mapuje vyše dvadsať rokov grafickej tvorby Milana Stana. Na 208 stranách veľkého formátu A4 kvalitného papieru nájdeme jeho grafiky z výtvarných potuliek po Slovensku a po svete. Na Stanových drevorezoch nájdete slovenskú prírodu, krajinné zátišia, staré Slovensko, ľudovú architektúru, drevenice, chalupy, sedliacke dvory (mnohé už nejestvujú, sú zbúrané, zničené), mestské veduty, hrady, mlyny, priemyselné krajiny, horské zátišia... V knihe sú aj drevorezy a linoryty z jeho výtvarných a cestovateľských potuliek po svete: z Vietnamu, Kórei, Japonska, Talianska, Kuby, Turecka, Grécka, Egypta, Nórska, Chorvátska, Česka, Ruska. V knihe nájdete esej o tvorbe Milana Stanu od výtvarného teoretika Ľubomíra Podušela a na konci knihy autorovu biografiu, bibliografiu a zoznam autových samostatných a kolektívnych výstav. Kniha vás zaujme krásou prírody, ktorou sa autor inšpiruje, osvieži pokojom a zaujatím hľadajúceho umelca nájsť svoj obraz krajiny. Z jeho obrazov dýcha pokoj, harmónia, vyváženosť, krása slovenskej prírody ako aj krása krajín z rôznych častí svetadielov. Lebo cez krajinu vidíme a poznávame aj seba a svoje hodnoty. Život rýchle beží, mení sa, no umenie zostáva.

Jaroslav Rezník je autorom viacerých kníh o slovenských spisovateľoch. Najznámejšie sú Po literárnych stopách na Slovensku (1982), Literární toulky Slovenskem (Praha 1989) a naposledy dve vydania diela Túry do literatúry (2001, 2012 – rozšírené a doplnené vydanie.) Tri desaťročia zbieral aj anekdoty a veselé príbehy zo života našich spisovateľov. Pri mnohých bol spoluúčastníkom . Väčšina z nich sú jeho vrstovníci, ale sú medzi nimi aj starší i mladší od neho.Sú tu naozaj veľké mená našej literatúry ako napríklad J. Smrek, M. Válek, E. Bohúň, A. Plávka, V. Mináč, L. Ťažký, L. Ballek, J. Solovič, M. Lasica, J. Satinský, Š. Žáry, M. Ferko, A. Bednár, V. Šikula, T. Janovic, V. Kondrót, P. Jaroš, V. Turčány, Ľ. Feldek, J. Silan, Š. Moravčík, R. Fábry, R. Móric, R. Schuster a veľké množstvo iných. Toto unikátne dielo prináša zaujímavé a veselé pohľady na našich literátov a i takto popularizuje a približuje ich tvorbu. je aj spoločenským holdom a uznaním tvorcom nášho umeleckého slova a popularizovaním slovenskej literatúry. Milou pridanou hodnotou je v knihe posledná kapitola, kde sú anekdoty o členoch spisovateľského PI klubu, ktorý vznikol v roku 2006. Vznikol spontánne na základe tolerantnosti, dobroprajnosti, priateľstva, ekumenizmu a dobrej nálady. Sú tam spisovatelia, diplomati, bývalí politici, husľový virtuóz, hudobný skladateľ, vedec, duchovní, a iní ( L. Ťažký, A. Hykisch, Ľ. Jurík, R. Schuster, J. Banáš, J. Mikloško, T. Huszár, M. Stano, I. Szabó, J. Leikert, A. Blaha, E. Ondrejička, Ľ Olach, M. Jurkovič, S. Bachleda, J. Haľko, M. Gavenda, P. Čačko, M. Demák, D. Mikolaj, R. Ferko, A. Jablokov, J, Bábik, O. Solga, M. Kohút, J. Burdan, P. Rašla... Anekdoty o svojich kamarátoch zozbieral Milan Stano, ktorý celú knihu aj ilustroval. Je v nej 302 anekdot a 239 karikatúr. Veríme, že po prečítaní tejto veselej knižky mnohí z Vás, vážení čitatelia, siahnete aj po ďalších dielach týchto našich spisovateľov, ktoré doteraz ušli Vašej pozornosti. Rovnako nás bude tešiť, keď prostredníctvom tejto knihy sa bude šíriť aj dobrá nálada a úsmev na tvári.

Črty a príbehy zo starej Bratislavy, spomínanie na množstvo typických figuriek, bohémov, udalostí, 168 strán, ilustrácie Milan Stano. V knihe známeho spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka nájdeme starú Bratislavu, kde autor prežil detstvo a dôverne ju pozná. Je to pestrá mozaika života bratislavčanov prevažne od päťdesiatych rokov po deväťdesiate. Autor píše o známych osobnostiach bratislavskej bohémy ako Mudroch, Smrek, Zmeták, Bartfay, Hečko... ale i o svojráznych figúrkach Schöne Naci, Lacko, tuláci, o krčmách, viechach, vinárňach, V klube, silvestrovských zábavách, plesoch, operetách a spevákoch. Kniha je jedinečným dôkazom neopakovateľného čara a života našej Bratislavy a zaujme každého zvedavého čitateľa.

