Vydavateľstvo Nitrava s. r. o. strana 2 z 2

Slovo ornament sa objavilo v našom jazyku oveľa neskôr ako slová vzor, okrasa alebo ozdoba. Je to lexikálna výpožička z latinského jazyka a jeho význam sa vysvetľuje ako umelecky zhotovená ozdoba na predmetoch alebo druh okrasy ľudového rázu. Tak či onak v našej kultúre môžeme hovoriť o vzore, ktorého základom je opakujúci sa motív, postavený na striedaní sa v určitom poradí symbolov, liniek, geometrických tvarov, rastlinných, zvieracích alebo iných rytmicky usporiadaných prvkov. Ornament pracuje buď s abstraktnými formami, alebo štylizuje skutočné motívy, no často ich mení na nepoznanie. Z hľadiska západnej kultúry, z ktorej toto slovo pochádza, sa ornament nepovažuje za samostatné umelecké dielo. Jeho hlavnou funkciou je štylizovaná dekorácia. Umenie zdobenia je veľmi staré a jeho vznik sa datuje do obdobia paleolitu (staršej doby kamennej). Ornamenty môžeme rozdeliť do jednotlivých kategórií na základe viacerých hľadísk: a) podľa motívov použitých v ornamente sa ornament delí na geometrický, rastlinný, zvierací, človečí, bájny, krasopisný alebo vymyslený; b) podľa štýlu (slohu) na dávnoveký, antický, byzantský, románsky, gotický, renesančný, barokový, rokokový, klasicistický, romantický, realistický, impresionistický, symbolistický, secesný, moderný... c) podľa národnej príslušnosti na slovenský, moravský, ruský, srbský, bulharský, grécky, čínsky, japonský, arabský d) podľa grafickej podoby na plochý, reliéfny, rytý. Myšlienka vydať knižne Slovenskú ornamentiku sa zrodila na medzinárodnej konferencii Symbol a ornament v živote Slovanov, ktorá sa konala 26. októbra 2016 v staroslávnej Nitre pod patronátom občianskeho združenia Slavica. Tejto konferencie sa zúčastnila PhDr. Anna Kostelničáková, autorka knihy Čaro ornamentu: Štefan Leonard Kostelničák (2013), ktorá je venovaná životu a tvorbe Štefana L. Kostelničaka. Počas konferencie si záujemcovia mohli prezrieť výstavu Čaro ornamentu, obrazy z ornamentálnej tvorby Štefana L. Kostelničaka. Výstavu nám poskytla pani Kostelničáková, ktorá konferenciu obohatila nielen svojimi obrazmi, ale aj svojou prednáškou. Počas konferencie sme sa dohodli na spolupráci občianskeho združenia Slavica s pani Kostelničákovou. Výsledkom tejto spolupráce sú nasledujúce projekty: Výstava Čaro slovenského ornamentu (grafika výstavy je súčasťou tejto publikácie), publikácia Škola slovenského ornamentu. Štefan L. Kostelníček (2017), výtvarné kurzy Škola slovenského ornamentu a S ornamentom svetom. Vyvrcholením tejto spolupráce a splneným sľubom daným pani A. Kostelničákovej je práve toto vydanie knihy Slovenská ornamentika.

