TU - Pedagogická fakulta

Publikáciu možno použiť ako učebný text a zároveň aj ako metodický (mini) manuál. Je rozčlenená do niekoľkých okruhov. Prvý okruh tvorí teoretická časť a obsahuje päť kapitol. Praktická časť sa skladá z troch častí, v nich sa konktretizuje idea nesmerovať frazeologickú problematiku iba na oblasť jazykovedy, ponúknuť ju ako súčasť aktivít pri práci s literárnymi textami a naznačiť aj možné presahy do iných oblastí poznania. Po krátkom teoretickom vstupe publikácia ponúka dvadsaťpäť textov s vypracovanými úlohami, kde sme medzi úlohy literárneho charakteru pridali otázky frazeologickej povahy s presahmi aj do nejazykových oblastí vzdelávania. Posledným okruhom je skrátený manuál pre učiteľov, jeho úlohou je zväčša iba nasmerovanie na riešenie niektorých úloh.

Monografia nadväzuje na predchádzajúci publikáciu Prosociálnosť a etická výchova. Skúsenosti a perspektívy. Už v nej bol vyjadrený zámer jednak prehĺbiť teoretické východická a atribúty prosociálnosti, v nadväznosti na otázky morálky a mravnej výchovy, jednak preskúmať možnosti terénneho bádania a vytvoriť metodologický dizajn empirickému výskumu výchovy k prosociálnosti na základných školách. Text monografie je štrukturovaný do dvoch proporčne zastúpených základných celkov, a síce Antropologické pramene etickej výchovy a Etická výchova vo výskumných zámeroch a v školskej praxi SR. Monografia je oboch častiach-teoretickej i výskumnej celkom zásadným obohacujúcim príspevkom k problematike etickej výchovy a stáva sa jedným z pevných stavebných kameňov na ceste k posilňovaniu mravnosti mládeže v celej Slovenskej Republike.

Sme presvedčení, že veľká dôležitosť tejto monografie spočíva v tom, že interpersonálna hypotéza ešte nebola spracovaná do komplexnej teórie. Súvisiaca práca v oblasti hudobnej psychológie a hudobnej terapie ešte nebola publikovaná. Samozrejme, nehľadáme absolútne vyčerpanie prezentovaných tematických okruhov a veríme, že toto je prvý úvodný vstup do interpersonálnej teórie hudby. Jeho ďalšie rozpracovanie, overovanie a doplnenie je žiaduce z nášho pohľadu, ktoré je priamo potrebné v následnej následnej práci autora. V tejto monografii používame termín interpersonálna hypotéza hudby ako podmnožinu, ktorá je súčasťou väčšej celkovej interpersonálnej teórie hudby. Cieľom tejto monografie je komplexné spracovanie pôvodných interpersonálnych hypotéz hudby do interpersonálnej teórie hudby. Snažili sme sa popísať základné pojmy (interpersonálne a intrapersonálne, medzipodniková hudba, hudobná biografia - hudobný vkus / preferencia, hudobná recepcia a vnímanie, typológia hudobných poslucháčov atď.) Z hľadiska interpersonálnych osobnostných teórií založených na viacerých autoroch (napríklad SULLIVAN, LEARY, KNOBLOCH, WIGGINS a ďalšie). Keď vnímame osobnosť hudobného percipientu v interpersonálnom kontexte, pokúšali sme sa dôsledne spracúvať teoretické pozadie a základy, z ktorých vychádza interpersonálna teória hudby.

Bratislavské divadlo SkRAT začalo svoju činnosť čoskoro po rozpade divadla Stoka. Divadlo je veľmi úspešné, o čom svedčí aj jeho účasť na rôznych divadelných festivaloch a zájazdoch po európskych krajinách, najmä v Čechách a Nemecku. Napriek tomu treba uviesť, že sa o ňom dosiaľ napísalo pomerne málo. V knihe sa odrážajú dva hlavné aspekty. Na jednej strane v nej ide o divadlo SkRAT ako inštitucionalizovaný kultúrny a spoločenský jav, na druhej strane si všímame konkrétnu tvorbu, a to cez interpretačné sondy vybrané na interpretáciu. V interpretáciách ide o výklady či priblíženie hier ako umeleckých diel. Za materiálové východisko analýzy nám slúžia scenáre hier a ich konkrétne realizácie (iba osobne videné predstavenia). Divadlo SkRAT je jednak alternatívne divadlo, jednak, so zreteľom na vývoj, pracuje na princípe „dekompozičného divadla“. Hry takéhoto divadla sa síce pridržiavajú textu scenára, ale vlastného, keďže herci sú zároveň autori svojich postáv. Predstavenia sa rodia na skúškach, kde každý robí, čo sám chce, čo sa mu páči.

