United Partners

"Nevypočuté varovania" takto je možné popísať vzťah ľudí k neustále sa zvyšujúcej produkcií odpadov. Pretože nechceme načúvať a brať ohľad na životné prostredie, postupne sa naša planéta dostáva pod stále vyššiu vrstvu odpadov. Vyššie nároky, vyššia spotreba, nevyhnutnosť používania nových materiálov spôsobuje znečistenie životného prostredia látkami, ktoré príroda sama nie je schopná rozložiť a zneškodniť. Značnú časť týchto rezistentných odpadov tvoria odpady, ktoré môžeme označiť za nebezpečné, teda také, ktoré nielenže zostávajú v prírode dlhú dobu, ale spôsobujú zamorenie životného prostredia toxickými, resp. jedovatými látkami, ktoré ohrozujú život ľudí a ostatných živých organizmov. Freóny, dioxiny, furany, polychlórované bifenyly, to je len zlomok látok, ktoré sa dlhé roky používali alebo boli len vedľajším produktom výroby a spôsobili nenávratné zamorenie životného prostredia. V súčasnosti sa celosvetovo zavádzajú opatrenia na obmedzenie vzniku škodlivých nebezpečných látok. Množstvo medzinárodných dohôd, vyhlásení a zákonov ošetruje nakladanie s odpadmi, pričom sa zvlášť kladie dôraz na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Táto publikácia poskytuje prehľad platnej legislatívy (do roku 2009) v odpadovom hospodárstve v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

Ročne sa produkujú tony nebezpečných odpadov, hlavným dôvodom ich spracovávania by mala byť snaha o ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, šetrenie primárnych zdrojov alebo minimalizáciu množstva odpadov. Avšak v súčasnosti je pre zavádzanie a zdokonaľovanie spracovateľských technológií hnacím motorom hlavne ekonomická stránka. Technológie spracovania určitých komodít, ako sú napr. olovené akumulátory alebo opotrebované oleje sú prepracované do takej miery, že spracovávaná komodita sa p o recyklácii vracia do obehu v kvalite pôvodného výrobku alebo sa získa 100 % separovanej látky. Avšak nie všetky odpady je možné spracovať s takou účinnosťou. Vo väčšine prípadov alebo neexistujú technológie na získanie požadovaných látok alebo je i ch získanie resp. spracovanie ekonomicky veľmi náročné. V takom prípade sa nebezpečný odpad buď spaľuje alebo ukladá na skládky. V súčasnosti sa vyvíjajú nové, moderné technológie, pomocou ktorých je možne odpad, ktorý nie je perspektívnym zdrojom su rovín, zneškodniť do takej miery, že vznikne minimálne množstvo inertného odpadu. Publikácia popisuje niektoré technológie zneškodňovania nebezpečných odpadov (chemická redukcia v plynnej fáze, pyrolýza, cementárenske pece, chemická úprava a iné).

Hoci Milan Kolcun doteraz písal o histórii Košíc (Potulky mestom Košice), má svoj názor aj na budúcnosť a nielen u nás, ale celkovo. Odohrá sa koniec sveta, alebo si ho oddialime? O tom dumá hlavný hrdina (mini)románu Najnovší hriech. Vo svete, kd e kópie porazili originály, kvantita zvíťazila nad kvalitou a hovnoty nad hodnotami, je už takmer všetko odpadom. A najťažšie je nestať sa ním tiež. Najnovší hriech našťastie patrí medzi knihy, ktoré ponúkajú aj východisko (zahrnuté v cene knihy). M nohé zvrátené veci súčasného sveta nám už ako zvrátené ani nepripadajú, a to je na tom to najzvrátenejšie. Máme totiž hlavy takmer nonstop vymývané médiami a najmä reklamami. Namiesto životného priestoru už bojujeme o mediálny priestor, miesto reali ty víťazí virtualita a hlboké je unášané preč čímsi povrchným... Malá knižka (zmestí sa aj do kabelky) sa zamýšľa nad budúcnosťou, ktorá sa (obávam sa) už začala. Kniha je taká antikonzumná, že sa chce predávať čo najmenej. Idem v nej sám proti sebe tvrdí autor Milan Kolcun, ktorý nad ňou strávil 7 rokov. Obsahuje však aj líniu veľkej lásky, motív osobnostného dozrievania, ekológie... Je to chutný mix: trochu sci-fi, príbeh lásky, filozofujúce pasáže, akcia, prekvapivé katarzie... Jeden z dvoch hlavných hrdinov sa volá L. K., túži byť slávny, i keď nevie ako na to a na čo vôbec. Je obeťou povrchnosti tohto sveta, no dokáže sa z nej predsa len vymaniť. Získa si tým mnoho nepriateľov, najmä tých najbohatších tohto sveta. Jeho život je v ohrození...

Aké je to vrátiť sa z emigrácie do Košíc? Aké verše písal majiteľ Jakabovho paláca? S kým z Košíc si písal slávny Erazmus Rotterdamský? Ako sa cítili košičania v auguste 1968? Ako hodnotili mesto nemeckí cestovatelia? Aké boli pocity košičanov, keď sa k mestu blížila cholera? Všetky literárne žánre, vrátane komiksu o Košiciach, grafiti na košickú tému i epigramu. Prenasledovanie Židov, Tolstovjovec v Košiciach i budúca blahoslavená. Doteraz nezverejnené preklady z nemčiny a mad’arčiny. Medzi autormi nechybajú: Ol’ga Feldeková, Arnošt Goldfalm, Juraj Jakubisko, Július Satinský, Andrej Hryc, Petra Džerengová-Nagyová, Tomáš Janovic Z d’alších 100 kníh sveta od 87 autorov pre vás Milan Kolcun znova vybral to najkošickejšie.