Slovo ornament sa objavilo v našom jazyku oveľa neskôr ako slová vzor, okrasa alebo ozdoba. Je to lexikálna výpožička z latinského jazyka a jeho význam sa vysvetľuje ako umelecky zhotovená ozdoba na predmetoch alebo druh okrasy ľudového rázu. Tak či onak v našej kultúre môžeme hovoriť o vzore, ktorého základom je opakujúci sa motív, postavený na striedaní sa v určitom poradí symbolov, liniek, geometrických tvarov, rastlinných, zvieracích alebo iných rytmicky usporiadaných prvkov. Ornament pracuje buď s abstraktnými formami, alebo štylizuje skutočné motívy, no často ich mení na nepoznanie. Z hľadiska západnej kultúry, z ktorej toto slovo pochádza, sa ornament nepovažuje za samostatné umelecké dielo. Jeho hlavnou funkciou je štylizovaná dekorácia. Umenie zdobenia je veľmi staré a jeho vznik sa datuje do obdobia paleolitu (staršej doby kamennej). Ornamenty môžeme rozdeliť do jednotlivých kategórií na základe viacerých hľadísk: a) podľa motívov použitých v ornamente sa ornament delí na geometrický, rastlinný, zvierací, človečí, bájny, krasopisný alebo vymyslený; b) podľa štýlu (slohu) na dávnoveký, antický, byzantský, románsky, gotický, renesančný, barokový, rokokový, klasicistický, romantický, realistický, impresionistický, symbolistický, secesný, moderný... c) podľa národnej príslušnosti na slovenský, moravský, ruský, srbský, bulharský, grécky, čínsky, japonský, arabský d) podľa grafickej podoby na plochý, reliéfny, rytý. Myšlienka vydať knižne Slovenskú ornamentiku sa zrodila na medzinárodnej konferencii Symbol a ornament v živote Slovanov, ktorá sa konala 26. októbra 2016 v staroslávnej Nitre pod patronátom občianskeho združenia Slavica. Tejto konferencie sa zúčastnila PhDr. Anna Kostelničáková, autorka knihy Čaro ornamentu: Štefan Leonard Kostelničák (2013), ktorá je venovaná životu a tvorbe Štefana L. Kostelničaka. Počas konferencie si záujemcovia mohli prezrieť výstavu Čaro ornamentu, obrazy z ornamentálnej tvorby Štefana L. Kostelničaka. Výstavu nám poskytla pani Kostelničáková, ktorá konferenciu obohatila nielen svojimi obrazmi, ale aj svojou prednáškou. Počas konferencie sme sa dohodli na spolupráci občianskeho združenia Slavica s pani Kostelničákovou. Výsledkom tejto spolupráce sú nasledujúce projekty: Výstava Čaro slovenského ornamentu (grafika výstavy je súčasťou tejto publikácie), publikácia Škola slovenského ornamentu. Štefan L. Kostelníček (2017), výtvarné kurzy Škola slovenského ornamentu a S ornamentom svetom. Vyvrcholením tejto spolupráce a splneným sľubom daným pani A. Kostelničákovej je práve toto vydanie knihy Slovenská ornamentika.

Kniha Kráľovstvo Slovanov je preklad om diela Maura Orbiniho (súčasťou tohto diela je aj kniha Letopis popa Dukljanina), o ktorom sa diskutuje na Slovensku už niekoľko rokov. Slovenskému čitateľovi sa dostáva do rúk preklad Ratka Sudeckého, rodáka z chorvátskeho Iloku. Nami predkladaná kniha Kráľovstvo Slovanov je zložená z troch historických diel. V prvej časti je všeobecný prehľad o Slovanoch, druhou časťou je prevzatá kniha, dnes nazývaná Letopis popa Dukljanina (hoci jej názov je tiež Kráľovstvo Slovanov), a v tretej časti sú popísané dejiny Slovanov na Balkáne. Naším zámerom nebolo v tejto chvíli vydať Orbíniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujeme za zaujímavé pre slovenského čitateľa z hľadiska najstarších zdokumentovaných a zachovaných slovanských dejín.

Autor sa v monografii dotýka problému minulých i súčasných ruských historických škôl (historiografické, antropologické, archeologické, etnografické, lingvistické, genetické, geografické) a rozličných teoretických koncepcii o pôvode a začiatkoch Slovanov a formovaní slovanských národov (dunajskej, balkánskej, maloázijskej, severskej-arktickej, ázijskej (západoázijskej aj stredoázijskej), eurázijskej i západnej), popri celom rade významných osobnosti (viac ako 100 ruských bádateľov) s krátkou informáciou o koncepcii, prístupe a hlavných myšlienkach ich základných diel o najstarších dejinách. Autor pritom sleduje svoju vlastnú historickú koncepciu o pôvode, začiatkoch a vývoji Slovanov s dôrazom na Rusov. Predslov vydavateľa Kniha profesora histórie, spisovateľa a kulturológa P. V. Tulajeva, Rus, Slavjane i ich sosedi v drevnosti, prináša výsledky jeho mnohoročného výskumu prameňov slovansko-ruského sveta. Zovšeobecnením letopisných zdrojov a prác domácich a zahraničných učencov 17. až 20. storočia, autor rozprestiera pred čitateľom širokú panorámu historických udalostí v chronologickej postupnosti, od potopy sveta, do mongolského vpádu. Náučno-populárnym jazykom rozpráva o prapredkoch Indoeurópanov, dunajskej kolíske Slovanov a dávnych národoch Eurázie nazývaných Barbarmi. Veľa zaujímavých a objavných informácií autor sústredil v kapitolách o Venetoch, Vandaloch, baltskej Slávii a v kapitole venovanej vzniku Rusi. Osobitnú pozornosť venoval predkresťanskému obdobiu a jeho mytológii, nástupu kresťanstva a slovanskému písomníctvu. Monografia je veľmi dobre ilustrovaná, doplnená mapkami a poznámkami, čo zvyšuje jej hodnotu. Prekladu do slovenčiny sa ujal odborník znalý témy, pán PhDr. Viktor Timura, CSc., čo publikácii pridáva na hodnote. Knihu odporúčame širokému okruhu čitateľov venujúcich sa téme slovanstva.

