Vydavateľstvo Nitrava s. r. o.

Dvojjazyčná kniha (SJ, RJ) : M. Šolochov „OSUD ČLOVEKA“ Osud človeka (?????? ????????) je novela M. Šolochova z roku 1957. Je označovaná ako jedno z najzávažnejších diel povojnovej sovietskej literatúry. Kniha je vystavaná ako rozhovor autora s hrdinom, bývalým vojakom Andrejom Sokolovom, ktorý sa po jednom roku na vojne dostal v máji 1942 do nemeckého zajatia. Rozpráva príbeh frontového vodiča Andreja Sokolova, ktorého pokojné živobytie naruší vojna, ktorá ho postupne pripraví o všetko. Kniha bola vydaná pri príležitosti 120. výročia narodenia Michaela Alexandroviča Šolochova a na počesť 80. výročia víťazstva nad fašizmom.

ŠKOLA SLOVENSKÉHO ORNAMENTU „Všetko, čo vyjadruje rázovitosť Slovenska, nekonečnú reťaz jeho úchvatných prírodných krás, divokrásne skupiny hôr, pamätné hrady, romantické doliny so starodávnymi mestami a rázovitými dedinami, kde v rozmanitosť ľudového kroju hlaholí čarokrásna slovenská pieseň, … tam otvára sa pred nami pravý rozhľad po kraji, o ktorom povedal zvečnelý Rudolf Pokorný, že je tu na všetkých stranách toľko krásy, že by z nej mohlo žiť umenie celého sveta…“ Bohuslav Vavroušek Malebné Slovensko, Praha 1920 Slovenský ľudový ornament (vzor) prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Panónskej nížiny. Ornament (vzor), používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov (vzorov) používaných na šatách (šate) našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov (vzorov) nebolo náhodné, ale boli cielene na tých miestach odevu (šaty), kde sa odhaľovalo ľudské telo – kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec, klobúk alebo vojenská prilba. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci hlavne krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, ženské šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch (vzoroch), sú zakomponované staroslovenské (slovienske) symboly, ktoré mali ochrannú (oberežnú) funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovenskými ochrannými symbolmi (vzormi), nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských kotlinách a dolinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe staroslovenské (slovienske) symboly a vzory. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus,… Nosiť správnu šatu znamenalo pre našich predkov nosiť na sebe účinnú ochranu tela overenú niekoľko tisícročnou tradíciou a kultúrou. Naša staroslovenská tradícia hovorí, že človek našej kultúry sa skladá z Tela, Duše, Ducha a má Svedomie. Tak ako naše Telo ochraňuje Dušu, tak naša šata (odev) chráni Telo. Šata v našej kultúre bola najčastejšie bielej farby, ušitá z ľanového alebo konopného plátna. Plátno je pritom textília tkaná tou najjednoduchšou plátennou väzbou, krížením osnovy a útku. Takto ušité šaty sa zdobili výšivkou – ornamentami (vzormi) a symbolmi červenej farby, ktoré chránili svojho majiteľa pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi. Okrem toho podporovali rozvoj jeho duše a ducha, vyjadrovali jeho príslušnosť k rodu (rodové symboly) a jeho spoločenské zaradenie (duchovenstvo, kniežatá, vojenskí velitelia, bojovníci, poľnohospodári, remeselníci,…). Staroslovenská šata bola šitá tak, aby chránila bioenergetické pole človeka a koncentrovala jeho životnú energiu. Podkladom ľudového ornamentu (vzoru) novšej slovenskej kultúry sú isté základné útvary, ktoré v najrozmanitejších zoradeniach (kompozičných schémach) vytvárajú náš slovenský svojrázny ornament – svojráz, tak ako napríklad isté frazeologické útvary vytvárajú slovnú bohatosť našej krásnej slovenskej reči, alebo hudobné útvary vytvárajú hudobnú symfóniu. Slovenský ornament (vzor) je veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej staroslovenskej aj novodobej slovenskej kultúry, tvorenia a bytia. Je pre nás v súčasnosti,

