Verbarium s.r.o. strana 22 z 27

Terka a Julka sú najlepšie priateľky. Lenže jedného dňa sa veľmi pohádajú. Až tak, že sa prestanú kamarátiť. Zanedlho si Terka uvedomí, že bez Julky nič nie je také zábavné. Ako sa len má s ňou opäť pomeriť?

Terka si balí veci do ruksaku: pyžamo, papuče, zubnú kefku a, samozrejme, svojho obľúbeného plyšového macka. Po prvýkrát totiž prespí u svojej kamarátky. Trochu to u nej vyzerá ako u nich doma, a predsa je to iné. Najprv sa Terka výborne baví! Večer sa jej však zmocní čudný pocit: predsa len, ísť do postele bez pusy na dobrú noc od mamičky a otecka, to nie je len tak…

Laura vie, že má šťastie, keď môže bývať pri pobreží mora posiatom dovolenkovými domčekmi, kde jej mama pracuje. Ešte lepšie by však bolo, keby mala psíka, s ktorým by sa mohla hrať na pláži a brávať ho na prechádzky k útesom. Zrazu však prídu hostia, ktorí si privezú krásneho King Charles španiela, Henrika. Laura si všimne, že majitelia šteniatko často nechávajú samé, keď idú von. Chudák Henrik vyzerá znudene a osamelo, a tak sa Laura rozhodne, že mu ukáže, koľko zábavy sa dá zažiť na pláži. Čoskoro tvoria nerozlučnú dvojicu. Ale čo sa stane, keď nadíde čas, aby sa Laura a Henrik rozlúčili?

Diana a jej sestry majú dôvod na radosť, do ich rodiny pribudne mačiatko. Vyberú si rozkošného kocúrika Lea. S jeho príchodom im však pribudnú aj starosti; kocúrik zakaždým čosi vyvedie. Diana sa obáva, čo to bude nabudúce? Keď jedného dňa Leo bez stopy zmizne, Diana tuší, že mu hrozí veľké nebezpečenstvo. Musí ho za každú cenu zachrániť. Bude však musieť byť ešte odvážnejšia ako malé nezbedné mačiatko...

Kristínkina fenka Elma bude mať šteniatka. Dievčatko sa ich už nevie dočkať, no veľmi dobre vie, že na každé čaká nový domov. Keď šteniatka konečne prídu na svet, ukáže sa, že jedno z nich je akési neduživé. Najmenšie šteniatko, ktoré dostane meno Luna, potrebuje celodenné dokrmovanie. Bude to náročné, no Kristína veľmi túži po tom, aby Luna prežila...

Hanka sa veľmi poteší, keď dostane šteniatko dalmatínca. Najradšej by s rozkošným Oskarom trávila všetok čas, ale nemôže, pretože musí nacvičovať na vianočné predstavenie. Psíkovi sa samota nepáči, cíti sa odstrčený. Navyše doň Hankin mladší braček, Miško neustále dobiedza, a v dome sa zjaví nezvyčajný stromček s kopou neznámych ľudí…

Paťka s otcom a psom Argom sa vyberú na prechádzku do lesa. Argo tam vyňuchá čiernu skládku a uprostred neho maličké mačiatka. Mama mačka nie je nikde na blízku. Paťka sa najviac strachuje o bieleho kocúrika s nadýchaným kožúškom, ktorý vyzerá taký drobný a hladný. V miestnom útulku však už nie je voľné miesto, a tak sa rodina dievčatka rozhodne, že sa o mláďatká postará. Ako dni ubiehajú a zvieratká silnejú, Paťka ich má čoraz radšej. A hoci vie, že už čoskoro budú pripravené na odchod do inej rodiny, nechce ani len pomyslieť na to, že by sa mala s nimi rozlúčiť – najmä nie s tým malým bielym kocúrikom...