Slovanské symboly to sú vzory tradičnej výšivky, predmetov ľudovo umeleckej výroby a výzdoby domov, ako aj predmety, spojené so slovanskými bohmi. Chápanie symboliky zázračných predmetov pomáha porozumieť slovanskej mytológii, zvykom, tradíciám a znameniam. Načo potrebujeme poznať slovanské symboly? Slovanská symbolika je neuveriteľne bohatá. Hľaďte na výšivku, ktorou sa zdobí tradičný odev. Všetko v nej je premyslené, každý obrat vzoru, znak, vložený do celkového obrazu výšivky všetko má svoj význam. Jednako, pre nezasväteného pozorovateľa je to jednoducho zastaraný spôsob výzdoby odevu, kde tajomstvo slovanských symbolov zostáva pred ním ukryté. Tu je niekoľko dôvodov pre spoznanie a osvojenie si slovanskej symboliky: *pre pochopenie slovanských mýtov a legiend, ich vizuálneho vnímania, *pre spoznanie svetonázoru našich dávnych Predkov, *aby sme sa naučili čítať slovanské symboly na odevoch, domácich predmetoch, *výzdobe domu, určovať účel rituálnych predmetov, *aby sme si vedeli vybrať vhodný amulet pre seba aj svojich blízkych. Zdroje poznatkov o slovanskej symbolike Vznikajú spory ohľadne prameňov slovanských symbolov. Jedny zdroje pripisujú našim vzorom starodávne korene, vidia v nich zložité schémy, zobrazujúce usporiadanie sveta. Iné sa naopak s nedôverou stavajú k slovanským symbolom, dokonca aj k takým známym, ako Kolovrat alebo Hviezda Rodu, nazývajúc ich replikami. Kde je pravda? Stačí si pozrieť staré ručne šité odevy, bohato zdobené slovanskou symbolikou, ktoré sa zachovali na celom území slovanského sveta a presvedčíme sa o tom, že vznikla pred mnohými stáročiami. Staré mamy a starí otcovia, ktorí ešte vedia vyšívať a vyrezávať tradičné vzory, ich význam vôbec nespájajú s vesmí-rom, so zložitými výpočtami a ich pôvod nevysvetľujú zamotanými teóriami. Za pravé považujeme všetky slovanské symboly, s ktorými sa stretávame na zariadení domov, ľudovej výšivke, amuletoch, nájdených pri vykopávkach starobylých miest. Vysvetlenie hľadáme jednoduché, blízke prírode, spojené s našimi mýtami. Jednoduché však neznamená primitívne. Práve v jednoduchosti slovanského vzoru, v možnosti vysvetliť aj malému dieťaťu význam tradičných vzorov spočíva hlboká múdrosť. Ktoré slovanské symboly poznáme? Slovanské symboly môžeme rozdeliť do skupín rôznymi spôsobmi. Napríklad, podľa ich vzťahu k slovanským bohom. V tom prípade sa vedľa seba ocitnú Hromovník a Hromový Kríž ako aj kovaná sekerka. Obidva znaky sa otáčajú k slovanskému bohu búrky Perúnovi. Znaky môžeme rozdeliť aj podľa ich aplikácie. Vtedy rozdelíme slovanské symboly na tie, ktoré sa vyskytujú na oberegoch (ochranných amuletoch), alebo sú vyšité na odevoch, vyrezané na zariadeniach slovanských chalúp a nachádzajú sa na rôznych predmetoch. Napríklad, znakom Svaroga bude Hviezda Rusi s ostrými hrotmi alebo kladivo, symbol Boha-Kováča. Niektorí bohovia majú slovanské symboly, spojené s vyobrazením zvierat. Podobné znaky sa vzťahujú predovšetkým k Bohu Velesovi. Medzi jeho symbolmi nájdeme hadí kameň, pečať Velesa v tvare laby medveďa a vlka. Dokonca samotný znak Velesa v tvare prevráteného písmena «A» ktorý sa inak volá aj «býčia hlava».