SYMBOL MAL DÔLEŽITÝ VÝZNAM V STAREJ KULTÚRE A DUCHOVNE NAŠICH DÁVNYCH PREDKOV. NIESOL V SEBE POSOLSTVO MAGICKÉHO UMENIA VOLCHVOV A ŽRECOV. NEBOL LEN OBYČAJNÝM DEKOROM, ALE OBSAHOVAL SÚHRN POSVÄTNÝCH VÝZNAMOV A MAGICKÝCH ÚČINKOV NIEKOĽKO TISÍCROČNÉHO DIELA NAŠICH DÁVNYCH MYSLITEĽOV. Symboly a symbolika sú veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej prírodnej kultúry a duchovna. Zároveň sú kľúčom k pochopeniu duchovného sveta našich dávnych predkov. Pôsobia na nás prostredníctvom grafických a geometrických znakov, písmen, bájnych (mytologických) bytostí, rozprávkových hrdinov, čísiel, farieb, heraldických symbolov, symbolických miest a postáv, rastlinných, minerálnych a rôznych ďalších symbolov zaznamenaných v ľudovej kultúre a slovesnosti. Sprostredkúvajú svojmu okoliu určité posolstvá a myšlienky. Tento tajomný svet predstáv, myslenia a spôsobu videnia sveta našich dávnych predkov obsiahnutý v ich kultúre a symboloch sa nášmu rozumu a tzv. vedeckému nazeraniu na svet môže zdať na prvý dojem nezrozumiteľný. K objavovaniu tohto cenného kultúrneho dedičstva Slovanov prispieva archeológia, etnografia, heraldika, folkloristika, lingvistika a iné vedy, vedné disciplíny a náuky. Slovanská symbolika je spoločným kultúrnym dedičstvom všetkých slovanských národov a preto patrí aj nám Karpatským a Podunajským Slovanom (Slovenom). Uchovávanie starej múdrosti a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť toto dedičstvo a odovzdávať ho svojím potomkom. Naši predkovia používali symboly počas mnohých tisícročí, o čom svedčí množstvo dôkazov. Dnes sa najčastejšie tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, v ľudovej architektúre, na náhrobníkoch a predmetoch dennej potreby (odevy, hrnčiarske výrobky, hračky, ozdoby, výšivky a pod.). Ich využitie v ľudovej kultúre pretrváva do dnešných dní a preto môžeme hovoriť o živej kultúrnej a duchovnej tradícii slovanských národov.

Staroruský hrdinský epos Slovo o pluku Igorom z 12. storočia nie je len ruskou literárnou pamiatkou, ale patrí celému slovanskému svetu ako svojbytnému kultúrno-historickému spoločenstvu a zároveň mu patrí pevné miesto v dejinách svetovej literatúry. Z rozhodnutia UNESCO si celý kultúrny svet v roku 1987 pripomenul 800. výročie vzniku diela Slovo o pluku Igorovom, čím bola potvrdená jeho výnimočnosť. Slovenskí čitatelia mali možnosť zoznámiť sa s dielom už v roku 1947, keď prvýkrát knižne vyšlo v Bratislave v preklade V. Isačenka, s ilustráciami – drevorytmi Ľudovíta Fullu. V roku 1960 vyšlo dielo v preklade Jána Komorovského a posledným slovenským vydaním bol preklad Heleny Križanovej-Brindzovej s ilustráciami Vincenta Hložníka v roku 1986. K rozhodnutiu podrobne preštudovať toto dielo a znova ho vydať na Slovensku prispela nepochybne moja osobná návšteva v Jaroslavskom kremli, kde sa nachádza múzeum Slova o pluku Igorovom. Tu bol uložený jediný odpis tohto diela zo 16. storočia, ktorý bol v roku 1795 z kláštora ukradnutý. V roku 1800 ho prvýkrát vydal A. I. Musin-Puškin, dvoran cárovnej Kataríny II. Múzeum v Jaroslavli som navštívil so slovenskou delegáciou Jubilejného všeslovanského snemu v roku 2017. V tejto knihe prinášame slovenskému čitateľovi preklad eposu od známeho slovenského spisovateľa, prekladateľa a rusistu Jaroslava Rezníka. Naším cieľom je sprístupniť novým generáciám slovenskej kultúrnej verejnosti túto výnimočnú literárnu pamiatku v novom šate. Aktuálne vydanie obohatila svojimi nádhernými ilustráciami slovenská výtvarníčka Milina Zimková, ktorej tvorba má výrazné koloristické kvality a charakterizuje ju sklon k abstraktnej imaginácii. Kniha okrem toho obsahuje ruskú verziu Slova od V. A. Žukovského a aj pôvodnú staroruskú verziu textu. V doslove prinášame analýzu diela od jeho najväčšieho znalca, vynikajúceho ruského filológa Dmitrija Sergejeviča Lichačeva. Centrálne postavenie Slova o pluku Igorovom v ruskej literatúre rozobral Lichačev v knihe Slovo o pluku Igorovom a kultúra jeho doby (1978). Jeho neznámy autor, umelec vysokej kultúry, dokázal spracovať typický príbeh ruských dejín v dielo neobyčajnej sily a vskutku národné, kde hlavnou myšlienkou je vlastenectvo. Krutá porážka, ktorú Igorova výprava utrpela, poslúžila autorovi na pozoruhodné úvahy o osudoch ruskej krajiny a na výzvu ku kniežatám, aby skoncovali so vzájomnými svármi a spojili sa do boja proti nepriateľovi. Okrem vlastenectva je tu prítomná aj univerzálna téma – žiaľ žien nad stratenými životmi mužov. Ako ukazuje doba, výzvy k vlastenectvu a humanizmu sú stále aktuálne. Možno konštatovať, že ani ubehnuté storočia neubrali predkladanému dielu nič z jeho sily, poetickosti a krásy. Naopak, záujem o túto literárnu pamiatku je čoraz väčší. Nech sa tento náš vydavateľský počin stane príspevkom ku kultúrnemu, jazykovému a duchovnému zblíženiu bratských slovanských národov. Keďže je kniha dvojjazyčná, slovensko-ruská, veríme, že bude vhodná aj pre študentov a milovníkov ruského jazyka.