V tejto škole sa ukrýva tajomstvo. Na koho sa usmeje šťastie, nájde najlepšieho priateľa na celom svete. Magické zviera. Zviera, ktoré vie rozprávať. Ale len ak patrí tebe... Keď dostane Edo vtipného netopiera Eugéniu, všetky deti z triedy by boli najradšej na jeho mieste. Skoro všetky. Jedno dievča totiž vôbec netúži po magickom zvierati. Bude s tým slečna Cornfieldová súhlasiť? Dlhá Noc čítania je predo dvermi. Avšak na niektoré deti čaká v ten večer nebezpečné prekvapenie: ocitnú sa v strašidelnej „Pivnici hrôzy“, uväznené kdesi hlboko pod školou. Budú im vedieť magické zvieratá pomôcť? Dobrodružstvo sa začína!

Niekto kradne psov v Lotorkove. Od majiteľov potom požaduje mastné výkupné. Lasse s Majou sa pustia do pátrania, ktoré ich zavedie priamo do tmavého mestského kina. A tu zohrá dôležitú úlohu spievajúci pudlík, Caruso.

Na prvých stránkach Lotorkovských novín si čitatelia môžu prečítať, že riaditeľ školy v detstve podvádzal, že zlatník Karát dáva do svojich šperkov nepravé diamanty a že policajný komisár kradne po nociach jablká. Môže to byť pravda? Lasse a Maja sa pustia do vyšetrovania prípadu, ktorý bude mať nečakané rozuzlenie. Nikdy by neverili, že im pri tom môže pomôcť znalosť pravopisu.

Kubko a Paulínka trénujú v záhrade futbal. Gól! kričí Kubko. Budeme majstrami sveta! Kamarát Samko odvedľa však o tom nechce ani počuť, majstrom chce byť on! Najprv ho musia poraziť férovou hrou, a k tomu potrebujú veľa trénovať. Kto nakoniec získa víťazný pohár? Veselá knižka pre všetkých malých, ale i veľkých milovníkov futbalu.

Terka už celkom dobre pozná cestu do školy. Jedného dňa ju však kvôli oprave uzavrú. Čo teraz? Terka stojí bezradne pred zábranami. Keď jej ponúkne pomoc cudzí muž, zaváha. Má ísť s ním? Predsa len, nepozná ho. A Terka vie, že s cudzími by sa nemala rozprávať, ani nikam chodiť. Ako si nakoniec poradí?

Konečne nadišiel ten veľký deň: Terka ide do školy! Ešte predtým než sa však zo škôlkarky stane skúsenou školáčkou, čaká ju množstvo vzrušujúcich vecí a nákupov… Splnia sa jej všetky túžby? Od koho dostane školskú tašku? A bude chodiť do jednej triedy s kamarátkou Julkou?

Hurá! Kubko ide konečne do škôlky. Keď sa deti ráno stretnú, spievajú v kruhu spoločne veselú pesničku. A potom sa dejú samé zaujímavé veci: Kubko namaľuje veľký rytiersky hrad, s deťmi sa hrajú dnu aj na dvore a obedujú jeho obľúbené jedlo - cestoviny s paradajkovou omáčkou. Potom si trochu odpočinú a už je tu zrazu mama. V škôlke je tak dobre, že sa mu ani nechce ísť domov.