Stará slavianska symbolika alebo prastará solárna kultová symbolika Slovanov je spoločným kultúrnym majetkom a dedičstvom všetkých slovanských Rodov a preto patrí aj Slovienom, Moravanom a Čechom. Uchovávanie starej múdrosti, viery a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť ju a odovzdávať ju svojím potomkom. Dedičstvo našich predkov nám dochovalo do dnešných čias poznanie toho, že Slovania používali symboly počas mnohých tisícročí. Spolu ich je 144 druhov, zapisovaných osobitou grafikou a každý z nich má svoj obrazový význam, vlastný názov a výklad. Najčastejšie sa tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, na rôznych architektonických prvkoch, predmetoch dennej potreby, zbraniach a odevoch. Najstaršie archeologické nálezy z vyobrazením týchto symbolov sa našli pri obci MIZIN (Černihivská oblasť Ukrajina) a ich vek sa odhaduje na 17.000 až 18.000 rokov. Na základe doterajších výskumov a archeologických vykopávok je najbohatšou oblasťou z výskytom týchto symbolov Rusko. Slovania za starých čias používali tieto symboly cielene, pretože vedeli, že každý z týchto symbolov má špecifický kultový alebo ochranný (oberegový) význam a mystickú silu.

V druhej knihe „BYSTVOR – BYTIE A TVORBA SLAVIANOV A ÁRIJOV“ autor popisuje udalosti, ktoré sa odohrali v období od III. storočia p.n.l. po XV. storočie nášho letopočtu a ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvnili vznik celého súhrnu príčin a následkov, vedúcich k tragickej porážke našej Slavianskej Dŕžavy v súboji so silami Východu a Západu. Táto kniha je jediným vedecky a fakticky odôvodneným dielom vo svojej oblasti, ktoré sústredilo obrovské množstvo údajov a vytvorilo jednotný, do detailov prepracovaný obraz udalostí z minulosti s ich vnútornými predpokladmi a rozsiahlymi následkami. V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko- slaviansko- árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti. Obsah Dŕžavno-imperiálne obdobie Ruskolaň, Macedónsko, Bosporské kráľovstvo, Partská ríša a Sarmati, Venea, Slovenia, Rím, Sarmati, Kelti a Góti, Rassenia, Chunský štát, Čína a Partský štát, Rassenia, Alano-gótsky zväzok a obnova Ruskolane, Ruskolaň, Byzantsko, Rím a Európa, Čína, Chuni, Tabgaci, Žužanovia, Turkotatári a Rassenia, Rassenia, Heftaliti, Avari, Turkotatári, Turgeši, Ruskolaň, Irán, Romejská ríša, Bulhari a Arabi, Rassenia, Chazarsko, Romea, Bulharsko a arabská agresia, Judaizácia a zánik Chazarska, Rassenia a Kyjevská Rus, Zánik Veney, Rassenia a Mongolsko, Kyjevská Rus, Slovenia, Bulharsko, Romejská ríša a židovské Chazarsko, Ujgursko, Kirgizi, Čína, Kidani, Jurcheni, Tanguti, Rassenia a Turci – Seldžukovia, Kyjevská Rus, Rassenia, Mongolsko, Chórezm a Kyjevsko-Polovecká Rus, Tartaria (Rassenia) a Mongolsko, Transformácia západného hordynského vojska, Bitka na Kulikovom poli Timur, Tochtamyš a Edigu, Koniec Tartarie (Rassenie).