NEZNÁME DEJINY? Áno, sú to dejiny, ktoré sú oveľa bohatšie na udalosti ako tie, ktoré poznáme. Dejiny ľudstva začínajú objavením sa človeka. Lenže na našej planéte je množstvo artefaktov a stôp po vyspelých civilizáciách, ktoré siahajú ďaleko pred objavenie sa dnešného človeka a nejaký čas na našej planéte boli aktívne. Nevieme koľko bolo pred nami na planéte vyspelých civilizácií z vesmíru, ani kedy. Stopy po nich siahajú do miliónov a azda aj miliárd rokov. Patrí to do dejín? Zaiste. Pre nás sú to však zatiaľ neznáme dejiny. Sú to dejiny, ktoré majú kozmické súvislosti a v mnohom po objavení sa človeka ovplyvnili vývoj našej, ľudskej civilizácie. Preto by sme ich mali poznať. Začína pre nás nová, kozmická éra, či si to uvedomujeme alebo nie. Človek je prvá bytosť s vedomým bytím, ktorá má pôvod na planéte Zem. Mal by preto poznať čo sa na Zemi odohrávalo, aké udalosti prebiehali pred ním, kedy to bolo a kto bol ich aktérom to sú pre nás zatiaľ NEZNÁME DEJINY. A o tom je táto kniha.