Tradičné rozprávky prinášajú múdrosť, preverenú stáročiami, ktorá platí dodnes. Pravda je však taká, že dnešný svet sa zmenil, a spolu s ním aj ľudské vzťahy. Moderná doba si vytvorila svoje vlastné „múdrosti“, pravidlá i zákonitosti a tie treba deťom tiež odovzdať. Dnes sa iba málo píšu moderné rozprávky so súčasnosti. Jozef Slovák (scenárista kultovej komédie Utekajme, už ide! a grotesiek BUD BINDI) sa rozhodol, že takú knižku napíše. Výsledkom sú veselé a nápadité rozprávkové príbehy, písané jazykom dnešnej mladej generácie, ktoré majú v sebe citlivo zakomponované nielen všetky „múdrosti“ dnešnej doby, ale predovšetkým potrebu hľadať vo svete a vzťahoch dobro, láskavosť a porozumenie. Pre spoločné večerné čítanie rodičov, detí a zvierat ako stvorené. Autor o knižke: Ak je niečo určené pre deti, dospelých i zvieratá, musí to mať svoj dôvod. A ten je veľmi jednoduchý. Tak ako existuje čas, kedy sa z detí stávajú dospelí, je aj čas, kedy sa stávajú z dospelých deti. A na tom období je vzácne práve to, že sa s nimi už konečne dá naozaj rozprávať. Hovoria to, čo si myslia a nie to, čo sa od nich očakáva alebo čo je výhodné. No a zvieratá – tie sú vždy v poriadku. Myslia si však svoje, ale radšej nič nehovoria, aby sa neprezradili, že všetkému rozumejú a všetko chápu. Je to predsa oveľa výhodnejšie. Takže, prečo by si zvieratá nemohli tiež rozprávky prečítať? Aj tak nikomu nič neprezradia. Že zvieratá nevedia čítať? Ha, to si iba myslíme! Vedia dokonca aj rozprávať, ale hovoria iba od pol tretej do pol štvrtej ráno, a vtedy všetci ešte spia – aj ony, takže to vyzerá, akoby rozprávať nevedeli… Ak si túto knihu niekto prečíta, je veľká pravdepodobnosť, že aj on začne rozumieť zvieratám. A nielen im, ale možno aj svojim rodičom, starým rodičom, deťom, kamarátom, prípadne aj sebe, alebo stále nahnevanému susedovi, či iným záhadným tvorom, ktoré sa na svete vyskytujú. Ako je to možné? Odpoveď je v knihe na strane 230. Že toľko strán táto kniha ani nemá? Však práve to! (Tam je pes zakopaný.) Správne odpovede neposielajte na žiadnu adresu. Nechajte si ich pre seba a prezraďte ich iba tomu, na kom vám veľmi záleží…

Tradičné rozprávky prinášajú múdrosť, preverenú stáročiami, ktorá platí dodnes. Pravda je však taká, že dnešný svet sa zmenil, a spolu s ním aj ľudské vzťahy. Moderná doba si vytvorila svoje vlastné „múdrosti“, pravidlá i zákonitosti a tie treba deťom tiež odovzdať. Dnes sa iba málo píšu moderné rozprávky so súčasnosti. Jozef Slovák (scenárista kultovej komédie Utekajme, už ide! a grotesiek BUD BINDI) sa rozhodol, že takú knižku napíše. Výsledkom sú veselé a nápadité rozprávkové príbehy, písané jazykom dnešnej mladej generácie, ktoré majú v sebe citlivo zakomponované nielen všetky „múdrosti“ dnešnej doby, ale predovšetkým potrebu hľadať vo svete a vzťahoch dobro, láskavosť a porozumenie. Pre spoločné večerné čítanie rodičov, detí a zvierat ako stvorené. Autor o knižke: Ak je niečo určené pre deti, dospelých i zvieratá, musí to mať svoj dôvod. A ten je veľmi jednoduchý. Tak ako existuje čas, kedy sa z detí stávajú dospelí, je aj čas, kedy sa stávajú z dospelých deti. A na tom období je vzácne práve to, že sa s nimi už konečne dá naozaj rozprávať. Hovoria to, čo si myslia a nie to, čo sa od nich očakáva alebo čo je výhodné. No a zvieratá – tie sú vždy v poriadku. Myslia si však svoje, ale radšej nič nehovoria, aby sa neprezradili, že všetkému rozumejú a všetko chápu. Je to predsa oveľa výhodnejšie. Takže, prečo by si zvieratá nemohli tiež rozprávky prečítať? Aj tak nikomu nič neprezradia. Že zvieratá nevedia čítať? Ha, to si iba myslíme! Vedia dokonca aj rozprávať, ale hovoria iba od pol tretej do pol štvrtej ráno, a vtedy všetci ešte spia – aj ony, takže to vyzerá, akoby rozprávať nevedeli… Ak si túto knihu niekto prečíta, je veľká pravdepodobnosť, že aj on začne rozumieť zvieratám. A nielen im, ale možno aj svojim rodičom, starým rodičom, deťom, kamarátom, prípadne aj sebe, alebo stále nahnevanému susedovi, či iným záhadným tvorom, ktoré sa na svete vyskytujú. Ako je to možné? Odpoveď je v knihe na strane 230. Že toľko strán táto kniha ani nemá? Však práve to! (Tam je pes zakopaný.) Správne odpovede neposielajte na žiadnu adresu. Nechajte si ich pre seba a prezraďte ich iba tomu, na kom vám veľmi záleží…