Kniha má viac vrstiev. Obracia sa jednak na vedecky náročného a v problematike školstva zorientovaného akademika, jednak na čitateľa praktika spomedzi učiteľov, riaditeľov škôl a reprezentantov inštitúcií, ktoré majú čo do činenia s tvorbou a hodnotením vzdelávacích politík a školských praxí.Autor referuje o kľúčových filozofických a psychologických zdôvodneniach vzťahového charakteru človeka, aby napokon ponúkol ich syntézu v paradigme dialogického antropologického princípu a definoval úrovne kvality dobrého medziľudského vzťahu. Tento základný koncept v druhej časti aplikačne využíva a skrze neho podrobne popisuje štyri vzťahotvorné hodnoty, ktoré sú nevyhnutné pre skutočnú reformu či dokonca redizajn vzdelávania na slovenských školách: dôveru, proaktivitu, dialogický princíp a múdrosť prejavujúcu sa neustálou sebareflexiou a sebaobnovou. Tému hodnôt a vzťahov tak prepája s konkrétnymi modelmi fungovania školy, vyučovania a ďalšieho profesijného rastu učiteľov profesijnými učiacimi sa komunitami, konkrétne modelmi, akými sú lesson study, learning study či didaktické reflektívne komunity. Prichádza až k súvislostiam edukačného a architektonického dizajnu školy. V prehľadovej kapitole ukazuje silné väzby medzi školskou úspešnosťou a kvalitou vzťahov v škole. V tretej časti kniha prináša prehľad prístupov a modelov výchovy charakteru z hľadiska ich základných konceptuálnych východísk, teda základnú orientáciu, ktorá v česko-slovenskom vedeckom priestore doposiaľ realizovaná nebola. Ide o tri prúdy: deontologické (kohlbergiánske) prístupy, prístupy na báze etiky cnosti (výchova k cnostiam) a odmoralizované prístupy (psychosociálne tréningy). Napokon autor referuje o aktuálnych výskumných zisteniach na poli etickej výchovy a vývinu prosociálneho správania detí a mladých ľudí, s dôrazom na longitudinálny projekt realizovaný Katedrou pedagogických štúdií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Na záver formuluje výzvy pre ďalší rozvoj predmetu etická výchova, ale tiež celostných edukačných dizajnov škôl.

Existencia dvoch po sebe idúcich období totalitných režimov: prvej Slovenskej republiky s kresťansko-nacionálnou ideológiou a Československej socialistickej republiky, s ideológiou marxizmu-leninizmu, spôsobila, že z pera historikov výchovy vychádzali v druhej polovici 20. storočia publikácie viac či menej poznačené ideologickým odkazom doby. To spôsobilo prerušenie kontinuity rozvíjajúcej sa pedagogiky, školstva, výchovy a vzdelávania a tiež historiografie na Slovensku, ktoré v medzivojnovom období zažívali veľký progres. Verím, že naše výskumy a z nich vychádzajúce publikácie pomáhajú postupne dotvárať kontinuitu historicko-pedagogického bádania na Slovensku, ktoré malo v 40. a 50. rokoch 20. storočia dobrú kvalitu. O to sa zaslúžila najmä výrazná generácia slovenských historikov pedagogiky: Juraja Čečetka, Peter Vajcik, Vladislav Ružička, ktorých jazyková a metodologická príprava a vybavenosť bola ešte štandardná a nebola ideologicky poznačená. Reflexia druhej polovice 20. storočia spojená s obdobím socializmu je výzvou. Toto obdobie nie je ľahké mapovať a hodnotiť, ak ho však neprebádame so všetkými jeho pozitívami a negatívami a nepodrobíme analýzam a následným diskusiám, ťažko sa úprimne vyrovnáme s touto etapou našich dejín a otvorene postavíme k výzvam, ktoré pre pedagogiku, školstvo a vzdelávanie prináša súčasnosť. Verím, že predkladaná publikácia môže napomôcť splneniu tohto cieľa a vyplní doteraz prázdne miesto tohto úseku novodobých slovenských dejín.