Jurij Ivanovič Venelin (1802-1839) významný historik, lingvista, etnograf a folklorista prvej polovice 19. storočia. Pochádzal z Tibavy na východnom Slovensku. Bol jedným zo zakladateľov slovanských štúdií ako nezávislej vedy. Patrí mu viacero svetových priorít: po vedeckej výprave z Ruskej cárskej akadémie na Balkán napísal prvú gramatiku bulharského jazyka, napísal a vydal prvé dejiny Bulharov, vydal prvú zbierku staroslovanských listín, zostavil prvý európsky slovanský vyučovací program pre univerzitu a stal sa jedným zo zakladateľov slovanskej školy v ruskej historickej vede. J. Venelin bol súčasníkom A. S. Puškina, N. V. Gogola, A. S. Chomjakova. Predslov ku knihe od Viktora Timuru Celkové hodnotenie diela J. Venelina pre toto vydanie nebolo cieľom. Jeho dielo je však neobyčajne zaujímavé, napriek tomu, že poznatky v priebehu 200 rokov od napísania diela mnohé poopravili, vrátane teoretických pohľadov aj prístupov k problémom. Do nášho výberu sme zaradili predovšetkým tie časti, ktoré sa nás dotýkajú a majú čo povedať aj našim súčasníkom, aj keď môžeme mať k niektorým jeho prístupom a pohľadom také či onaké výhrady. Množstvo citátov z klasickej literatúry však nestráca na aktuálnosti ani dnes, a jeho analýzy kmeňových názvov tým skôr, že ich uvádza niekedy v celkom iných súvislostiach, na aké sme si zvykli. Tým však aj inšpiruje k novému zamysleniu sa nad niektorými nevyriešenými historickými problémami našej minulosti v súlade so súčasnými poznatkami, ktoré J. Venelin nemal k dispozícii. Do prvej časti sme zaradili pre nás azda najzaujímavejšiu prácu J. Venelina Starovekí a súčasní Sloveni v politických, historických a náboženských vzťahoch k Rusom. Jeho Sloveni majú dvojaký význam alebo obsah. V jednom prípade uvádza dva kmene Slovenov, z ktorých jeden tvoria Slovinci a druhý Slováci, o ktorých však veľa nepovedal. Podrobne sa venuje analýze Slovenov prvého kmeňa Slovincov, ktorý vymedzuje Jadranským morom a Bodamským jazerom na západe, Dunajom na severe a Panóniou na východe. Dnes však na základe jazykových výskumov prof. J. Stanislava vieme, že osídlenie Slovenov presahovalo na východe k Transylvánskym Karpatom v Rumunsku a podľa Jordana východná hranica bola na rieke Dnestri, čo potvrdzujú aj jazykové výskumy ďalších lingvistov a bádateľov (Avenarius). Zaujímavosťou pritom je, že k prvému kmeňu (vetvy) Slovenov (Slovincom) zaradil ako samostatné kmene Krajincov (Karnov-Kransko), Istrijcov, Panónov, Norikov, Retov, Vindelikov, Dalmatíncov, Ilýrov a Venetov (vo Venecii). To je nový a inšpirujúci prístup a pohľad. Texty sme skracovali minimálne až od podnázvu kapitolky Vindelicia, Vindelici. Do druhej časti sme zaradili dielo Obyvatelia okolo Baltského mora Slovania, v ktorom podrobne analyzuje osídlenie na celom pobreží Baltského mora s významnými mestami: Vollin (na rovnomennom ostrove), Vineta (na ostrove Usedom), Arkona (na ostrove Rujana), ale aj mestá ako Retra, Stargrad, Veligrad, Rostock, Živan a celý rad ďalších pred ich zničením Dánmi, Sasmi a vôbec germánskymi kmeňmi. V tejto časti sme texty neskracovali. Do tretej časti sme vybrali zaujímavú štúdiu O pôvode Slovanov všeobecne, zvlášť Rusov, aj napriek tomu, že k viacerým problémom a ich riešeniu je možné mať výhrady. Prvú kapitolu o Slovanoch sme nekrátili, ale druhú kapitolu o Rusoch sme podstatne skrátili, pretože je trojnásobne rozsiahlejšia ako kapitola o Slovanoch (obsahuje vyše 80 tlačených strán). Sú tam zaujímavé myšlienky, osobitne o pôvode Varjagov, ktorí ako vyplýva z textu by sa mali formovať práve po úpadku vyššie uvedených slovanských miest na pobaltskom pobreží. Pri prekladoch sme zápasili s terminologickými problémami, predovšetkým pokiaľ ide o názvy. Či už ide o názov Sloveni, ktorý nemožno aplikovať iba na Slovincov, ako to urobil Venelin už preto, lebo do tohto názvu patrí aj druhý kmeň či vetva Slovenov Slováci, nehľadiac na to, že dnes vieme, že Sloveni boli rozšírení až po Dnester. Preto tam, kde to bolo potrebné, sme

Začiatky arktickej teórie nášho pôvodu sú na prelome 18. a 19. storočia. Ako prvá práca, ktorá začala úvahu na túto tému, vyšla diskutabilná kniha amerického historika, profesora V. Warrena pod názvom Nájdený raj alebo kolíska ľudstva na severnom póle (Boston 1893). V roku 1903 vyšla oveľa serióznejšia, závažnejšie a vedecky fundovanejšia práca Bal Gangadhara Tilaka (18561920), odborníka na sanskrit pod názvom Arktická vlasť vo Védach a bola preložená do viacerých jazykov. Svoje tvrdenia oprel o znalosť najstarších indických prameňov a na konkrétnych úryvkoch z časti Rigvédy, prvej a najvýznamnejšej zo štyroch časti Véd dokazoval, že pôvod Árijcov a Slovanov je na severnom póle alebo v jeho blízkosti.

