Vydavateľstvo I & B

Vysoké Tatry sú predmetom záujmu vedcov, turistov a umelcov, ktorí používali rôzne výtvarné prostriedky na ich stvárnenie. Najbežnejším nosičom obrazovej informácie boli ešte v nedávnej minulosti pohľadnice, v súčasnosti digitálna fotografia. Krás a tatranskej prírody zaujala aj tvorcov poštových známok už v období prvej Československej republiky a tatranská tematika sa dostáva do edičného plánu Slovenskej pošty aj v súčasnom období. Poštové známky nie sú len predmetom záujmu filatelistov, ale určite zaujmú a dobré meno krajiny svojho pôvodu šíria medzi adresátmi na celom svete. O slovenských poštových známkach, ktoré naviazali na vynikajúcu úroveň československých poštových známok to platí dvojnásobne. Niektoré z nich boli ocenené ako na jkrajšie známky sveta. Môžeme dodať, že aj Tatry patria medzi najkrajšie svetové pohoria. Táto kombinácia bola motívom pre vytvorenie tematickej zbierky Rastislava Ovšonku, autora tejto publikácie. R. Ovšonka sa prostredníctvom publikácie Tatranské m otívy na poštových známkach delí s čitateľmi o časť svojej zbierky a jeho texty dokazujú, že o známkach a motívoch na nich stvárnených zozbieral množstvo zaujímavých informácií.

Ľudia od nepamäti využívali svoj dôvtip na to, aby si uľahčili a spríjemnili život. Nás, ktorí využívame lyže najmä ako športové náčinie, možno prekvapuje, že v krajinách na severe ich používali pred viac ako 5 000 rokmi. "Vynájdenie" snežníc a ly ží bolo vtedy motivované nutnosťou prežiť v nehostinnom zasneženom kraji. Lyžovanie sa postupne udomácnilo na celom svete. O popularite tohto športu svedčí aj niekoľko novostavieb krytých "lyžiarskych hál" s umelým zasnežovaním v krajinách, kde príro dný sneh ani nepoznajú. Lyžiarska výstroj prekonala najmä v posledných rokoch veľké kvalitatívne zmeny. Silným motivačným faktorom výrobcov boli lyžiarske preteky a snaha po čo najlepšom umiestnení. Vznikali špeciálne druhy lyží, viazaní a topánok pr e rôzne zjazdové disciplíny, slalom, alebo klasický beh a skoky na lyžiach. V posledných desaťročiach opäť nastal záujem o lyžovanie po neupravených svahoch, v náročnom horskom teréne a po nedozerných pláňach polárnych oblastí. Pre takúto činnosť, ak išlo o pohyb v menej náročnom teréne za účelom turistiky na lyžiach sa ujal názov skialpinizmus. Cieľom extrémneho lyžovania už nie je len pohyb v horskej krajine, ale predovšetkým zlyžovanie mimoriadne náročných svahov. Skialpinizmus sa stal aj p opulárnou súťažnou disciplínou. S radosťou môžeme konštatovať, že slovenskí skialpinisti stáli na stupňoch víťazov mnohých medzinárodných súťaží a extrémni lyžiari zanechali stopy v mnohých svetových veľhorách. Aj autor tejto publikácie sa podpísal p od niekoľko prvozjazdov a pod množstvo extrémne ťažkých zjazdov. Okrem toho sa intenzívne zaujíma o históriu tohto športu. Svoje poznámky, získané rozhovormi s ďalšími aktérmi skialpinizmu a extrémneho lyžovania dopĺňal výstrižkami z novín a časopiso v. Ďalšie cenné informácie získaval štúdiom v knižniciach a v archívoch. Tie sa stali základom pre vznik tejto publikácie. Autor vytvoril priekopnícke dielo, v ktorom odhaľuje dejiny horského lyžovania v Tatrách a činnosť slovenských skialpinistov vo svetových veľhorách. Zámerom nebolo vytvorenie encyklopedického diela, ale cieľ, priblížiť populárnou formou medzníky vývoja horského lyžovania u nás sa Bohuslavovi Štofanovi podarilo úspešne realizovať. Jednotlivé kapitoly knihy: Na úvod Z históri e Prvotné literárne diela Bojovníci a lyže Pôvod názvu a tvary lyží Lyže v strednej Európe Priekopníci Slovenského lyžovania Prvé lyžiarske spolky Lyžiarski dobyvatelia tatranských dolín a štítov Lyže v Rakúsko-uhorskej armáde Medzivojnové o bdobie a koniec druhej svetovej vojny Povojnové roky Horské lyžovanie - skialpinizmus Extrémne lyžovanie Výškové lyžovanie

Príbeh horolezca, horského vodcu, záchranára a chatára, ktorému prasklo srdce, že musel opustiť svoje milované Tatry...

