Vivit

Karol Moravčík, Dr. theol. Farár - Borinka, teológ a publicista. Absolvent postgraduálnych štúdií na Inštitúte fundamentálnej teológie Katolíckej teologickej fakulty Viedenskej univerzity. „Cyril a Metod kráčali spolu po týchto končinách európskeho kontinentu a zapálení túžbou po ohlasovaní evanjelia vymysleli novú abecedu, aby mohli preložiť Bibliu, liturgické texty a kresťanskú náuku. Boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva. Boli tak blízko ľudu, s ktorým sa stretávali, že sa naučili rozprávať jeho jazykom a prijali jeho kultúru. Nepotrebuje to isté aj dnešné Slovensko? Nie je azda tou najurgentnejšou úlohou Cirkvi pri dnešných európskych národoch - vymyslieť nové ,abecedy', aby zvestovala vieru?“ (Pápež František, Stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a katechétami, 13. 9. 2021, Bratislava. In: Príhovory pápeža Františka počas apoštolskej cesty na Slovensku, Trnava: SSV, 2021, 22.) Jaroslav Rindoš vo svojich veľmi poctivo spracovaných a odôvodnených postrehoch k slovenskému vydaniu Rímskeho misála musí konštatovať, že, v rozpore s jasnými inštrukciami pápeža Františka, slovenské vydanie misála lipne na vonkajšej forme na úkor zmyslu a obsahu. Takto pripravený preklad je i v rozpore s Františkovými vyjadreniami počas jeho návštevy na Slovensku. Na viacerých miestach sa až otrocky drží latinského originálu namiesto toho, aby odrážal umenie tvoriť novú „abecedu“ a vyjadrovať sa rečou blízkou srdcu, jazyku a pochopeniu nášho človeka. Namiesto jednoznačnej zásady - uvádzať do liturgie živý jazyk, prispôsobený chápaniu ľudu -, ktorá platí od Druhého vatikánskeho koncilu až po pontifikát pápeža Františka, vedenie Cirkvi na Slovensku sa pri vydaní misála dalo zlákať do slepých uličiek, ktoré razili kritici liturgickej pokoncilovej reformy. Bude na Slovensku ochota vyjsť z týchto uličiek a vydanie misála opraviť?

Komentáre k Starému zákonu 12 Vojna, násilie, strach, hrôza. To sú hlavné témy sotva známych kníh prorokov Nahuma, Habakuka a Sofoniáša. Prorok Nahum vyberanou poéziou ohlasuje pád mocnej Asýrskej ríše, tej, ktorá sa zdala neporaziteľná. Boh vykoná spravodlivosť. Habakuk rieši zložitejší problém. Ako je možné, že útlak a násilie Babylonu trvá tak dlho? Vznáša otázku samému Bohu: „Dokedy, PANE, mám volať o pomoc, a nepočuješ? Kričím k tebe: Násilie!, ale nezachraňuješ. Prečo mi dávaš vidieť nivočenie a hľadíš na útrapy?“ Pýta sa, či je Boh naozaj pánom dejín a stvoreného sveta. Prorok nakoniec odpoveď nájde aj uprostred súženia. Sofoniáš sa vysporiadava s témou kolaborácie. Polemizuje s predstaviteľmi svojho národa, ktorí obdivujú veľmoc aj napriek tomu, že vedie vojny. Napodobňujú zvyky veľmoci, lebo sú ňou očarení, to nič, že sú to zvyky vražedné. Napodobňujú jej rétoriku napriek tomu, že stojí na princípe klamstva. Aj tu má Boh jasnú odpoveď – kolaboranti i utláčatelia budú vyhubení, zmetení z domácej i z medzinárodnej scény. Nahradia ich tí, čo sa zdajú byť úbohí a biedni.

Toto čítanie na každý deň nám chce pomôcť počúvať a prijímať Božie Slovo uprostred všedného dňa. Preto sú jednotlivé úseky krátke a úderné. V priebehu roka nám však otvárajú bohatstvo biblickej zvesti. Jednotlivé verše zo Starej a Novej zmluvy nás vyzývajú k tomu, aby sme príslušné biblické texty čítali v ich širších súvislostiach. Prvé Heslá vyšli tlačou v nemeckom Herrnhute roku 1731, odvtedy ich vydávanie nebolo prerušené. V súčasnosti vychádzajú v 68 jazykoch a dialektoch vo vyše 100 krajinách v Európe, Afrike, Amerike a Ázii. Ich čitatelia sa preto cítia spojení s kresťanmi na celom svete.

Pilotná časť novej študijnej Biblie. Biblia Aloisiana je produktom komentárovej rady Komentáre k Starému Zákonu (KSZ), ktorá je od roku 2005 v procese písania pod záštitou Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. KSZ sú zamerané na hlbšie štúdium kánonického textu v pôvodnom jazyku a na jeho porozumenie v reáliach prostredia kultúry, kde vznikal, ale zároveň poskytujú ukážky ranokresťanskej a rabínskej recepcie daného textu. Nevyhnutnou súčasťou komentára je aj celkový pohľad na jednotlivé perikopy z hľadiska štruktúry a širšej aplikácie či už v liturgickej praxi, alebo pastorácii. Je pochopiteľné, že študijná Biblia musí byť z praktických dôvodov redukovaná systematickým výberom informácií z komentára a nie je teda náhradou, ale skôr doplnkom.