Kniha ponúka záujemcom o našu dávnu minulosť unikátny dokument Pavla Križka, objaviteľa runových znakov v Kremnickom pohorí. Toto dielo bolo prvý krát publikované v roku 1868 v Letopise Matice slovenskej. Po 152 rokoch ho sprístupňujeme v pôvodnej podobe slovenskej kultúrnej verejnosti, avšak doplnené o rôzne zaujímavé dokumenty a fotografie v prílohe. ...Bolo to v lete roku 1860., keď zanášajúc sa študovaním Kollárovej Staroitalie Slavjanskej bol som upozornený, že i na kremnickom pohorí sú na jednom kameni jakési čiary vytesané, ktoré posiaľ ešte nikto nemohol prečítať. Zvedev toto a nemohúc dostať vodiča, vybral som sa v septembri sám na kremnické pohorie, chtiac tie čiary vyhľadať a odkresliť. No moje celodenné namáhanie bolo marné; bo som nenašiel, čo som bol vyšiel hľadať. Avšak na zpiatočnej ceste stretnul som jednoho starého, do ktorejsi z druhej strany tohoto pohoria ležiacich dedín ubierajúceho sa sedliaka, ktorý sa ma opýtal, zkade idem a dovedev sa o mojej celodennej bezvýslednej práci, stál úsilne na tom, aby som dal pokoj tým čiaram, lebo je to vraj čarodejnícke písmo. Táto výpoveď povzbudila ešte viac moju zvedavosť...

Pri príležitosti 220. výročia narodenia Alexandra Sergejeviča Puškina sme v týchto dňoch vydali krásnu dvojjazyčnú knihu Rozprávky Alexandra Sergejeviča Puškina. Diela tohto geniálneho ruského básnika a spisovateľa sú na Slovensku dostatočne známe a obľúbené. Doteraz bolo do slovenčiny preložených niekoľko jeho najznámejších titulov. A aj v súčasnej dobe nie je problém kúpiť si v slovenských kníhkupectvách tituly ako Kapitánova dcéra, Eugen Onegin, Piková dáma, Boris Godunov. Dokonca máme na Slovensku v obci Brodzany pri Partizánskom, Múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina. Niet sa čo čudovať, veď A. S. Puškin patrí k najvýznamnejším romantickým básnikom a prozaikom 19. storočia, nazývaného aj zlatým vekom ruskej literatúry. Slovenskej kultúrnej verejnosti predkladáme dvojjazyčnú, slovensko-ruskú verziu jeho Rozprávok a poémy Ruslan a Ľudmila. Knihu sme rozdelili na tri časti. V prvej časti dávame do rúk päť národných ruských rozprávok zaodetých do neopakovateľnej básnickej reči Puškina, nazývaného aj slnkom ruskej poézie. Je to reč ruského ľudu, ktorú Puškin počúval za dlhých zimných večerov od svojej pestúnky Ariny Rodionovny Matvejevovej z dedinky Michajlovskoje, kde spisovateľ pôsobil počas svojho vyhnanstva. Druhá časť knihy začína tajomným predspevom k rozprávkovej poéme Ruslan a Ľudmila - Pri Lukomorí dub zelený, kde - ako autor píše, je ...ruský duch...a...vôňa Rusi! V samotnej poéme, ktorá nasleduje hneď po predspeve, sa pred čitateľom zjavujú poetické obrazy ruských bylín, prírody a dávnej minulosti Ruska, inšpirované ľudovou poéziou a folklórom. Do tretej časti knihy sme zaradili doteraz nepreložené diela Puškina, a to nedokončenú báseň Cár uvidel pred sebou, Rozprávku o medvedici a básnickú rozprávkovú baladu Pieseň o prorockom Olegovi. Okrem toho sa v tretej časti nachádza zdramatizovaná podoba diela Rozprávka o cárovi Saltánovi, ktorú autor prekladu pôvodne spracoval ako hru pre bábkové divadlo. Tento preklad vnímame ako básnickú skladbu, ktorá sa chce prihovoriť najmä slovenskému čitateľovi. Preto Vám uvedené diela v tretej časti knihy ponúkame v dvoch verziách, ako hovorí jeden z autorov prekladu vernej a peknej. Ďalšou pridanou hodnotou knihy sú unikátne grafické diela významných ruských výtvarníkov ako je napríklad V.M. Vasnecov, I.J. Bilibin alebo V.A. Milaševskij, ktoré sme mohli použiť vďaka spolupráci a láskavému dovoleniu Štátneho múzea A. S. Puškina v Moskve, ktorému vyjadrujeme našu obrovskú vďaku. Kniha A. S. Puškina Rozprávky a poéma Ruslan a Ľudmila je určená pre široké čitateľské publikum, od najmladšieho čitateľa až po toho so striebornými vlasmi. Každá generácia si tam nájde to svoje - zábavu, poučenie a predovšetkým nevyčerpateľnú studnicu starej múdrosti a poznania našich predkov. Zároveň je malým príspevkom do mozaiky vzájomného porozumenia a kultúrneho zblíženia našich dvoch bratských slovanských národov - národa slovenského a národa ruského. Nakoľko sa nám tento náš zámer podaril, nech posúdi ctený čitateľ sám.