Dr. Edmund Téry (1856 – 1917) sa vypracoval z lekára baníckej chudoby v Banskej Štiavnici až na ministerského radcu pre zdravotníctvo v Budapešti. Autor publikácie sa zameral na Téryho ako na turistu, horolezca a mimoriadne aktívneho funkcionára turistických spolkov (Uhorského karpatského a Maďarského turistického spolku). Edmund Téry sa zapísal do dejín „dobývania“ tatranských štítov najmä prvovýstupmi na Prostredný hrot a na Pyšný štít. Jeho zásluhou nevznikla len Téryho chata, postavená pod týmito končiarmi, ale aj dve chaty v Pilišských vrchoch. V Štiavnických vrchoch členovia Sitnianskeho oddielu Uhorského karpatského, neskôr Maďarského turistického spolku pod Téryho vedením vyznačkovali okolo 100 km turistických trás. Téry sa zaslúžil o obnovu filagórie – dnešnej vyhliadkovej veže na Sitne. Menej známa je jeho iniciatíva o vybudovanie meteorologického observatória na niektorom z tatranských štítov. Knižka tematicky nadväzuje na publikácie Štefan Zamkovský a Vysoké Tatry (2011) a J. G. Rainer a Vysoké Tatry (2012), ktoré tiež vyšli vo Vydavateľstve I&B. Publikácia je bohato ilustrovaná.

Vysoké Tatry vďaka členitému terénu na malej ploche ponúkajú množstvo atraktívnych výstupových možnosí. Na svoje si prídu horolezci, vyhľadávajúci čo najobtiažnejšie trasy, ako aj vysokohorskí turisti, ktorým ide predovšetkým o spoznávanie krajiny, a ktorí radi vyhľadávajú miesta s veľkolepými výhľadmi. Tekéto možnosti ponúkajú desiatky tatranských štítov. Zámerom autora bolo poskytnúť informatívny prehľad o histórii a geografickej polohe tatranských štítov a sediel, na ktoré vedú značkované turistické chodníky. Slovenský a anglický text.

Knižka o histórii a súčasnosti chát vo Vysokých Tatrách. Autor stručne opisuje aj zaniknuté chaty a chaty v Poľskej časti Vysokých Tatier. Publikácia je bohato ilustrovaná, doplnená schematickými mapami. Dobové aj súčasné fotografie tatranských chát a chodníkov, stručná história, popis trás a odporúčané túry.

Anotácia Publikácia podáva stručný obraz o dejinách a miestopise tatranských dolín v slovenskej časti Vysokých Tatier. Hlavným zámerom autora bolo vzbudiť záujem čitateľa o ďalšie spoznávanie vysokotatranských dolín zo značených turistických chodníkov. Slovenský a anglický text.

Autorka Katarína Slobodová Nováková chce čitateľom v tejto knihe priblížiť históriu i súčasnosť nosičského remesla na území Vysokých Tatier, kde sa profesia horských nosičov zachovala až do súčasnosti. Slovenský a anglický text.

Autor v publikácii približuje na príklade päťdesiatich štítov ľudské vzťahy k Vysokým (a na príklade Giewontu) aj Západným Tatrám. Menný register obsahuje takmer 480 mien, s ktorými sa spájajú – v niektorých prípadoch – skutočne pozoruhodné osudy. Nie sú to len mená priekopníckych turistov, horolezcov a horských vodcov, ale sú medzi nimi aj bývalí exploatátori tatranskej prírody, vedci, stavitelia turistických chodníkov, či lanovej dráhy. V jednej z úvodných kapitol autor opisuje sprievodcovskú literatúru a jej najvýznamnejších autorov. Záver publikácie tvorí kapitola o zaujímavých prechodoch hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a celého tatranského masívu (Belianskych, Vysokých a Západných Tatier), ktorej autorom je I. Bohuš ml. Kniha prináša okrem pútavého textu aj množstvo ilustrácií.

Obsah: - Pôvod a erb Szontaghovcov - Krátke životopisy - Zakladateľ klimatickej liečby - Szontaghovci a Nový Smokovec - Kostol, krypta, hroby - Turisti a turistickí pracovníci - Prvý tatranský časopis - Bádatelia, publicisti - Úvaha nad kúrlistami - Kúpele Nový Smokovec v súčasnosti - Viditeľné stopy lásky - Pramene - Životopisy M. Szontagha staršieho - Źivotopisy M. Szontagha mladšieho - Obrazový materiál

Vysoké Tatry sú predmetom záujmu vedcov, turistov a umelcov, ktorí používali rôzne výtvarné prostriedky na ich stvárnenie. Najbežnejším nosičom obrazovej informácie boli ešte v nedávnej minulosti pohľadnice, v súčasnosti digitálna fotografia. Krás a tatranskej prírody zaujala aj tvorcov poštových známok už v období prvej Československej republiky a tatranská tematika sa dostáva do edičného plánu Slovenskej pošty aj v súčasnom období. Poštové známky nie sú len predmetom záujmu filatelistov, ale určite zaujmú a dobré meno krajiny svojho pôvodu šíria medzi adresátmi na celom svete. O slovenských poštových známkach, ktoré naviazali na vynikajúcu úroveň československých poštových známok to platí dvojnásobne. Niektoré z nich boli ocenené ako na jkrajšie známky sveta. Môžeme dodať, že aj Tatry patria medzi najkrajšie svetové pohoria. Táto kombinácia bola motívom pre vytvorenie tematickej zbierky Rastislava Ovšonku, autora tejto publikácie. R. Ovšonka sa prostredníctvom publikácie Tatranské m otívy na poštových známkach delí s čitateľmi o časť svojej zbierky a jeho texty dokazujú, že o známkach a motívoch na nich stvárnených zozbieral množstvo zaujímavých informácií.