Táto kniha je pomyselnou kronikou života Ruda Krasulu a generačného pocitu jeho rovesníkov. Autor sa zaoberá aj širšími postrehmi o dejinách, či osobnostiach vtedajšej socialistickej éry od Gottwalda počínajúc, cez Novotného, Dubčeka, Svobodu až po Husáka, Jakeša končiac. To všetko s nadhľadom, humorom a odstupom. Pretože obdivuje hudbu a hudobné skupiny tých čias, tak im venuje značnú pozornosť. Je tam veľa zasvätených informácií o Beatles, Roling Stones, Preslym, Sinatrovi, Krylovi, Vargovi... Rudo Krasula je „radostný človek“, preto na stránkach knihy nájdete veľa pozitívnych momentov a jemného humoru. Nie je to len spomienková literatúra na chvíle mladosti ale aj o živote za normalizácii, o problémoch ktoré musel prekonávať obyčajný občan za éry „rozvinutého socializmu“. Krasula píše so sarkastickým humorom, o pocite slobody a neslobody, ľahkým štýlom, ako sa budovala socialistická spoločnosť od „víťazného februára 1948“do „víťazného novembra 1989“. Humor je dôležitý v živote každého z nás. V tejto knihe je vidieť, že humor je jeho filozofiou. Je odrazom jeho sveta. Nie je zatrpknutý a cítiť z neho radosť zo života, životný optimizmus, občas i zdravá irónia. Kniha je ilustrovaná karikatúrami a kresbami výtvarníka Milana Stanu, ktorý tiež v tejto dobe žil a tvoril, takže ilustrácie sú v súzvuku s textom, akurát je v nich viac nadhľadu a ostrejšej satiry z tej doby. Autor i ilustrátor nežili mimo spoločenskú realitu, ani vo vákuu, ale boli pozorovatelia a niekedy i účastníci politických pohybov. O to je kniha zaujímavejšia a pravdivejšia

Prečo sú anekdoty o blondínkach také populárne a stále nás rozosmievajú? Prečo sú práve "pekné blondínky" synonymom krásy spojenej s hlúposťou? Aká je história tohto fenoménu? Na tieto otázky s praktickými ukážkami anekdot dostanete odpoveď v tejto knihe. Je v nej 1 044 anekdot a 182 karikatúr. Tieto anekdoty sú nielen o veselých a hlúpych blondínkach, ale všeobecne o nás. O našej povrchnej spoločnosti, úpadku hodnôt, nevedomosti, ale aj o globalizácii a prepojení sveta. Lebo na tých istých vtipoch sa smejú v Amerike, Európe, Rusku, Austrálii... Anekdoty o blondínkach sú vlastne ľudovým humorom, ktorý vznikol tvorivosťou rôznych vtipných výmyselníkov z rozličných sociálnych prostredí. Je to priama reakcia na mediálne prostredie a na symbol, či ikonu bulváru. Je to "robenie si srandy" z bulvárnych osobností ale i z obyčajných vyfintených "pekných" blondínok, ktoré máme svojím spôsobom radi a obdivujeme ich. Autor knihy anekdoty voľne rozdelil do viacerých skupín. Na témy: vtip a blondínky, mladosť blondínky, manželstvo s blondínkou, blondínky a policajti, doktori, erotika a sex, otázky s blondínkami a nakoniec slávne blondínky na Slovensku a vo svete. Úlohou knižky je Vás pobaviť a rozosmiať a preto Vám želáme veselé čítanie.

V tejto knihe známeho výtvarníka Milana Stana putujete s autorom do rôznych krajín sveta: Vietnam, Taliansko, Kórea, Kuba, Turecko, Grécko, Egypt, Nemecko, Nórsko, Škótsko, Japonsko, Juhoslávia, Česko, Rusko, Rakúsko, Čína, Tibet, Nepál, India, Thajsko, Laos, Kambodža, Mexiko, kde bol maľovať od polovice sedemdesiatych rokov až doteraz. Na svojich cestách zažil mnoho príbehov, stretnutí s krajinou a ľuďmi, ktorí v nej žili. Tí ho inšpirovali k namaľovaniu množstva obrazov a k napísaniu mnohých reportáží, cestopisov, či čŕt, dojmov, reflexií. Porovnáva civilizácie, náboženstvá, rozpráva o svojich zážitkoch na cestách. Píše o nich aj s jemu blízkym humorom, očami umelca, obohatený životnými skúsenosťami. Nevyhľadáva nebezpečenstvá, vojnové konflikty, tie sú mu bytostne cudzie. Hľadá krásu, harmóniu prírody, krajinu, neporušenú ničením človeka. Obdivuje ľudské stavby, tvorbu umeleckých diel, poéziu, ktorá oslavuje prírodu ako božské dielo. Jeho putovanie je cestovanie za krajinou svojho srdca, za krásou. Tá je vykúpená námahou, boľavými nohami, štípajúcimi očami od horúceho slnka a kvapiek potu. No šťastného a plného zážitkov, pozitívneho myslenia, namaľovaných obrazov, nakreslených kresieb a napísaných postrehov.

Táto kniha je zbierkou kreslenej satiry výtvarníka Svetozára Králika (1935), bývalého profesora a riaditeľa SŠUP (Stredná škola umeleckého priemyslu), ktorý odchoval množstvo významných grafikov a výtvarníkov. V kresbách mapuje naše ľudské vlastnosti, vášne a neresti. Svetozár Králik je svojou kreslenou satirou ojedinelý zjav na našej slovenskej karikaturistickej scéne. Nedá sa prirovnať k žiadnemu z našich výtvarníkov, ktorí sa venujú karikatúre.. Vzdialene pripomína práce sochára F. X. Messers.