V tretej knihe BYSTVOR- OD TARTARIE K MOSKOVSKEJ RUSI autor opisuje udalosti, spojené so vznikom a rozvojom Moskovskej Rusi. Je logickým pokračovaním diela Bytie a tvorba Slavianov a Árijov a prezentuje našu minulosť inak ako oficiálna historická veda. Oficiálni vedci sú zaškatuľkovaní do určitého, prísneho rámca výskumu minulosti. Vo svojej práci a záveroch sa riadia biblickým Synopsisom, závermi Millera (v Rusku) o mimohistorickosti Sibíri, že autokratický spôsob vládnutia bol pre našu krajinu (Rusko) progresívny, dokonca nutný a podobne. V dôsledku toho je hlavná historicko-vedecká základňa oficiálnej historickej vedy prezentovaná kresťanskými zdrojmi a tiež dielami, vydanými na ich základe. Tieto tézy a zdroje s rozšírením historickej bázy stále viac a viac odhaľujú vlastné zlyhanie a objavujú množstvo udalostí, ktoré oficiálna historická veda vôbec nespomína alebo falzifikuje v prospech vládnucej garnitúry. To nijako neprispieva k pravdivému zobrazeniu našej minulosti a neposkytuje poučne príklady pre správne konanie v budúcnosti. Všetko to poukazuje na to, že oficiálna historická veda sa nachádza v hlbokej kríze a v súčasnosti nie je schopná rýchlo sa z nej dostať. Preto sa v tomto stave nachádza aj vedomie našich národov (Slovanov), otrávené lživými predstavami o minulosti. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá iniciatíva kriticky mysliacej verejnosti, aby sa podarilo urýchliť prekonanie tejto krízy ako vo vede, tak aj vo verejnom vedomí a politike. Daná kniha je jednou z mála, v ktorých sa kriticky prepisuje oficiálna verzia vývoja udalostí v minulosti. Udalosti, ktoré veľmi dobre poznáme zo školských a vysokoškolských učebníc, sa prezentujú zavše v úplne inom svetle.

Autor sa v diele zaoberá pohanským náboženstvom Slovanov . Publikácia je rozdelená na 9 kapitol: 1. Náboženstvo starých Slovákov vo všeobecnosti 2. Okruh Bohov staroslovenských 3. Viera v dušu 4. Modly 5. Sväté miesta starých Slovákov 6. Obety 7. Kňazstvo 8. Staroslovenské sviatky 9. Staroslovenské pohraby I. vydanie bolo v roku 1925

Autor sa v diele zaoberá pohanským náboženstvom Slovanov . Publikácia je rozdelená na 9 kapitol: 1. Náboženstvo starých Slovákov vo všeobecnosti 2. Okruh Bohov staroslovenských 3. Viera v dušu 4. Modly 5. Sväté miesta starých Slovákov 6. Obety 7. Kňazstvo 8. Staroslovenské sviatky 9. Staroslovenské pohraby I. vydanie bolo v roku 1925