„Cvičením ornamentálnej výzdoby dosahuje sa zušľachťovanie ducha a srdca mládeže. Činnou prácou nedáme zahynúť našej ornamentálnej výzdobe, vedome jej vypadnúť ani z programu školy, ale budeme dbať na to, aby sa z pokolenia na pokolenie zachovala. Práca musí byť výplodom duše a srdca. Kto chce spoznať samobytnú slovenskú ornamentiku, musí navštíviť i najposlednejšiu chalúpku, tam nájde pravé, slovenské ornamentálne dekorácie a podoby, presvedčí sa ...o našom svojskom ľudovom umení, o tejto obdivuhodnej stránke slovenskej kultúry a o našej duchovnej schopnost " Štefan L.Kostelníček Slovenský ľudový ornament prešieľ dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval takmer na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Karpatskej kotliny. Ornament, používaní pri zdobení šiat a ich doplnkov, chát a domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo - kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk, prilba ... Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Podkarpatská Rus, ...

V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko-slaviansko-árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti. Autor v tomto vydaní analyzuje viaceré problémy domácej a svetovej minulosti, presne tak ako aj v predošlých vydaniach, z pozície našich predkov. Nekladie si za úlohu objasniť tieto problémy v celej úplnosti a hĺbke. Jeden človek to jednoducho nezvládne. Preto sústreďuje pozornosť na to hlavné. V tomto vydaní sa snaží riešiť nasledovné úlohy: 1.čo najvecnejšie sa pozrieť na rolu vedy o minulosti a jej úlohy; 2.zistiť a sformulovať pravidlá vývoja ľudskej spoločnosti; 3.vyjasniť ako to je s periodizáciou vývoja rusko- slaviansko- árijského spoločenstva; 4.na základe nových objavov v archeológii (Kargalské náleziská, Čiča a pod.), písomných zdrojov („Velesova kniha“, „Védy“ a iné), zistiť územie rozšírenia rusko- slaviansko -árijského spoločenstva (andronovskej, afanasievskej, karasukskej a iných kultúr odzrkadľujúcich toto spoločenstvo); 5.na základe existujúcich výskumov, ktoré trpia útržkovitosťou a nesúvislosťou výkladu, v lepšom prípade iba zaznamenávajú udalosti, za pomoci ich kritickej analýzy vypracovať vzájomne súvisiaci proces vývoja rusko- slaviansko-árijského spoločenstva; 6.zdôvodniť nástupníctvo generácií Rusov, Slavianov a Árijcov (Kimrov, Skifov,Vendov, Slovenov, Skolotov a Rusov), ich prirodzené právo na svoje územie: od Karpát po Tichý oceán; od Severného ľadového oceánu po Ruské(Čierne) more, Kaukazský hrebeň, Aralské more, jazero Balchaš, južné výbežky Altaja a Sajanov, rieku Amur a Vladivostok; 7.za pomoci vzájomne súvisiaceho hodnotenia starodávnych udalostí a zdrojov, ktoré ich osvetľujú, zistiť temné miesta dávnej minulosti Rusov, Slavianov a Árijcov, ktoré pre budúcnosť a súčasnosť majú ten najväčší význam; 8.spresniť predošlé interpretácie, urobiť toto vydanie ešte presvedčivejším a plným dôkazov.

Knihu Starodávna minulosť kozáctva treba chápať ako úvod k téme kozáctva a k jeho znovuzrodeniu v Rusku na konci 20. storočia. Zmeny, ktoré nastali začiatkom 90-tich rokov v Rusku, umožnili obnoviť tradičný spôsob života kozákov a ich kultúrnych tradícií. Kozácke hnutie sa stalo masovým. Najviac populárne bolo najmä u tých, ktorí sa považovali za potomkov kozákov. Nutnosť objektívne nahliadnuť do minulosti kozáctva je spojená ešte aj s tým, že medzi kubáňskymi, donskými a dneperskými kozákmi pretrváva názor, že kozáci sú potomkami Gótov. Kozáctvo predstavovalo vojenskú kastu v Rusku, ktorá sa začala formovať na južných a juhovýchodných okrajových oblastiach ruského štátu zo slobodomilovných roľníkov, ktorí utiekli z otroctva. Na brehoch Donu, Volgy, Dnepra, Tereka a Jaika (Uralu) vznikali slobodné kozácke občiny, ktoré sa v krátkom čase rozšírili na obrovské územie - až po Čierne a Kaspické more a Kaukazské hory. Kozáci sa tiež aktívne zapojili do dobrodružných ciest ruských cestovateľov a objaviteľov nových území. Kozáci vždy verne a čestne slúžili svojej vlasti, videli v tom hlavný zmysel svojej existencie.