Vydavateľstvo Michala Vaška strana 14 z 17

Autor prináša základné vývojové tendencie dejín starovekého Ríma, so zameraním predovšetkým na politický a čiastočne hospodársky a sociálny vývoj. Pre štúdium náboženských inštitúcií, kultúrne dejiny a dejiny umenia poskytuje zoznam ďalšej odporúčane j literatúry. Učebnica si kladie za cieľ dosiahnuť, aby si študenti prvého ročníka vysokoškolského štúdia dejín a príbuzných odborov osvojili aspoň základy vývoja dejín starovekého Ríma a jeho civilizácie, ktoré by im mali pomôcť vytvoriť si základy pre štúdium ďalších období či historického myslenia vôbec.

Alojz Šatura SJ apoštol trpiacich sa narodil 30. apríla 1925 v Jablonci pri Trnave. Po likvidácii kláštorov v roku 1950 bol tajne vysvätený za kňaza. V pracovnom tábore v Kladne ako dvadsaťosemročný prežil ťažký úraz. Bohato rozvinul charizmu výcho vy a katechizácie mládeže, pričom jeho osobitným povolaním bola pastorácia telesne postihnutých, ktorej sa venoval až do konca svojho života. Mimoriadnu obľubu si získal v rokoch 1968 1974, keď dostal súhlas na slúženie svätých omší v Kostole Najsv ätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným vodcom. Vďaka činnosti s mladými a telesne postihnutými ľuďmi, korunovanej v závere jeho života ťažkou chorobou, si páter Šatura vyslúžil prívlastok apoštol trpiacich. Zomrel v povesti svätosti. Zostal žiarivým príkladom empatického človeka a horlivého kňaza.

Dvadsiate storočie je poznačené prebudeným záujmom o teologické myslenie ako prorockú otázku o Bohu a človekovi a ich vzájomnom vzťahu. Túto teológiu niektorí nazývajú aj "teológiou genitívu", lebo sa v nej po stáročiach objavili nové metodologick é prístupy a oblasti, ako je antropologický prístup, hermeneutické hľadisko, kategória dejín, politický rozmer evanjelia, alebo je to teológia pestovaná z pohľadu Tretieho sveta, oslobodenia, ekumenizmu, ženy a podobne. Pretože takmer dve tretiny toh to storočia sme zo známych dôvodov nemohli celkom zreteľne sledovať vývoj tohto myslenia vo svete, je táto publikácia možno prvou po roku 1989, ktorá sa u nás pokúša ukázať hlavné smery teologického uvažovania na prahu tretieho tisícročia. V 16 kapit olách sa pred nami postupne otvárajú fascinujúce stránky úvah o tom, ako dnes teológia preniká do kultúrneho, politického, sekulárneho, multietnického a postmoderného sveta, aby sa stala nevyhnutnou podmienkou odpovede na otázku, kto je Boh a kde sa nachádza človek po dvoch tisícročiach kresťanstva (chýba v nich snáď len zmienka o pravoslávnej teológii). Jozef Leščinský