Práca po novom vymedzuje miesto a význam generácie Všeslávie (P. J. Šafárika, J. Kollára, F, Palackého a K. Kuzmányho) pri formovaní národného povedomia na Slovensku spolu s všeslovanskou myšlienkou a vývoj názorov na slovensko-českú spolupatričnosť, koexistenciu a problémy, ktoré ich sprevádzali. Vychádza z poznatkov a analýzy sociálno-politických, ideovo-teoretických, literárnohistorických , literárnovedných, historických kultúrnych a iných poznatkov na pozadí európskych myšlienkových teoretických prúdov a udalosti doby. Usiluje o filozofické zovšeobecnenie so zreteľom na vplyv nemeckej klasickej filozofie na mysliteľov generácie Všeslávie, zvlášť filozofie J. G. Herdera. Genéza udalosti a ideových prúdov s protirečivými tendenciami na pozadí filozofie dejín umožňuje nové zistenia a roviny hodnotenia. Koncepčný prístup k hodnoteniu generácie Všeslávie je odmietnutím koncepcií, ktoré boli do našich teoretických predstáv implantované neorganicky cudzími teoretikmi a predstavami, bez rešpektovania charakteristických slovenských špecifík, ktoré reprezentovali politické záujmy vládnucich väčšinových národov, s ktorými Slovensko zdieľalo spoločné súštatie. Bez objektívne pravdivého osvojenia si myšlienkového dedičstva našej minulosti, kultúry, života, politických zápasov a diania, existujúce spoločenské vedomie ako dejinotvorný subjekt národa zostáva iba chudobným vedomím existujúcej prítomnosti. S vedomím, ktoré nespočíva svojimi koreňmi hlboko v minulosti, nemá osvojenú dejinnú skúsenosť a ponaučenia, možno ľahko manipulovať, alebo ho dokonca i stratiť. Je to však strata i dejinotvornej schopnosti a činnosti tohto subjektu ako formy a spôsobu národnej existencie. Budúcnosť, nech by bola akokoľvek lákavá, perspektívna a krajšia, za takých podmienok sa aj so svojimi ideálmi, cieľmi a predsavzatiami vzďaľuje a rozplýva. Osvojovanie si dedičstva nie je nikdy ukončeným procesom. Jeho úroveň a objektivita zodpovedá úrovni kultúrnej vyspelosti národa i dobe, v ktorej i po ktorú sa skúma z najrozličnejších hľadísk v rozmanitých spoločenských a kultúrnych pomeroch i súvislostiach. Možno hovoriť o dedičstve národa a o dedičstve ľudského rodu, ktoré obsahuje najvýznamnejšie hodnoty vytvorené všetkými národmi v minulosti. V dejinách sa dedičstvo obohacuje, modifikuje, transformuje a s narastajúcou diferenciáciou zjednocuje, ale súčasne sa zbavuje toho, čo sa prežilo, prestalo byť hodnotou a stratilo význam. Slovensko s ohľadom na zložitú existenciu svojej národnej suverenity aj napriek už pomerne značnému množstvu publikácií a prác zaoberajúcich sa myšlienkovým dedičstvom, je v porovnaní s ostatnými národmi ešte len na začiatku osvojovania si, a tým vlastne i seba ako formy vedomej existencie čiže dejinotvorného subjektu národa. Osvojovanie si je súčasne i rozvíjanie a kultivovanie tohto subjektu, čo má v prípade Slovenska o to väčší význam, že ešte v roku 1918 pri vzniku buržoáznej republiky bol v neutešenom stave. Z celkového počtu 3862 škôl na území Slovenska bolo len 344 slovenských z toho 233 jednotriednych, ale ani jediná stredná. Z 30 000 štátnych zamestnancov bolo len 2000 Slovákov a zo 400 osôb venujúcich sa humanitnej oblasti nebolo ani 20 Slovákov. Ešte hrozivejšia bola skutočnosť, že zo 644 učiteľov Slovákov (respektíve hlásiacich sa za Slovákov) bolo len 36 na stredných školách, kým ostatní iba na základných. Z nich však pri kvalifikačných skúškach najmä zo slovenčiny obstálo len 19 (v uvedenom počte nie je zahrnuté duchovenstvo). Taká bola v roku 1918 na Slovensku skutočnosť, ako dôsledok bezohľadnej maďarizácie. Slovenský národ však za výdatnej pomoci bratského českého národa začal novú kapitolu svojho úsilia o národnú suverenitu i v osvojovaní si svojho národného dedičstva. Našťastie neporovnateľne bohatšieho než by sa dalo usudzovať len podľa uvedenej štatistiky. Z obsahu diela: I. GENERÁCIA IDEY VŠESLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI II. SOCIÁLNO-POLITICKÉ PODMIENKY UTVÁRANIA VŠESLOVANSKEJ MYŠLIENKY A SLOVENSKÉHO POVEDOMIA

V druhej knihe „BYSTVOR – BYTIE A TVORBA SLAVIANOV A ÁRIJOV“ autor popisuje udalosti, ktoré sa odohrali v období od III. storočia p.n.l. po XV. storočie nášho letopočtu a ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvnili vznik celého súhrnu príčin a následkov, vedúcich k tragickej porážke našej Slavianskej Dŕžavy v súboji so silami Východu a Západu. Táto kniha je jediným vedecky a fakticky odôvodneným dielom vo svojej oblasti, ktoré sústredilo obrovské množstvo údajov a vytvorilo jednotný, do detailov prepracovaný obraz udalostí z minulosti s ich vnútornými predpokladmi a rozsiahlymi následkami. V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko- slaviansko- árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti. Obsah Dŕžavno-imperiálne obdobie Ruskolaň, Macedónsko, Bosporské kráľovstvo, Partská ríša a Sarmati, Venea, Slovenia, Rím, Sarmati, Kelti a Góti, Rassenia, Chunský štát, Čína a Partský štát, Rassenia, Alano-gótsky zväzok a obnova Ruskolane, Ruskolaň, Byzantsko, Rím a Európa, Čína, Chuni, Tabgaci, Žužanovia, Turkotatári a Rassenia, Rassenia, Heftaliti, Avari, Turkotatári, Turgeši, Ruskolaň, Irán, Romejská ríša, Bulhari a Arabi, Rassenia, Chazarsko, Romea, Bulharsko a arabská agresia, Judaizácia a zánik Chazarska, Rassenia a Kyjevská Rus, Zánik Veney, Rassenia a Mongolsko, Kyjevská Rus, Slovenia, Bulharsko, Romejská ríša a židovské Chazarsko, Ujgursko, Kirgizi, Čína, Kidani, Jurcheni, Tanguti, Rassenia a Turci – Seldžukovia, Kyjevská Rus, Rassenia, Mongolsko, Chórezm a Kyjevsko-Polovecká Rus, Tartaria (Rassenia) a Mongolsko, Transformácia západného hordynského vojska, Bitka na Kulikovom poli Timur, Tochtamyš a Edigu, Koniec Tartarie (Rassenie).

V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko-slaviansko-árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti. Autor v tomto vydaní analyzuje viaceré problémy domácej a svetovej minulosti, presne tak ako aj v predošlých vydaniach, z pozície našich predkov. Nekladie si za úlohu objasniť tieto problémy v celej úplnosti a hĺbke. Jeden človek to jednoducho nezvládne. Preto sústreďuje pozornosť na to hlavné. V tomto vydaní sa snaží riešiť nasledovné úlohy: 1.čo najvecnejšie sa pozrieť na rolu vedy o minulosti a jej úlohy; 2.zistiť a sformulovať pravidlá vývoja ľudskej spoločnosti; 3.vyjasniť ako to je s periodizáciou vývoja rusko- slaviansko- árijského spoločenstva; 4.na základe nových objavov v archeológii (Kargalské náleziská, Čiča a pod.), písomných zdrojov („Velesova kniha“, „Védy“ a iné), zistiť územie rozšírenia rusko- slaviansko -árijského spoločenstva (andronovskej, afanasievskej, karasukskej a iných kultúr odzrkadľujúcich toto spoločenstvo); 5.na základe existujúcich výskumov, ktoré trpia útržkovitosťou a nesúvislosťou výkladu, v lepšom prípade iba zaznamenávajú udalosti, za pomoci ich kritickej analýzy vypracovať vzájomne súvisiaci proces vývoja rusko- slaviansko-árijského spoločenstva; 6.zdôvodniť nástupníctvo generácií Rusov, Slavianov a Árijcov (Kimrov, Skifov,Vendov, Slovenov, Skolotov a Rusov), ich prirodzené právo na svoje územie: od Karpát po Tichý oceán; od Severného ľadového oceánu po Ruské(Čierne) more, Kaukazský hrebeň, Aralské more, jazero Balchaš, južné výbežky Altaja a Sajanov, rieku Amur a Vladivostok; 7.za pomoci vzájomne súvisiaceho hodnotenia starodávnych udalostí a zdrojov, ktoré ich osvetľujú, zistiť temné miesta dávnej minulosti Rusov, Slavianov a Árijcov, ktoré pre budúcnosť a súčasnosť majú ten najväčší význam; 8.spresniť predošlé interpretácie, urobiť toto vydanie ešte presvedčivejším a plným dôkazov.